Hľadať
Denný / nočný režim
Sledujte nás
Pravda Pravda Domov MS v hokeji Výsledky výsledky

Puma za chrbtom, blesky vedľa hlavy. Slováci pokorili Ameriku

Pre bežného človeka peklo pre telo i dušu. Pre neho - ako sám hovorí - ideálny únik z civilizácie. Roman Bojda (31) je dobrodruh.

05.05.2020 06:00
Roman Bojda, Tour Divide Foto:
V cieli. Trojica dobrodruhov do neho dorazila po 29 dňoch v sedle bicykla.
debata (2)

Pred dvomi rokmi neváhal. S priateľkou Johanou Šťastnou a kamarátom Františkom Kasaničom si pobalili veci a vydali sa za nevšednými zážitkami. Za more. Na preteky Tour Divide, ktoré vedú naprieč Severnou Amerikou, od Kanady po Mexiko. A merajú 4 400 kilometrov. „V sedle bicykla sme strávili 29 dní, v priemere 8,5 hodiny denne. Taká bežná pracovná doba,“ pousmeje sa rodák z Nitry.

Slováci na Tour Divide Fotogaléria - 11 fotiek Všetky fotky
Roman Bojda s partnerkou Johanou Šťastnou na...

Životný štýl, túžba po dobrodružstve či láska k cyklistike. Čo vedie človeka k tomu, aby sa vydal na extrémne náročné preteky?
Asi z každého trochu. U mňa i väčšiny účastníkov však zohráva úlohu aj túžba po vystúpení z komfortnej zóny, spoznanie vlastných limitov a ich prekonanie. Bikepacking (cestovanie na bicykli s beznosičovými brašnami, pozn.) je v dnešnej pretechnizovanej dobe ideálnym únikom z civilizácie.

Čo všetko obnáša príprava na takéto preteky?

Predovšetkým tréning – nie len po fyzickej, ale aj po psychickej stránke. Človek musí veľa jazdiť. Počas prípravy, ktorá trvala rok, sme vyrážali na niekoľkohodinové jazdy. Na bicykloch sme plne pobalení strávili zopár nocí. Zásadné je totiž dobré nastavenie bicykla a batožiny – tak, aby všetko fungovalo na 100 percent. Dôležitá je tiež logistika – preprava bicykla lietadlom, z letiska na štart, z cieľa na letisko. Pretekár si musí zistiť čo najviac o možnostiach pri dopĺňaní zásob na trase, ale aj o tom, kde bude spať.

Keby som si dnes – ako bežný človek – povedal, že chcem absolvovať Tour Divide, ako dlho by som sa musel pripravovať?

Mali by ste stráviť na bicykli aspoň jednu sezónu, odjazdiť približne 6-tisíc kilometrov, niečo z toho s batožinou. V zime zas drieť na bežkách, lyžiach či snouborde, behať a posilniť hlboké svaly na celom tele. Ide o celkovú fyzickú odolnosť, nie len o bicyklovanie.

Mapa pretekov. Foto: ARCHÍV ROMANA BOJDU
Tour Divide Mapa pretekov.

Ako vlastne vyzerá batožina jazdca na Tour Divide?

Na bicykli máme beznosičové brašny – jednu pod sedlom, jednu na ráme, ďalšiu na riadidlách. Malé brašny upíname na hornú časť rámu, k tomu batoh. Vytvoríte si tak úložný priestor s objemom 30 – 40 litrov. V batožine nesmie chýbať spací vak, stan, malá karimatka. Vezieme si jeden set oblečenia na bicykel, nepremokavú bundu a nohavice, páperovú bundu, teplé rukavice a oblečenie na spanie. Všetko z kategórie ultralight. Potrebné je, samozrejme, náradie na opravu bicykla. K tomu jedlo a voda. Celkovo ide o 6 – 7 kilogramov plus 2 – 3 litre vody.

Nakoľko je toto dobrodružstvo finančne náročné?

Možno sa to nezdá, ale nepotrebujete až tak veľa peňazí. Sú ľudia, ktorí to zvládnu s nízkym rozpočtom. Cena bicykla vhodného pre bikepacking sa pohybuje od 1200 do 5 000 eur. Brašny stoja okolo 200 až 400 eur. Stan, karimatka, spací vak, to je dokopy 500 až 800 eur. Outdoorovú navigáciu zoženiete od 150. Ak už človek vybavenie má, je najväčšou položkou strava počas pretekov, ubytovanie a letenka. Spiatočná nás vyšla na 800 eur.

V sedle bicykla sme strávili 29 dní, v priemere 8,5 hodiny denne. Taká bežná pracovná doba.

Ako vyzerá bežný deň na Tour Divide? Od prebudenia sa až po opätovný spánok…

Vstanete okolo siedmej hodiny. Kým sa zbalíte, najete, uplynie hodina. Odvtedy putujete krajinou v podstate celý deň. S blížiacim sa večerom začnete uvažovať, kde prespať. Keď sa vyskytne dobré miesto, rozložíte si stan aj o šiestej, siedmej hodine večer. Sú však dni, keď sa zastavíte v hlbokej tme, nájdete si starú stodolu v Novom Mexiku – ako sme to urobili my. Priemerne sme strávili na bicykloch 8,5 hodiny denne, zvyšok času nám vyplnili prestávky na jedlo, nákup zásob, fotografovanie. Čiže ide o takú bežnú pracovnú dobu.

Prespanie v stodole až také bežné nie je…

To bola výnimka. Spali sme aj v moteloch, no i pod hviezdami – za dažďa, ktorý sa zmenil na sneh.

Nemali ste v takýchto podmienkach problém s dodržiavaním hygieny?

Riešite ju, ako sa dá. V prírode, alebo na toalete na benzínovej pumpe. Veľa pretekárov sa neumýva aj niekoľko dní, potom majú odreté zadky. My skáčeme do každého druhého jazera. Veď studená voda vždy povzbudí a človek môže pokračovať ako znovuzrodený.

Únava. Cyklisti strávili v sedle priemerne viac... Foto: ARCHÍV ROMANA BOJDU
Roman Bojda, Tour Divide Únava. Cyklisti strávili v sedle priemerne viac ako osem hodín denne.

Sú tieto preteky náročnejšie fyzicky alebo psychicky?

Jednoznačne psychicky, myseľ je predsa kráľ. Každý deň zažívate pozitívne aj negatívne situácie, s ktorými sa musíte vyrovnať. Ťažké a dlhé kopce, sneh, dážď a zimu, lepivé blato či protivietor alebo technické problémy. To všetko vie nahlodať psychiku. Potom však absolvujete aj krásne zjazdy, vietor vám fúka do chrbta, okolo seba máte rozkvitnuté lúky, kúpete sa v horských potokoch a jazerách za teplého a slnečného počasia. S pocitmi je to ako na horskej dráhe. Skoro vždy sa objaví bolesť a záleží len na vás, či ju prekonáte alebo sa vzdáte a poberiete sa domov.

Sú teda tieto preteky určené len pre extrémnych športovcov?

Ten, kto chce vyhrať, sa dá považovať za extrémneho športovca, málo spí, jazdí do úplného vyčerpania. My sme len športovci – dobrodruhovia. Tour Divide vedú po trase Great Divide Mountain Bike Route, limit sa odvíja od času prvého pretekára. Rekord trate drží Mike Hall, ktorý túto trasu absolvoval za necelých 14 dní. My sme sa neponáhľali a trvalo nám to 29 dní.

Každý deň zažívate pozitívne aj negatívne situácie, s ktorými sa musíte vyrovnať. Ťažké a dlhé kopce, sneh, dážď a zimu, lepivé blato či protivietor alebo technické problémy. To všetko vie nahlodať psychiku.

Keď si v posledné dni sadáte na bicykel, máte ešte zo športovanie vôbec radosť?

Určite. Tento šport musíte skrátka milovať a na bicykli sa cítiť dobre.

Aj keď vás už poriadne bolí zadok?

Ten si zvykne, telo tiež. Nakoniec už človek cíti len unavené svaly. To nie je strašné. Ak máte zlú techniku šliapania alebo posed, stane sa, že niekoľko mesiacov si necítite končeky prstov na rukách alebo na nohách. Nám sa to počas posledných rokov už vyhýba.

Aké myšlienky ste mali v hlave v polovici trate, keď ste boli unavený fyzicky i psychicky a čakalo na vás stále viac ako 2-tisíc kilometrov?

Únava ide bokom, užívate si to. Keď sa potom blížite k cieľu, objavuje sa zmes radosti a smútku, že cieľ je na dosah, no končí sa krásne dobrodružstvo.

Preteky ste absolvovali v trojici. Viete si predstaviť, že by ste sa odhodlali pretekať aj sám?

Predstaviť si to viem, no netúžim po tom. Na jazde vo dvojici alebo trojici mnohým nevyhovuje, že sa musia prispôsobovať. Preto je dôležité ísť s niekym, kto má podobné návyky a tempo. Je predsa krásne, keď zdieľate spoločné zážitky, preto sú dobrí partneri pre mňa základ. Partnerka Johana je moja spriaznená duša. S Ferom sme sa spoznali na pretekoch 1000 Miles Adventure cez Česko a Slovensko. Ihneď sme vedeli, že sme podobne naladení.

Roman Bojda s partnerkou Johanou Šťastnou na... Foto: ARCHÍV ROMANA BOJDU
Roman Bojda, Tour Divide Roman Bojda s partnerkou Johanou Šťastnou na Tour Divide.

Navyše, v núdzových situáciách si viete pomôcť.

To veru nie. Tímová pomoc nie je povolená. Každý účastník musí mať všetko potrebné so sebou a nikto mu nič nesmie niesť. Ak sa rozhodne ísť v skupinke, nesmie jazdiť v háku. Každý musí byť schopný ísť nezávisle od ostatných a prežiť.

Netúžili ste ani na okamih po samote?

Pár osamotených dvojdňových výjazdov som absolvoval. Na pretekoch, ktoré trvajú niekoľko týždňov, si človek utriedi priority, má čas sa zamyslieť nad životom, lepšie spozná sám seba. Vtedy je zážitok omnoho výraznejší. Mnoho účastníkov má však vysoké ambície, chce sa umiestniť na popredných priečkach a jazdia aj v noci. Potom majú halucinácie.

Akú úlohu zohráva na 4 400 km dlhej trati strava? Ako by reagovalo telo, keby ste uprostred pretekov zjedli niečo z McDonaldu?

Spravili sme to niekoľkokrát a nič sa nestalo. Výdaj energie je obrovský, spálené kalórie nemáte šancu doplniť, každý príde do cieľa o niekoľko kilogramov ľahší. Keď môžete jesť kvalitne, tak to spravíte. Avšak často je fast food alebo jedlo z benzínovej pumpy jediná možnosť. Na bicykli predsa nepoveziete zeleninový šalát, ale radšej niečo výživné – tyčinky, orechy či sušené ovocie a mäso.

Cyklista na extrémnych pretekoch musí byť... Foto: ARCHÍV ROMANA BOJDU
Roman Bojda, Tour Divide Cyklista na extrémnych pretekoch musí byť pripravený na všetko. Aj na zimu a nie práve ideálne podmienky.

Amerika je povestná divočinou, v ktorej číha mnoho nástrah – od medveďov grizly, cez škorpióny, po jedovaté hady. Mali ste s niečím takým dočinenia?

Nebezpečná divoká zver sa vyskytuje počas celej dĺžky trasy. Nie je problém ju stretnúť. Medvede grizly žijú len v severnej časti – v Alberte, Britskej Kolumbii a Montane. Ďalej sú to už len medvede hnedé a čierne. Pošťastilo sa nám vidieť dvoch. Jedného menšieho čierneho v Idaho, blízko Yellowstonu a druhého väčšieho hnedého v Colorade, uprostred Skalistých hôr.

Ako reagovali?

Obaja utiekli – hneď, ako nás videli. Stretli sme aj pumu, no videli ju len Johana s Ferom. Keď som šiel asi dvesto metrov pred nimi, prebehla mi za chrbtom, čo ma mrzelo. No pošťastilo sa mi pred rokom na severe Oregonu. Nádhera, najmä keď je dostatočne ďaleko od vás a nevšíma si vás.

Čo ďalšia zver?

Neopakovateľné bolo vidieť divoké mustangy na Great Basin vo Wyomingu. Blížila sa búrka, snažili sme sa ísť čo najrýchlejšie. V tom sme zbadali veľké stádo, ako tiež uteká pred prichádzajúcim nebezpečenstvom.

Spomenuli ste búrku. Ako preverilo vašu odolnosť počasie?

Narobilo nám najväčšie problémy. Na začiatku – ešte v Kanade – sa cez noc poriadne ochladilo, dva dni pršalo a snežilo. Keď sme však začali klesať z horského sedla a blížili sa k hraniciam s USA, vyšlo spoza mračien zapadajúce slnko. Povedali sme si – taký klasický americký happy end. Nie vždy sa to však pre nás končilo idylicky.

Hovorte…

Najnepríjemnejší zážitok sme mali pri sérii búrok vo Wyomingu. Noc sme strávili pri rieke, ráno na nás čakala jasná obloha. Okolo obeda sa však začali zbierať mračná a o pár hodín nás už naháňala jedna búrka za druhou. Búrky, pri ktorých veľa neprší, no všetko buráca a šľahajú blesky, sú typické pre túto oblasť. Pred jednou z nich sme sa skryli v starej stodole. Keď sa prehnala, pokračovali sme ďalej, no prišla ďalšia. Asi 15 km pred mestečkom Wamsutter to Fero riskol a tak zrýchlil, že sme ho za chvíľu nevideli. Ja s priateľkou sme si ľahli na zem a čakali, kým prejde najhoršie. Blesk vtedy udrel asi 50 metrov od nás. Elektrický náboj bolo cítiť v priestore. Keď sme sa uvideli s Ferom, už v bezpečí mestečka, boli sme stále bieli ako stena. Vtedy si dokonale otestujete psychiku.

Aký je to pocit, keď sa po mesiaci vrátite domov a znovu si užívate pohodlie?

Zopár dní zle spíte – na vine je časový posun. Ale inak sa cítite výborne, ste plný sily a máte chuť vyraziť na bicykel. No tentoraz bez brašien.

Trasa pretekov je nevyspytateľná. Foto: ARCHÍV ROMANA BOJDU
Roman Bojda, Tour Divide Trasa pretekov je nevyspytateľná.

Roman Bojda (31)
Narodil sa v Trenčíne, vyrastal v Nitre, žije v Liberci. Povolaním fyzioterapeut, srdcom dobrodruh. Venuje sa seakayaku, bežeckému lyžovaniu, od roku 2014 aj bikepackingu. S partnerkou Johanou Šťastnou absolvovali preteky 1000 Miles Adventure 2014 cez Česko a Slovensko, niekoľko bikepackingových ciest v Rumunsku či na Srí Lanke. V zbierke majú aj bežecký maratón v Porte či najdlhšie preteky v bežeckom lyžovaní – Vasaloppet vo Švédsku, ktorých trasa má 90 km. Pred dvomi rokmi sa zúčastnili 4 400 km dlhých pretekov Tour Divide, ktoré vedú naprieč Severnou Amerikou – z Kanady do Mexika. Spolu s Františkom Kasaničom sú prví Slováci, ktorí tieto preteky dokončili.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #Severná Amerika #Tour Divide #Roman Bojda #extrémne preteky