Najčudnejšia Tour. Líder vliekol bicykel na chrbte 145 km a dostal defekt

17.06.2019 22:00
Henri Desgrange
Henri Desgrange mal povesť prísneho muža. Cyklistom sa neustále snažil Tour sťažiť. Autor:

Od 30. júna do 28. júla a 22 etáp. Až na obrovskú porciu kilometrov (5286) pripomínala preteky, ktoré poznáme dnes. Tour de France 1929 sa však podobá iba naoko. Bol to jeden z najčudnejších ročníkov, aké si bohatá história týchto pretekov pamätá.

Hetrik? Defekt!

Pre pochopenie prazvláštnych udalostí je vhodné pripomenúť, čo sa stalo rok predtým. V sezóne 1928 väčšina etáp prebiehala po vzore dnešnej tímovej časovky – pelotón neštartoval naraz, na trať sa postupne dostávali jednotlivé tímy. Vedenie pretekov tak chcelo zatraktívniť často nudné rovinaté etapy. Ale docielilo opak – popri cestách razom stálo menej Francúzov. To, čo malo pritiahnuť pozornosť, ich odrádzalo.

Keďže prvé tri miesta v celkovom hodnotení získali jazdci Alcyonu, organizátori Tour 1929 sa rozhodli, že žiadne tímy na pretekoch okolo Francúzska oficiálne nebudú. Iba profesionáli a amatéri. A ešte jedna vec, ktorá mimoriadnym spôsobom zasiahla do súťažného diania – cyklisti si museli defekty opravovať sami.

Lenže dlhoročný šéf Tour Henri Desgrange mienil a… jazdci si spravili aj tak po svojom. Od prvých etáp bolo všetko jasné. Do vedenia šiel Luxemburčan Nicolas Frantz, šampión predchádzajúcich dvoch ročníkov, a zdalo sa, že nikto a nič ho nemôže pripraviť o prvý víťazný hetrik.

Pardón. Môže. Defekt!

Frantz sa prepadol poradím a na čele bol zrazu domáci Victor Fontan. Ale aj na jeho bicykel sa lepila smola – v 10. etape sa zrazil so psom, poškodil rám a musel ísť do servisu – do najbližšej dediny. Žiaľ, nie každá vidiecka oblasť vo Francúzsku mala svojho kováča, preto musel prosiť o náhradný bicykel. V jednom z domov mu ho nakoniec požičali.

Uplakaný hrdina

V tej chvíli nad ním viselo jedno z najbizarnejších pravidiel, aké história Tour pozná. Pretekár si síce mohol vymeniť poškodený bicykel, ale musel ho priviesť do cieľa na obhliadku pre rozhodcov. A tak Fontan nielenže vysadol na požičanú mašinu, ktorá mala od pretekárskej na míle ďaleko, svoju pôvodnú musel prehodiť cez plece a pokračovať aj s ňou.

Jedno príslovie vraví – a vezmime to radšej z opačného konca – že záchod spadne aj na… Fontan preliezol s bicyklom na chrbte Pyreneje. Po 145 kilometroch však aj on dostal defekt. Rozplakal sa a utiekol do poľa. Jeho vzlyky mohli o pár hodín počuť poslucháči Radio Cité.

Toľko smoly bolo priveľa aj na inak veľmi prísneho Desgrangea – o rok sa opäť menili pravidlá. Bicykle viac nebolo treba opravovať u miestnych remeselníkov, ani vláčiť na chrbte. Mimochodom, slávny francúzsky novinár Pierre Chany, ktorý priamo mapoval dianie na 49-tich ročníkoch Tour, nazval obdobie, v ktorom bola pomoc druhých zakázaná, najtemnejšími časmi v histórii pretekov.

Ale späť na Tour 1929.

Psychicky ubitého Fontana vystriedal na čele Maurice De Waele. Ale ani on si so šťastím nepotykal. Keď sa pred pelotónom týčili prvé končiare Álp, Belgičan ochorel.

„Nedokázal poriadne jesť, v noci vôbec nespal a hodinu pred štartom 15. etapy dokonca skolaboval,“ píše sa v knihe Príbehy Starej dámy – sto ročníkov Tour de France. Jazdci z Alcyonu, z tímu, ktorý oficiálne na Tour nepretekal, však dostali príkaz brániť svojho lídra. Za každú cenu – napriek pravidlám, ktoré stanovil šéf najslávnejších pretekov.

Mŕtvola v žltom

Myslíte si, že udržať „polomŕtveho“ jazdca na čele celkového poradia je nemožné? Písal sa rok 1929 – dalo sa čokoľvek, kdekoľvek a kedykoľvek.

Zatiaľ čo De Waeleho podopierali dvaja kolegovia – každý z jednej strany – hneď za nimi zvyšní členovia tímu brzdili pelotón. „Snažili sme sa blokovať celú šírku cesty a darilo sa nám to. Päťdesiat kilometrov sme prešli za tri hodiny,“ prezradil neskôr Marcel Bidot, jeden z mužov, ktorí dostali za úlohu brániť žltý dres.

Podarilo sa. Etapa z Grenoblu do Evianu merala 329 kilometrov, pretekári strávili v sedle viac ako trinásť hodín a „polomŕtveho“ De Waeleho nakoniec doviezli do cieľa živého. Iba s 13-minútovou stratou, čo mu postačovalo na udržanie si líderskej pozície.

Belgičan sa tešil, ale Desgrange zúril. Pretekári ho predsa oklamali. To, čo na začiatku Tour 1929 zakázal – tímovú réžiu – oni odignorovali. „Ako môže takáto mŕtvola uhájiť žltý dres? Prečo naňho súperi neútočili?“ rozčuľoval sa.

Pohár trpezlivosti pretiekol. Na Tour de France od tej chvíle nebol pre komerčné tímy priestor a k slovu sa na dlhú dobu dostali reprezentačné. Príbeh Tour de France 1929, kde sa spolupráca považovala za podvod, bol však už dávno dopísaný.

TV Pravda: Ako hodnotí Peter Sagan svoju doterajšiu sezónu? Aké šance má na MS 2019? Pozrite si video (vysielané 9. mája 2019)

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Tour de France #história Tour de France #Tour de France 2019
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku