Keď opúšťali na vrchole svetovú scénu, Jan mal 43 a Jindřich 46 rokov. Do najlepšej desiatky československých športovcov sa dostali devätnásťkrát. Prvý raz v 1965, posledný v 1988. Brnenskí bratia Pospíšilovci. Československý unikát, ktorý vo svete športu nemá obdobu.
„Vyhlasovanie najlepších bolo jedinou príležitosťou, aby sa stretli všetci úspešní z rôznych oblastí športu,“ zdôrazňuje starší z dvojice Jindřich.
„A keďže my sme chodili na tieto akcie niekoľko desaťročí, spriatelili sme sa so všetkými vynimočnými osobnosťami, od Věry Čáslavskej po Tóna Tkáča.“
Aj vtedy patril bicyklebal, alebo ak chcete „kolová“, k menším športom.
„Rešpektovali sme realitu. Objavili sa aj hlasy, že sa naše úspechy preceňujú, že v našom športe je jednoduchšie vyhrávať. S nikým sme sa nehádali, ale občas sme povedali: nech sa páči, skúste si to. Pri niektorých príležitostiach aj špičkoví cyklisti z iných odvetví vysadli na naše bicykle a zahrali si. A boli prekvapení, akú únavu cítili a aké zložité to bolo.“
Dodáva, že každý rok bol pre nich ťažší a ťažší. Prišiel šampionát 1988. Mali devätnásť titulov.
„Ešte pred MS sme oznámili všetkým súperom, že je to náš posledný šampionát. Skončili by sme, aj keby sme nevyhrali. Lenže v Nemecku sme získali dvadsiaty titul. Bol to náš najťažší turnaj, brácho chytil v závere dve penalty, čo rozhodlo,“ spomína Jindřich Pospíšil.
Vychovala ich mama-šoférka
Jeho brat Jan v sobotu oslávil 75. narodeniny. Otec zahynul tesne pred koncom vojny, matka Anna živila rodinu ako šoférka nákladného auta.
Ani športové úspechy neudržali bratov v Československu. Jan sa v roku 1990 spoločne s rodinou presťahoval do Švajčiarska, kde si našiel prácu v automobilke. Jindřich zase zamieril do Rakúska.
Jan sa venoval aj tréningu mladých bicyklebalistov a neskôr začal vyrábať vlastné konštrukcie pre „kolovú“ i krasojazdu.
„Som spokojný. Syn si dokonca otvoril pobočku vo Frankfurte. Po celom svete sa súťaží na strojoch značky Pospíšil,“ povedal pred časom pre ČT Sport Jan Pospíšil.