Predstava, že na konci štartového poľa sa na Tour de France iba prázdninuje, je cyklistický hoax. Nie je to tak. V horách určite nie. Tam sa ide na krv. O sekundy. A proti časovému limitu.
Viete, aký je rozdiel medzi mladým Kolumbijčanom Eganom Bernalom a Eliom Vivianim či Dylanom Groenewegenom? Prvý má 60 kilogramov, druhí dvaja po 70. Zatiaľ čo Juhoameričan na Col du Galibier trielil, zvyšní dvaja trpeli.
Niesli o desať kíl viac.
„Je to neuveriteľne náročné – predovšetkým po mentálnej stránke. Ak chcete prežiť, musíte siahnuť veľmi hlboko, inak to nejde,“ vysvetľuje ťažký život špurtérov v horách niekdajší rýchlik Thor Hushovd.
Populárny Nór, ktorý sa v roku 2010 stal majstrom sveta, pre Velonews povedal: "Vedomie, že v Paríži na vás čaká už iba jediná šanca na etapový triumf, vás ešte viac deptá.
Keď trpíte, v hlave máte problém nájsť aj posledný kúsok motivácie," zamýšľa sa dvojnásobný držiteľ zeleného dresu (2005 a 2009).
Najprv Pyreneje a potom Alpy, inokedy zasa naopak. Špurtéri so zaťatými zubami síce prelezú prvé veľhory, ale po párdňovej pauze nasledujú ďalšie.
„Verte mi, že neraz som takmer plakal. Najhoršie je, ak vaše telo už nevládze a poslúchať prestáva aj myseľ. Tie dni sú šialené,“ dodáva Hushovd.
Svoje o tom vie aj cyklista so silnými slovenskými koreňmi a elitný špurtér – Ján Svorada. Aj on mal spočiatku na Tour problém s horskými skúškami.
"Ale malo to svoju logiku. Bol som stavaný na rovinaté dojazdy – vo vysokých horách som sa necítil úplne komfortne. Vždy som dosť trpel. Aby sa v nich cyklista zlepšil, potrebuje čas.
Vytrvalosť sa na rozdiel od rýchlosti dá trénovať donekonečna," prezrádza v knihe „Slováci na Tour“ pretekár, ktorý vo Francúzsku vyhral tri etapy, jednu dokonca na parížskych Elizejských poliach.
Vekom síce jazdec stráca výbušnosť a neskôr aj rýchlosť, ale nie kondíciu. Tá hrá vo väčšine prípadov v jeho prospech.
"Pozoroval som na sebe, že sezónu za sezónou sa moja vytrvalosť zlepšovala. Zatiaľ čo v prvých rokoch som ráno pred štartom etapy v Alpách nevedel odhadnúť, či večer dôjdem do cieľa v limite alebo nie, vo vyššom veku som sa v kopcoch cítil lepšie – zvykol som si na náročné podmienky a viac som aj vydržal.
Ako začínajúci cyklista som mal väčšie výkonnostné výkyvy. Veľmi veľa záležalo aj na tom, aké tempo nasadil pelotón a aká bola na jeho čele taktika," poznamenáva Svorada.
V pelotóne bol doteraz najsilnejším špurtérom Austrálčan Caleb Ewan. Vyhral dva rovinaté dojazdy, nikdy v nich neskončil horšie ako tretí. Vo štvrtok sa preňho začalo peklo.
„Budem sa čo najdlhšie snažiť zostať s pelotónom, keď to nepôjde, pokúsim sa usadiť v grupette. Ak neudržím ani to tempo, bude to znamenať, že ma čaká veľmi dlhý deň,“ hlásil pred etapou.
Ewan štvrtkovú etapu ustál. Ale hory ešte nepovedali posledné slovo. Ani zďaleka.
Videopreview 19. etapy Tour de France 2019 s Lukášom Timkom