Foto: SITA/AP, BERNARD PAPON
Pekné želanie, ale realita bola úplne inde. Na Tour pred dvadsiatimi rokmi dominoval Lance Armstrong, ktorý sa vyliečil z rakoviny semenníkov a vybojoval prvých zo siedmich triumfov na „starej dáme“.
O niekoľko rokov sa však z neho stal najväčší dopingový hriešnik v dejinách a o všetky tituly prišiel.
Tour 1999 napokon bola – po rozhodnutí antidopingových komisárov – bez víťaza.
Doping, drogy, striekačky
Organizátori najslávnejších cyklistických pretekov v závere uplynulého tisícročia bojovali o svoju povesť. Rok predtým sa Tour 1998 sa skončila obrovským škandálom.
Domácu hviezdu Richarda Virenqua a jeho tím Festina po najväčšej dopingovej afére v histórii podujatia vylúčili z podujatia. V cieli napokon klasifikovali len 98 zo 189 cyklistov, ktorí sa postavili na štart.
Počas pretekov sa udialo viacero bizarných situácií. Polícia sa sústredila nielen na Festinu, ale prehľadávala aj hotely ostatných tímov. Cyklisti boli zhrození a na vyšetrovanie reagovali protestom. Počas dvanástej a neskôr i sedemnástej etapy si posadali na trať a odmietli pokračovať.
Tímy ONCE, Banesto, Vitalicio Seguros, Kelme a Riso Scotti neskôr na protest voči policajnému vyšetrovaniu odstúpili z pretekov a TVM stiahlo svojich jazdcov po tom, ako ich polícia odviedla do miestnej nemocnice na špeciálne dopingové testy.
Superrýchly Armstrong
Cyklistika bola na kolenách a práve Tour 1999 jej mala vrátiť zašlú slávu. Problémy sa však objavili už pred štartom. Do konfliktu s medzinárodnou úniou UCI sa dostali organizátori, ktorí po škandále spred roka nechceli na štarte tím TVM a ani jednotlivcov ako Richard Virenque či Manolo Saiz.
„Takéto individuá poškodzujú imidž cyklistiky i celej Tour de France. Ak chceme vystupovať ako čistý šport, musíme sa zbaviť hriechov minulosti,“ vravel riaditeľ Tour Jean-Marie Leblanc.
Organizátori napokon podľahli tlaku UCI a Virenque so Saizom mohli štartovať. Na štarte Tour 1999 chýbal čo i len jediný predchádzajúci víťaz. Bjarne Riis a Jan Ullrich boli zranení. Marco Pantani mal cyklistiky plné zuby po tom, čo na Gire pár mesiacov predtým neprešiel dopingovou kontrolou a z pretekov ho vylúčili.
Experti nemali jasného päťhviezdičkového favorita. Prekvapil denník L’Équipe, ktorý štyrmi hviezdičkami označil dvojicu jazdcov Lance Armstrong, Abraham Olano. Armstrong v priebehu roka ukazoval špičkovú formu v časovkách, ale nebolo jasné, aký silný bude v horách.
Organizátori pred štartom vyhlasovali, že budú spokojní, ak priemerná rýchlosť pelotónu bude o 3 km/h pomalšia ako na škandálom pošpinenom ročníku 1998.
Foto: SITA/AP, Laurent Rebours
Už po prvom týždni však nastal šok. Pelotón jazdil priemerkou 43,737 km/h, čo bolo nové historické maximum. Čo sa to deje, veď to mala byť pomalá Tour, čudovali sa experti i fanúšikovia.
A prstom začali ukazovať na Armstronga. Tŕňom v oku pre nich bol jeho výkon v časovke, v ktorej Američan na 57 kilometrovej trati predviedol priemernú rýchlosť takmer 50 km/h!
„Môžem vás uistiť, že s dopingom nemám nič spoločné,“ reagoval Armstrong počas prvého voľného dňa v Le Grand Bornand.
Šikanovaný Bassons
Dominancia Američana pokračovala aj v Alpách. Narušil -aspoň na papieri – Christophe Bassons. Bývalý člen Festiny, ktorý zažil dopingové praktiky v neslávne známom tíme, písal počas Tour 1999 svoje postrehy pre denník Le Parisien.
Hoci nikoho priamo neobvinil z dopingu, kolegom z pelotónu sa jeho poznámky o rýchlej Tour, o dopingovej minulosti či spomienkach na praktiky lekárov, nepáčili.
TV Pravda: Pozrite si videopreview 3. etapy Tour de France 2019 s Lukášom TimkomPočas desiatej etapy si ho zobral na starosť sám Armstrong. „Buď ticho, načo o takých veciach hovoríš? Nie je to dobré pre cyklistiku. Prestaň s tým, vravel mi,“ spomínal Bassons po rokoch.
A Američan nebol sám, Bassonsa šikanovali v pelotóne viacerí kolegovia. Rezultát? Francúz odstúpil z pretekov po 12. etape a po rokoch priznal, že dôvodom boli psychické problémy po slovných útokoch z pelotónu.
Armstrong počas prechodu z Álp do Pyrenejí zvoľnil svoje tempo. „Prestal som útočiť, pretože ak som tak urobil, novinári ma hneď upodozrievali z dopingu,“ lamentoval.
Nič mu to nebolo platné. Predposlednú etapu – individuálnu časovku – vyhral s priemernou rýchlosťou 50,085 km/h. „Ako je to možné? Veď má v nohách tri týždňe súťaženia a náročné etapy v horách,“ pýtali sa novinári z L’Équipe.
Odpoveď dostali až v roku 2012, keď Armstronga usvedčili z masívneho dopingu a odobrali mu všetky tituly.
A Bassons? V sedle súťaži ešte dva roky, ale cyklistika sa mu znechutila. Neskôr pracoval na francúzskom ministerstve školstva, kde sa ako poradca venoval otázkam dopingu v športe.