Pred rokom v Innsbrucku ich malo sedem. Mnohé skúsenosti potvrdzujú, že to nemusí byť podstatné. Zhodujú sa v tom aj experti.
Viacerí síce zdôrazňujú, že cyklistika je kolektívny šport a podpora silného tímu v pretekoch je dôležitá. Neznamená to však, že ten, kto ju nemá, nemôže byť úspešný. Práve Peter Sagan je najlepším dôkazom. Prvé dva tituly majstra sveta – v Richmonde 2015 a Dauhe 2016 – vybojoval v situácii, keď mal vedľa seba len dvoch pomocníkov. Brata Juraja a Michaela Kolářa. V Amerike ani jeden z nich nedokončil. Len Peter Sagan – na prvom mieste.
„Samozrejme, silné krajiny – Taliansko, Francúzsko, Belgicko – využívajú početnú prevahu,“ domnieva sa bývalý úspešný cyklista a neskôr i tréner a funkcionár Pavol Gálik. „Majú na štarte osem kvalitných pretekárov a tí potom môžu ovplyvniť preteky. Naša situácia, je, žiaľ, iná. Nemáme dostatok kvalitných cyklistov a nemôžeme rozhodovať o tom, ako sa budú preteky vyvíjať, ako budú vyzerať.“
Pripomína, že Peter Sagan to vie a určite sa nespolieha na to, že spolujazdci mu môžu pomôcť zachrániť situáciu. „Musí sa spoliehať na svoje sily. Keď sa budú lámať preteky, je vylúčené, aby sa piati-šiesti slovenskí jazdci zložili, ak by sme ich mali v pelotóne, a výrazne zasiahli do ďalšieho vývoja.“
Tieto slová potvrdzujú aj fakty. Pred rokom na majstrovstvách sveta v Innsbrucku postavila slovenská cyklistika na preteky elity premiérovo až siedmich cyklistov. Ani jeden z nich nedokončil. Len rok predtým v Bergene, keď Sagan oslavoval tretí titul, sa na štarte objavilo okrem neho až päť Slovákov. Do cieľa dorazil iba brat Juraj.
TV Pravda: Peter Sagan zavítal 7. augusta do Bratislavy. Na nábreží Dunaja sa stretol s fanúšikmi a odpovedal na otázky novinárov
Saganovi v priebehu desiatich rokov, čo pôsobí na svetovej scéne, pomáhalo na MS jedenásť slovenských cyklistov, ale len výnimočne niekto z nich dokončil. Sagan sa vzdal doteraz len dva razy, v prvom a zatiaľ poslednom štarte a v ostatných pretekoch pravidelne útočil na najvyššie priečky. Ak by bol Belgičan či Francúz, mohol mať už teraz aj viac titulov. Alebo možno aj žiadny…
„To nie je o počtoch. Môžeme mať aj tristo tréningových stredísk mládeže, ale ak sa v nich nebude robiť dobre, tak v nich nik nevyrastie. A Sagan môže mať pri sebe aj dvadsať slovenských cyklistov, ak budú len radi, že visia v pelotóne v priemernom tempe, tak ich vlastne ani nepotrebuje,“ vysvetľuje Milan Dvorščík, ktorý v roku 1994 vybojoval striebro na MS.
Dodáva, že Sagan nepotrebuje od spolujazdca podať fľašku s vodou, keď sa ide 35-kilometrovou rýchlosťou. „To by som možno zvládol ešte aj ja. Peter potrebuje pomôcť, keď sa láme chlieb, keď vznikne krízová situácia, niečo sa pokazí, vývoj sa neuberá tak, ako potrebuje. A my takú silu nemáme. Niečo mu pomôže Juraj, niečo Baška a to je všetko. Predpokladám, že ani oni nedorazia v nedeľu do cieľa.“
Dvorščík dodáva, že v tejto situácii je obdivuhodné, že Sagan získal aspoň jeden titul svetového šampióna.
„To, že ich má tri, je z môjho pohľadu skoro nepochopiteľné. A stalo sa to. Je to preto, že pelotón je neskutočne vyrovnaný. Krízové situácie riešia aj iní. Často sa taktizuje, je to skoro ako šachová partia a Peter z toho často ťaží, vie majstrovsky využiť dianie v pelotóne,“ domnieva sa bývalý slovenský reprezentant.