V spomenutú sobotu absolvovala štart vo finále disciplíny omnium, ale nevyhla sa kolízii s domácou favoritkou Elisou Ligtleeovou. Pády nie sú v tomto športe nezvyčajné, keďže cyklisti dosahujú rýchlosti až do 80 kilometrov za hodinu.
Obe súperky však zostali po kolízii ležať v bezvedomí na ovále. Barnesovej ťažké zranenia prinútili organizátorov prerušiť preteky a požiadať divákov, aby opustili halu.
Vtedy iba 22-ročnej Barnesovej hrozilo ochrnutie. Mladú cyklistiku previezli do nemocnice, kde jej diagnostikovali početné zlomeniny. Pri páde si doslova odtrhla časť kože, jej rana bola taká hlboká, že bolo možné vidieť chrbticu. Nasledovala náročná rehabilitácia, počas ktorej sa znovu naučila chodiť. Podľa jej vlastných slov nikdy nepomyslela na možnosť, že by sa nevrátila na súťažný ovál. Čakala ju však dlhá cesta.
„Na začiatku mi povedali, že už možno nikdy nebudem chodiť. Neskôr sa lekári vyjadrili, že bude veľmi náročné, aby som niekedy chodila bez pomoci palice. Napokon pripustili možnosť, že možno budem schopná sa vrátiť k môjmu športu.“ povedala Barnesová, cituje ju portál BBC. V jej prípade to nebolo iba o fyzickej bolesti.
„Mentálne som sa musela vyrovnať s mnohými situáciami, ktoré som predtým považovala za bežné. Potrebovala som pomoc, keď som išla na toaletu. Nedokázala som sa ani sama umyť.“
Po štyroch mesiacoch v holandskej nemocnici ju transportovali do Veľkej Británie, kde podstúpila intenzívnu 9-mesačnú rehabilitáciu. V septembri 2017 ju čakala ďalšia operácia, pri ktorej jej odstránili skrutky z panvy. Ešte v tom istom roku začala s ľahkým tréningom. „Z nehody si nič nepamätám, za čo som vlastne aj rada. Nemám aspoň psychický blok pred štartom na dráhe,“ skonštatovala Barnesová.
Vlani v júni ju zastihla nepríjemná správa. Olympijská šampiónka Kristina Vogelová z Nemecka, Barnesovej kamarátka, utrpela podobný pád. Na rozdiel od Britky však nemecká cyklistka zostala po nehode pripútaná na vozíček.
„Až vtedy som si uvedomila, aké som mala šťastie. Jedno z mojich zranení bolo iba 2 milimetre od miechy. Nebola som ďaleko od kompletnej paralýzy. Kristina mi počas mojej rehabilitácie niekoľkokrát napísala a neustále ma povzbudzovala. Je ikonou nášho športu. Vždy bola a bude vzorom pre nás všetkých,“ podotkla nezlomná Britka.
V januári 2019 sa Barnesová dočkala – vrátila sa k súťaženiu na pretekoch Svetového pohára v Hongkongu. O niekoľko dní neskôr si vďaka druhému miestu v ženskom tímovom šprinte na národnom šampionáte vybojovala miestenku na svetovom šampionáte. V stredu sa postaví na štart majstrovstiev sveta v poľskom Pruszkowe. Predstaví sa aj v ženskom šprinte, v ktorom získala zatiaľ svoju dosiaľ jedinú medailu. Tá mala pred šiestimi rokmi bronzový odlesk.
„Nemám vysoké očakávania, chcem predviesť dobrý výkon a urobiť ďalší krok k štartu na OH 2020 v Tokiu. Keď sa pozriete na moje zdravotné záznamy, najskôr by som už nemala byť medzi živými. Som na seba veľmi hrdá, ale ešte viac som vďačná za podporu a pomoc od všetkých, ktorí stáli pri mne,“ dodala Barnesová pre BBC Sport.
TV Pravda: Bývalá reprezentantka Martina Halinárová a športový redaktor Pavol Komár hodnotia šance Sloveniek pred blížiacimi sa MS v biatlone v relácii Týždeň v športe – biatlonový špeciál