„Medzi raňajky, tréning a masáž sa však dajú vtesnať návštevy rodinných príslušníkov či sledovanie filmov. Je to uvoľnenejšie,“ spomína na dni bez etáp bývalý slovenský cyklista Peter Velits (34).
Voľný deň býva na Tour spravidla v pondelok. Viete, prečo sa organizátori tentoraz rozhodli pre utorok?
Väčšinou pretekári oddychujú naozaj v pondelok, ale aj ja som zažil, že nám voľno o jeden deň posunuli. Zrejme to záleží od itineráru etáp. Nepoznám však pravý dôvod tohto konkrétneho rozhodnutia.
Tešia sa cyklisti po týždni v sedle na jednodňový oddych?
Rozhodne je to veľmi príjemné. Človek si síce potrebuje fyzicky oddýchnuť, no z môjho pohľadu bolo oveľa podstatnejšie, aby si odpočinula myseľ.
Hlava je počas prvého týždňa namáhaná viac ako telo?
Nielen v úvodných dňoch, platí to o celej Tour de France. Pretekári sú vyčerpaní predovšetkým po psychickej stránke. Tým však nechcem povedať, že telesná schránka netrpí. V každom prípade, deň voľna vždy príde maximálne vhod.
Ktoré partie tela po prvých desiatich etapách najviac bolia?
Ťažko niečo vypichnúť. Unavené je celé telo. U profesionálnych cyklistov nič nie je tak bolestivé, aby im jeden deň voľna zrazu pomohol vrátiť sa späť do sedla. Ľudia si možno pomyslia, že ich určite musia bolieť nohy, lebo aj oni ich cítia po jazde na bicykli.
Ich bolí najmä zadok…
(smiech) To aj pretekárov, ale inak, ako bežných rekreačných cyklistov. Tým, že jazdci sú v neustálom tréningovom a súťažnom kolobehu, cítia tieto partie tela iným spôsobom.
Počas voľných dní ste mali prísne naplánovaný program alebo to bolo voľnejšie a každý si robil, čo chcel?
Pochopiteľne, že aj vtedy sme sa museli pridŕžať nejakého harmonogramu. Povinnosti však oddeľovali väčšie odstupy. Medzi raňajky, tréning a masáž sa dali vtesnať návštevy rodinných príslušníkov, či sledovanie filmov. Jednoznačne to bolo celé uvoľnenejšie.
Vstávali ste neskôr ako v deň etapy?
Áno. Ale ranné vstávanie nie je na Tour de France žiadny veľký problém. Budíček o šiestej ráno tam rozhodne nehrozí. Štart etapy bol zväčša tesne pred obedom alebo ihneď po ňom, nebol dôvod budiť sa zavčas rána.
O koľkej ste zväčša otvárali oči?
Ak sa etapa začínala o dvanástej, raňajky sa väčšinou končili tri hodiny predtým. Tomu sa podriaďovalo aj ranné vstávanie. Či niekto potreboval hodinu na prebranie sa, alebo šiel z pyžama priamo za stôl, bola už jeho vec.
Foto: Profimedia
Bolo vaše jedlo vo voľný deň iné ako pred etapou?
Nie, bolo stále rovnaké. Cyklista si ani pri oddychu nemôže dovoliť niečo stráviteľne náročnejšie. To by ho potom veľmi rýchlo dobehlo. Telo pretekára je počas Tour maximálne vybičované, funguje na hranici svojich možností a všetko neznesie.
Porušenie stravovacej disciplíny žalúdok rýchlo potrestá – aj preto neraz môžete čítať o tráviacich problémoch niektorých pretekárov. Každý bacil, čokoľvek, čo by za normálnych okolností nebol žiadny dôvod na paniku, môže narobiť počas pretekov fatálne problémy. Platí to nielen v cyklistike, ale aj v iných športoch.
Čo by s telom jazdca spravili počas voľného dňa napríklad bryndzové halušky?
Tie by telo určite nerozchodilo – to by v žiadnom prípade nebolo dobré.
Sadajú si pretekári na bicykel aj počas voľna?
Určite áno. Málokedy som zažil, že by naň niekto vôbec nevysadol. Kilometre, čas strávený v sedle a tempo už boli vždy individuálne.
Vám sa čo osvedčilo?
Potreboval som vyššie tempo, vyhovovalo mi väčšie zaťaženie. Vždy však záležalo na tom, aká etapa nasledovala na druhý deň. V stredu je na programe rovina, takže deň predtým by som zrejme zvolil pokojnejšie tempo. Ak by sa však šli hory, zišiel by sa mi intenzívnejší tréning, aby bolo moje telo v záťaži. Nikdy to neboli veľké dávky – prešiel som asi 60 kilometrov. Väčšinou sme si tak zašli na kávu a oddýchli si.
Ak by ste si na bicykel vôbec nesadli, prejavilo by sa to negatívne?
Niektorým pretekárom to vôbec nerobilo problém. Ak by však nasledovala náročnejšia etapová skúška, ja by som ho zrejme mal. Moje nohy by boli stuhnutejšie a drevenejšie. Potreboval by som ďalšie dva dni, aby som ich opäť poriadne rozkmital. Ale opakujem – boli to voľnejšie tréningy spojené s príjemným posedením pri kávičke.
Už druhýkrát ste spomenuli kávu. Tú si cyklisti počas Tour môžu dovoliť?
Pije sa tam úplne štandardne.
Vraví sa, že zrýchľuje metabolizmus…
Každý musí vedieť, čo to s ním urobí a koľko si toho môže dať.
Dali by ste si ju aj pred etapou?
Určite áno. V tímových autobusoch je spravidla aj kávovar a väčšina cyklistov, ktorých poznám, si šálku pred štartom vždy dopriala.
Iba pre dobrý pocit?
U mňa to tak bolo. Z mašín, ktoré sme mali k dispozícii, tiekla zväčša veľmi dobrá káva. Neverím, že ju niekto pil pre výkon a po nej doslova letel. Možno prvú hodinu (smiech).
Rozmýšľali ste počas voľných dní nad pretekaním?
Mal som to šťastie, že za mnou na Tour chodili aj rodičia. Keď bola možnosť, stretli sme sa a pozhovárali – to bol ten najlepší relax, keď moja hlava úplne vypla a nezaťažovala sa cyklistickými problémami. Ale ani tí, za ktorými rodina neprišla, taktiku na ďalší deň nerozoberali. Zabávali sa inak.
Futbalisti, či hokejisti často využívajú herné konzoly…
Určite nie cyklisti, bola by to ďalšia vec, ktorú by museli vláčiť navyše. Na rozdiel od futbalistov, ktorí sú zväčša v jednom hoteli, sa neustále presúvajú – bolo by to komplikované. Naviac, po pretekoch na to nie je čas ani priestor, predpokladám, že na takéto hranie ani nikto nemá chuť. Na Tour je každý rád, že je rád. Pretekári siahnu maximálne po mobile.
Najbližší voľný deň čaká pelotón až nasledujúci pondelok. Bude z hľadiska regenerácie dôležitejší?
Vždy záleží na tom, ako sa jazdec cíti. Ale v zásade si nemyslím, že by bol medzi týmito dvomi dňami nejaký rozdiel. Možno iba ten, že do cieľa v Paríži bude o týždeň podstatne bližšie.
Počítajú pretekári dni do konca celého podujatia?
Verte, že áno. Tretí týždeň je najlepší – ubieha najrýchlejšie. Teraz je pelotón iba niekde v polovici, garantujem vám, že všetci sú už unavení a majú toho plné zuby. Zároveň však vedia, že druhá časť je stále iba pred nimi. Je to o hlave a správnom psychickom nastavení.
Dala by sa Tour de France odjazdiť aj bez voľného dňa?
Verím, že by to šlo. Otázkou však je, ako? Tretí týždeň by zrejme vyzeral úplne inak ako s dvomi voľnými dňami. Bolo by to pomalé, pretekári by zrejme nemali veľkú chuť útočiť, aj ich straty by boli pravdepodobne oveľa väčšie. Tým pádom by to bolo menej atraktívne aj pre divákov. Deň voľna je jednoducho fajn.