Kameru po štvrtkovej prvej alpskej skúške držal jeho tímový kolega Daniel Oss. O ich svaly sa staral masér Maroš Hlad, ktorého Sagan v popise označil za overeného soigneura (terapeut či podporný pracovník tímu, pozn.).
Michalovčan v minulosti pôsobil v Iuvente Michalovce. Vďaka nemu sa dostal k Saganovi aj slovenský hádzánár Teodor Paul. Len cez ulicu od jeho prechodného francúzskeho pôsobiska USAM Nimes Gard tento týždeň vyvrcholila jedna z etáp Tour.
„Utorková 16. etapa sa začínala i končila v Nimes. Dúfal som, že uvidím aspoň záverečný špurt, lebo presne v tých časoch trénujeme. Som rád, že som stihol koniec etapy. Videl som záverečné metre, ako prichádzali cyklisti do cieľa,“ prezradil Paul, ktorého najväčší zážitok ešte len čakal.
Jeho reprezentačný kolega Patrik Hruščák s manželkou Luciou, bývalou hádzanárkou, poznajú Hlada. "Napísal som mu, či by bola možnosť zrealizovať nejaké stretnutie, keďže hrávam práve v Nimes. Jeho odpoveď bola: ‚Samozrejme, keď si splní svoje pracovné povinnosti.‘
Stretnutie sa uskutočnilo v jednom z tímových karavanov, prišli tam aj ďalší členovia tímu Bora-Hansgrohe. Aké mal dojmy zo stretnutia so samotným Petrom Saganom?
„Bol to veľký zážitok. Peter je veľká osobnosť nielen cyklistiky, ale aj celého športu. Naša slovenská celebrita,“ skonštatoval Paul a priblížil, ako to stretnutie prebiehalo:
"My sme tam už s Marošom Hladom boli skôr, Peter bol ešte na večeri a prišiel neskôr. Zoznámili sme sa, porozprávali, popýtal som sa pár vecí, ale nechcel som otravovať. Cyklisti majú toho už dosť, dva a pol týždňa v kuse jazdia takmer 200 km. Viem sa vžiť do pocitov, ako sa môžu cítiť, preto som sa snažil nebyť ‚dotieravý.‘
Bolo zaujímavé dostať sa do zákulisia Tour de France a aj ich tímu. Zaujímal som sa o rôzne veci, ako to funguje, ako sa dá zvládnuť taká náročná záťaž, ako regenerujú… Neskôr sa aj mňa pýtali na veci o hádzanej. Samotný Peter mi však konkrétnu otázku nepoložil. Strávil som tam dve, možno dve a pol hodiny, poslednú polhodinu už bez Sagana. Peťo si išiel oddýchnuť na izbu a pripraviť sa na ďalšiu etapu."
Teodor Paul nezabudol ani na darček ako poďakovanie za možnosť nahliadnuť do zákulisia a stretnutie s hviezdou svetovej cyklistiky: „Náš klub im ráno venoval dres, rovnako som to spravil aj ja, dal som im môj klubový brankársky. Nech už ho majú aj od Slováka. Potom sme sa rozlúčili a pobral som sa domov.“
Saganovi v utorok ušlo pódiové umiestnenie, ked prišiel do cieľa štvrtý. „Nepostrehol som, že by bol z toho smutný či rozladený,“ odvetil Paul, pre ktorého to bol prvý kontakt s cyklistikou tohto charakteru. „Mám z toho zážitok. Zažiť atmosféru Tour de France bolo pre mňa niečo nové.“
Košický rodák je skôr pasívnym fanúšikom cyklistiky. „Keď som bol mladší, tak som dosť času trávil na bicykli. Teraz si cyklistiku pozriem v televízii, nielen Tour de France, ale aj iné významné preteky. Inak, ani v príprave na sezónu nezvyknem využívať bicykel.“
Sagan budí pozornosť, kam príde a hneď je stredobodom pozornosti médií i fanúšikov. „Neviem si to predstaviť, nič také som nikdy nezažil. Niekedy musí mať toho plné zuby, ale on je aj v tomto smere profesionál. Nepostrehol som, že by odmietol fanúšika, aj keď má toho už dosť. Dokážem však pochopiť, že nemusí mať veľkú chuť, keďže je to veľmi náročné,“ dodal T. Paul.