Od rodáka zo Žiliny sa očakávajú iba víťazstvá. A keď neprichádzajú, k slovu sa dostávajú kritické hlasy plné otáznikov. Keď sa trojnásobný majster sveta nezapojil do boja o triumf na prvých dvoch jarných monumentálnych klasikách sezóny – Miláno-San Remo a Okolo Flámska, médiá sa doňho pustili.
„Nesledujem kritikov, taktiež nečítam noviny. A prečo by som aj mal?“ reagovala najväčšia hviezda súčasného svetového pelotónu.
„Ak ste dobrý, ste dobrý. Ak vám to, naopak, nejde, vždy sa nájdu ľudia, ktorí vás budú kritizovať. Je to môj život, nie život novinárov,“ vysvetlil postoj k negatívnym ohlasom na svoje vystúpenia.
Pravda, nelichotivé výsledky mali pramálo spoločné so športovou formou – na Sagana si dávali súperi pozor a keď bolo treba, spojili sily, len aby sa slovenský cyklista nedočkal ďalšieho veľkého triumfu.
„Mohli ste to všetci vidieť aj v televízii, ako to vyzeralo. Momentálne je zložitejšie pretekať v mojom postavení, pretože ostatní dobrí jazdci skrátka nechcú spolupracovať,“ posťažoval sa Sagan po legendárnych pretekoch vo Flámsku.
Foto: youtube.com
Pozor, je tu Sagan!
Denník Pravda oslovil pred slávnou klasikou Paríž – Roubaix španielskeho cyklistického experta Diega Vosa. Aj šéfredaktor portálu Sprint final bol skeptický. „Sagan je síce najlepší po fyzickej stránke, to ostatné akoby mu v tejto chvíli chýbalo. Samozrejme, ak vyhrá Paríž – Roubaix, všetko bude inak. Mám však obavy, už teraz si dokážem predstaviť obrázok z tých pretekov a vidím, ako ho všetci pozorne sledujú,“ predpokladal.
Aj odborník sa však môže prerátať. Mal pravdu, Sagana všetci sledovali, no líder Bory aj tak utiekol. Necelých 60 kilometrov pred cieľom sa vydal na veľké sólo v ústrety staručkému velodrómu v severofrancúzskom Roubaix. Po kamenných kockách a blate, proti vetru a svorke elitných pretekárov, ktorá ho v diaľke prenasledovala. Na ovále si potom vyšpurtoval prvý veľký triumf sezóny.
„Je to úžasné. Som šťastný, ale aj veľmi unavený. Som rád, že som sa vyhol pádom, defektom či iným technickým problémom, ktoré ma pripravili o lepšie výsledky v minulých ročníkoch,“ povedal skromne v cieli.
Sezóna však pokračovala a Tour de France, kde mal po lanskom nespravodlivom vylúčení získať svoj už šiesty zelený dres, sa rýchlo blížila. „Tento rok šiesty a potom vyhrá aj siedmy,“ sľuboval dovtedajší rekordér Erik Zabel.
Sagan si počínal suverénne. Ovládol tri etapy, v bodovacej súťaži mal výrazný náskok, keď potom dvakrát šokoval.
Boľavá Tour
Najprv, keď v noci 18. júla zverejnil na svojom facebookovom profile oznam o rozchode s manželkou Katarínou. „Po dlhom a dôkladnom rozhovore sme s Katkou dospeli k záveru, že by bolo oveľa lepšie, ak by sme ako pár skončili. Cítime, že by sme mali pokračovať v našich životoch ako dobrí priatelia a obaja súhlasíme, že je to správne rozhodnutie,“ napísal.
A potom, keď v 17. etape pri zjazde z Col de Val Louron Azet spadol. Kamery síce jeho pád nezachytili, o jeho vážnosti však svedčili krvavé šrámy, podliatiny a roztrhaný dres. Etapu však dokončil.
„Nevidel som presne, čo sa stalo. Až potom na ceste som zbadal tie odreniny a roztrhaný dres. Ale bude v poriadku. On je ako zviera,“ zasmial sa v cieli jeho tímový kolega Daniel Oss. Tridsaťjedenročný Talian však zrejme podcenil následky pádu, Sagan sa v ďalších horských etapách trápil výraznejšie, ako sa pôvodne čakalo.
Odreniny bolia najviac, keď sa začínajú hojiť. Ďalšie štyri dni boli pre Slováka hotovým očistcom. Obzvlášť tie, keď pelotón zdolával pyrenejské štíty. Jeho súperom bol odrazu časový limit, na ktorom predtým stroskotalo niekoľko hviezdnych špurtérov.
„Mentálne som v poriadku. V hlave som mal neustále cieľ priviezť zelený dres do Paríža. Fyzicky som sa však trápil. Myslím si, že tento deň môžem zaradiť k mojim najťažším v kariére na bicykli. Ťažko sa mi to opisuje, ale trpel som poriadne a som rád, že som v cieli,“ povedal Sagan pre Cyclingnews po tom, čo zdolal Tourmalet.
Foto: SITA/AP, Peter Dejong
Aj Oss už vedel, že Saganov zelený dres visí na vlásku. V cieli 20. etapy vyhlásil, že mal viackrát pocit, že jeho líder to ide zabaliť a zamáva bielou vlajkou. „Pokúšali sme sa nastaviť pre neho správne tempo, ale pri všetkých jeho zraneniach to nebolo jednoduché. Dôležité bolo, aby svoje tempo neprepálil, lebo to by znamenalo rýchly koniec. Peter ukázal, že je bojovník,“ vysvetlil Lukas Pöstlberger, ďalší tímový kolega z Bory.
Zrelaxovaný vyhráva
Sagan napriek veľkej bolesti dorazil do Paríža. Pochopiteľne, jeho špurt pod Víťazným oblúkom už nemal parametre z úvodu Tour, hlavným cieľom bolo dôjsť do hlavného mesta a odniesť si šiesty zelený dres.
Podarilo sa.
„Je rovnako dobrý ako v minulých rokoch, má však oveľa viac sebavedomia, ktoré z neho robí prakticky nezdolateľného súpera. Pochopiteľne, istota v seba samého mu nikdy nechýbala, ale spomínate si ešte na Tour de France 2014 a 2015? Tam nedokázal vyhrať ani v jednej etape, buď mu chýbalo šťastie, alebo si zle načasoval špurt. Bol viac podráždený ako vysmiaty. Odvtedy však vyhral tri svetové šampionáty, nosí dúhový dres, má pocit, že už nemusí nikomu nič dokazovať. A keď je Sagan zrelaxovaný, vie, že vyhrá,“ povedal pre Pravdu írsky cyklistický expert a novinár Cillian Kelly.
Záver sezóny bol predsa len poznačený nepríjemným pádom v Alpách. Na Vuelte sa už ďalšieho triumfu nedočkal. Ani na svetovom šampionáte v Rakúsku, kde bola proti nemu nielen forma, ale aj hornatá trať.
Ihneď po pretekoch, v ktorých po troch rokoch prišiel o dúhový dres, ukončil sezónu. V tej ďalšej má rovnaký plán: najprv jarné klasiky a potom rekordný siedmy zelený dres na Tour.