„Som spokojný. Darí sa mi v osobnom i cyklistickom živote. Aj keď niekto asi odo mňa očakával viac,“ reagoval na priamu otázku, ako sa cíti. Po oficiálnych povinnostiach si jazdec tímu Bora-Hansgrohe našiel čas na exkluzívny rozhovor pre Pravdu.
Zatiaľ ste vyhrali len jednu etapu na pretekoch v Austrálii ešte na začiatku roka. Máte pocit, že všetko beží, ako má?
Som v pohode a nemám sa na čo sťažovať. Samozrejme, bolo by lepšie, keby som vyhrával častejšie, ale dosiahol som toho v kariére dosť a viem, že v cyklistike sa nedá len víťaziť. Raz sa darí viac, inokedy menej a medzi úspechom a neúspechom je často len veľmi tenká čiara.
Najbližšie vás čakajú preteky Okolo Kalifornie. Tam sa vám tradične darí. Chystáte sa v Amerike zvýšiť počet tohtoročných víťazstiev a zaútočiť opäť aj na zelené tričko v bodovacej súťaži?
Tak by som to nestaval, nemám veľké oči a ani nechcem vopred tvrdiť, že získam ďalšie zelené tričko. Hoci prípadný úspech ma poteší, nebránim sa mu. Beriem to tak, že čo sa podarí, to sa podarí a čo nie, nie. Uvidíme, určite to nie je pre mňa existenčná otázka, netreba ju preceňovať. Po pretekoch ma čaká v Amerike ešte vysokohorské sústredenie.
Aký význam majú tieto preteky vo vašej sezóne?
Patria medzi moje obľúbené, ale pôjdem bez problémov ďalej, aj keď v Kalifornii nič nevyhrám. Predtým som tam v jednom roku vyhral dve etapy, vzápätí dve na pretekoch Okolo Švajčiarska a potom som prišiel na Tour de France a nezvíťazil som ani v jednej. Alebo minulý rok. Na Tour som vyhral tri etapy, ale predtým v Kalifornii prvý raz v kariére ani jednu.
Veľa sa teraz hovorí o chorobe, ktorú ste prekonali tesne pred štartom európskej časti sezóny. Viróza vás vyradila na šesť dní z tréningu. Ako vážne ovplyvnila vašu doterajšiu sezónu?
Prekonal som chorobu, mal som črevnú infekciu a záver vysokohorskej prípravy v Sierra Nevade som odležal v posteli, ale nik presne nevie posúdiť a zmerať, aký to malo dopad na moju výkonnosť a výsledky v ďalších mesiacoch. Mojej forme to určite nepomohlo, ale to, čo na pretekoch dosiahnem, ovplyvňujú viaceré okolnosti. Musím potvrdiť, že som sa v priebehu sezóny necítil na bicykli rovnako ako vo viacerých minulých rokoch. Mohlo to byť zapríčinené chorobou, ale ani nemuselo.
Tesne po zdravotných problémoch ste nastúpili na náročné etapové preteky Tirreno-Adriatico. Nebolo rozumnejšie ich vynechať?
Bol som dosť oslabený, schudol som na zopár dní o štyri kilogramy, bol to dôsledok choroby, určite to nesúviselo s tým – ako som niekde počul – že zhadzujem hmotnosť, aby som ľahšie jazdil v kopcoch a stal sa zo mňa vrchár. Nemyslím si, že štart na pretekoch Tirreno-Adriatico mi ublížil, negatívne ovplyvnil ďalšiu časť sezóny. Nebolo by to podľa mňa lepšie, keby som ich vynechal, zvolil úplny oddych a stratil by som kontinuitu v príprave. Vzápätí som na prvom monumente Miláno – San Remo skončil tesne štvrtý, bojoval som v šprinte o prvenstvo…
Vlani ste utrpeli na Tour de France nepríjemný pád a s vypätím všetkých síl ste preteky dokončili. Potom aj ľudia z vášho najbližšieho okolia vraveli, že dôsledky pádu ste cítili až nečakane dlho, keď už s tým nik nerátal…
Je to tak, ťahalo sa to neskutočne dlho. Ba musím priznať, že vlastne sa to ešte stále ťahá.
Ako sa to prejavuje?
Sú chvíle, keď cítim občas problémy, ktoré som predtým nepociťoval. Myslím si, že to môže byť ešte zapríčinené aj pádom na Tour a zranením.
Môžete konkrétnejšie popísať vaše ťažkosti?
Stále mám problém s pravou nohou. Môže to byť v súvislosti so svalom, neviem presne. Cítim nekomfortne tretru. Ale nechcem sa sťažovať, nehovorím o tom. Skôr sa usilujem prísť na to, čo problémy spôsobuje.
Foto: SITA/AP
Nehrozí, že aj dopady choroby sa budú ťahať aj v ďalšom priebehu roka?
To si nemyslím. Chorobu mám za sebou a jej bezprostredné dôsledky už nepociťujem. Poviem to ešte raz: mal som lepšie i horšie sezóny. Mám za sebou jednu časť roka a idem sa chystať na ďalšiu. Už sa nebudem obzerať dozadu a už sa nebudem trápiť tým, čo sa mi podarilo v prvej časti sezóny a čo nie. Nemusíme o tom viac polemizovať.
Nie je to napokon prvá sezóna, keď ste v jej prvej časti nezbierali toľko úspechov, ako sa čakalo…
Takých bolo viac. Aj prvý rok v Bora-Hansgrohe bol taký istý ako teraz. Ale všetci akoby si mysleli, že je to len tak… (luskne prstami – pozn. red.). Je jasné, že som nemal zatiaľ moju najlepšiu formu. Ale ešte nie je koniec sezóny. Teším sa na jej ďalšiu časť, pokúsim sa, aby bola lepšia.
Každý rok vyskakuje v pelotóne aj veľa nových pretekárov, ktorí majú budúcnosť. Konkurencia sa zvyšuje. Cítite tlak mladých?
Konkurencia sa nezvyšuje, tá je v pelotóne stále veľmi vysoká. Je početný a silný, pozostáva zo 180–200 ľudí, ktorí túžia vyhrávať. Ako som ja kedysi prišiel do pelotónu, tak každý rok prichádzajú ďalší cyklisti. Je to logický vývoj, evolúcia, tak to bude pokračovať. Jedného dňa príde aj deň, keď ja už v pelotóne nebudem. To je normálne v živote, v športe i v biznise.
Prejavuje sa to napokon aj vo vašom tíme Bora-Hansgrohe…
Určite – a mám z toho radosť. Aj na nedávnej klasike Liége-Bastogne-Liége ukázali, že majú pred sebou veľkú budúcnosť. Davide Formolo odišiel sám a finišoval druhý, Maximilian Schachmann vyhral špurt v malej skupine, skončil tretí, bolo to super. Teší ma najmä to, že som bol jedným z tých, ktorý mohol mladším jazdcom niečo ukázať a poradiť im. Je výborné, že môžem byť súčasťou tohto procesu a byť pomocníkom aj pre nových cyklistov.
Ste hviezda, nerobí vám problém pomáhať im v pretekoch, pracovať v prospech iných?
Prečo by som s tým mal mať problém? Aj iní pomáhajú mne, taká je cyklistika. Človek nemôže nikdy len prijímať, brať, ale musí aj dávať.
O osobnom živote nehovorí
Na pražskom krste zlatej medaily Peter Sagan priznal, že nerád hovorí o osobnom živote. „Neviem, kto by sa rád delil so svetom o svoj súkromný život. Takže čo by som vám povedal z môjho osobného života? Dnes som tu, zajtra v Monaku a potom odlietam do Ameriky,“ pobavil šampión svojou odpoveďou prítomných.
TV Pravda: V pravidelnej relácii Týždeň v športe sme analyzovali sezónu Petra Sagana s jeho bývalým trénerom Petrom Zánickým: