Myslel, že si užije s Petrom Saganom najväčšie preteky sveta, ale potom prišla ponuka, o ktorej hovorí, že „bola neodmietnuteľná“. Majiteľ firmy Bora Willy Bruckbauer mu ponúkol post zástupcu spoločnosti pre Slovensko a Česko. Peter Doležal (46), rodák zo Žiaru nad Hronom, ju bez väčšieho váhania prijal.
Stali ste sa manažérom a obchodníkom. Nechýba vám cyklistika?
Chýba a niekedy si kladiem aj otázku, či som urobil dobre, že som sa dal na túto cestu. To sú však len krátke chvíľky. Mňa táto práca baví. A chýbajúcu cyklistiku si kompenzujem, že sa dva-tri razy vyberiem s tímom na nejaké preteky. Vždy pomáham aj ako mechanik. Urobím každú prácu, ktorú treba. A aby som nevyšiel z cviku, opravujem bicykle celej dedine, kde žijem – v Lutile neďaleko od Žiaru.
Aká je vaša súčasná náplň práce?
Som obchodný manažér a starám sa na slovenskom a českom teritóriu o predaj výrobkov Bory, aby sme mohli financovať napríklad aj cyklistický tím. Na Slovensku som sám, ale môžem sa oprieť o široký a odborný tím, ktorý mi pomáha, ak treba niečo zabezpečiť.
Bora vyrába moderné zariadenia do kuchýň. Predávajú sa na Slovensku?
Veľmi dobre. Predtým, ako som nastúpil do funkcie, výrobky Bory na slovenskom trhu neboli. Teraz firma expanduje. Na trhu stúpa, má od 20 do 50 percent vyšší obrat ako vlani. Za uplynulé roky sme vybudovali sieť predajcov. Keď stretnem majiteľa firmy Willyho Bruckbauera, nikdy nezabudne pripomenúť: Podpis Petra Sagana – to bolo najlepšie, čo som v živote spravil. Je veľmi spokojný.
To, že je firma úspešná, súvisí podľa neho bezprostredne s Petrom Saganom?
Bola úspešná aj bez neho, ale nie tak ako teraz. Peter nám pomáha, je náš najväčší, najviditeľnejší aj najdrahší bilbord.
Momentálne je najlepšie platený cyklista na svete, hovorí sa, že jeho ročný plat dosahuje šesť miliónov eur. Vracia sa táto investícia?
Podľa toho, ako to budeme rátať. Predtým bral v tíme Tinkoff štyri milióny eur a tie sa majiteľovi nikdy nevrátili, aj preto odišiel z cyklistiky. My počítame reklamný čas. Máme agentúru, ktorá vyhodnocuje, ako často sa objaví Bora na obrazovkách. Sme maximálne spokojní, je to investícia, ktorá sa vracia. Minúta reklamy na Eurosporte stojí niekoľko tisíc eur, vieme určiť, aký dlhý čas je náš cyklista s logom Bory na obrazovke a koľko by sme museli za to zaplatiť, keby sme si objednali takú reklamu.
Foto: Robert Hüttner, Pravda
Objavuje sa Sagan v reklamných kampaniach aj v zahraničí?
Samozrejme, firma platí reklamu v 32 televíznych spoločnostiach ročne.
Aká je súčasná Petrova pozícia v Bore?
Veľmi silná, všetci sú spokojní. Peter je však zavše trošku nevypočítateľný. Raz natáčal nejakú reklamu, naše oddelenie mu dalo text. On chcel hovoriť po slovensky a text si prispôsobiť. Volali mi, že Peter nechce prečítať, čo má napísané a utvoril si vlastný text. Nerozumeli mu, tak sa pýtali na môj názor. Peter je bezprostredný, otvorený, vždy si povie svoj názor.
Jeho cyklistické výsledky sú najlepšou reklamou. V čom je ešte jeho pridaná hodnota?
Najmä v tom, že je prirodzený. Nemá problém stretávať sa celý rok s fanúšikmi, odfotí sa s nimi, podpíše sa. Týmto jeho prístupom stúpa jeho hodnota. Frooma je vidieť v etapách na Tour de France, ale väčšinu roka je anonymný, málokedy sa objaví na verejnosti.
Sagan je v novom tíme dva roky. Spájajú s ním Boru už aj mimo cyklistických pretekov?
Samozrejme, stretávam sa s tým denne. Na aute mám nálepku Bory, na diaľnici na mňa iní šoféri neraz zatrúbia a nazrú aj do auta, či tam náhodou Peter nesedí. Už sa mi vďaka jeho popularite prepiekla v zahraničí aj nejaká pokuta…
Mali ste povesť jedného z najlepších svetových mechanikov. Čo rozhoduje o tom, že je mechanik úspešný alebo nie?
Aj pre mechanika je dôležité, aby „jeho“ cyklista vyhrával. Aby prešiel cieľom prvý a povedal: Ďakujem, mal som stopercentne pripravený bicykel.
Vaše bicykle vyhrávali?
Pripravoval som ich pre majsterky sveta i olympijské šampiónky Kristin Armstrongovú či Karin Thürigovú, ale aj pre ďalších špičkových pretekárov a pretekárky.
Aký ste boli cyklista vy?
Nebola to veľká sláva, bolo ich dosť lepších aj u nás. U mňa je skôr zaujímavý fakt, že som s cyklistikou začal, keď som mal osemnásť. Dovtedy mala prednosť škola a basketbal. Bol to hendikep, ale napriek tomu som sa stal majstrom Slovenska – v časovke.
Zobrali vás do tímu aj napriek tomu, že ste začínali v takom neskorom veku?
Nebolo to také jednoduché. Doma v Žiari ma už nechceli, vraveli, že nie som perspektívny, ale mal som dobrú všestrannú prípravu a začal som vyhrávať preteky. Jazdil som za Dubnicu, Levice, Banskú Bystricu, až som si založil svoj vlastný tím – Kellys Nyna Žiar nad Hronom.
Foto: Archív Petra Doležala
Boli ste úspešný?
Celkom áno. Sústredili sme sa na horské bicykle a maratóny. Boli sme čistí amatéri, potrebovali sme pokryť len náklady, ktoré súviseli s účasťou na pretekoch. Každý rok som dokázal zohnať 50 až 100-tisíc korún. Manažovanie tímu ma však stálo dosť síl i času a zanedbával som cyklistiku. Potom prišlo obdobie, keď som si potreboval kúpiť byt. So všetkým som sekol a odišiel som do Anglicka, aby som si zarobil nejaké peniaze.
Aj v Anglicku ste sa venovali cyklistike?
Spočiatku nie. Bral som príležitostné práce. Po čase som sa zoznámil s ľuďmi, ktorí mali k cyklistike veľmi blízko. Jedným z nich bol známy britský dráhar Paul Swinerton, vlastnil obchod a začal som v ňom pracovať ako mechanik. Dostal som z firmy bicykel, opäť som sa venoval cyklistike, ale mal som už 33 rokov. Zúčastňoval som sa na amatérskych pretekoch na ostrovoch. Trošku som sa výkonnostne zasa zlepšil. Stretol som sa s niekdajším úspešným britským pretekárom Philom Griphisom. Mal nielen svoj obchod, v ktorom mi ponúkol prácu, ale aj svoj tím, v tom čase jeden z najlepších v Británii. Mojimi spolujazdcami boli i niektorí zaujímaví pretekári.
Napríklad?
Malcom Eliott bol najstarší profesionál, ktorý aj v 47 rokoch vyhrával preteky. Russell Downing bol zasa skvelý šprintér a bol schopný vyhrávať skoro každé preteky v Británii. To sa mu jeden rok aj takmer doslova podarilo – z pätnástich vyhral jedenásť podujatí. Manažérom bol Barry Hoban, predtým skvelý šprintér, ktorý exceloval aj na Tour de France. Majiteľ dával do tímu veľa peňazí. Ako tímové auto sme mali raz aj Ferrari. Bicykel sme do neho nedostali, ale pútali sme najväčšiu pozornosť (smiech). Kuriózne bolo stretnutie so špičkovým profesionálom Davidom Millarom, ktorý pricestoval na preteky, ale nedorazil jeho bicykel. Obrátil sa na mňa, poskladal som mu bicykel a bol s ním veľmi spokojný. Odvtedy sme priatelia. Chcel som však pracovať pre nejaký medzinárodný tím. Tak som poslal životopis do viacerých profitímov.
Ozval sa niekto?
Prvá ponuka prišla z tímu Cervelo. A okamžite som ju prijal. Bol to síce ženský tím, ale najlepší na svete. Mal som možnosť spolupracovať s najlepšími pretekárkami, majsterkami sveta i olympijskými šampiónkami. Z Anglicka som sa sťahoval do Švajčiarska. Zúčastnil som sa na najväčších pretekoch, precestoval som celý svet. Bol som aj v Pekingu na olympiáde.
Foto: Pravda, Robert Hüttner
V tíme ktorej krajiny?
Vyžiadala si ma Kristin Armstrongová, hoci Američania mali svojho mechanika. Ja som tam išiel na jej náklady. Získala zlato. Pred pretekmi som zažíval veľký stres, spával som hodinu denne, ale po nich som si to užil. V prvej sedmičke mal tím Cervelo päť žien a tie dve, ktoré jazdili v iných farbách, hneď po olympiáde prestúpili k nám. Z tímu som však odišiel, nenašiel som spoločnú reč s jeho šéfom.
Stali ste sa však prvým Slovákom v Bore, dávno predtým, kým získala Petra Sagana…
Bolo to v roku 2012 a v tom čase vystupoval tím ešte pod názvom NetApp. Bol to len prokontinentálny tím, to znamená, že neštartoval na najväčších svetových pretekoch. Už vtedy mu šéfoval Ralph Denk, ktorý stojí na jeho čele stále. Ten ma oslovil. Ale prezradím niečo, o čom sa príliš nevie. Bora mala už vtedy prvý raz záujem o Sagana, končil v Cannondale.
Prečo ho vtedy nezískala?
Majiteľ Willy Bruckbauer oslovil Raplha Denka a požiadal ho, aby s ním podpísal kontrakt, že je teraz voľný a treba to využiť. V tom čase však patril NetApp len do druhej výkonnostnej kategórie, Denk šéfovi vysvetlil, že to nie je možné, že nemáme na takého cyklistu ani tím, ani peniaze. Keď sa potom vo firme dozvedeli, že Tinkoff končí, okamžite iniciovali stretnutie so Saganom a jeho manažérom v Taliansku. Ralph upozorňoval, že to bude stáť kopec peňazí. Majiteľ trval na Saganovi stoj čo stoj. Ty zožeň podpis a ja zoženiem prachy, dal Ralphovi jasnú úlohu. Veľmi rýchlo potom došlo k dohode. Hoci sa nepodpisovala zmluva len s Petrom.
Narážate na to, že spolu so Saganom prišli do tímu aj viacerí iní Slováci?
Áno, bola to Petrova podmienka. Neviem to už úplne presne, ale už v tom čase išlo o osem až desať ľudí. Nielen spolujazdcov, aj ďalších z jeho podporného tímu. Pre iných by bola táto situácia veľmi zložitá. Ťažko si predstaviť, že prepustia desať ľudí len preto, že prichádza jedna veľká hviezda. U nás to nebol až taký problém, pretože my sme budovali nový tím, potrebovali sme viac ľudí. Výrazne sme narástli a početne najsilnejšia je momentálne slovenská skupina. Predtým v tíme okrem cyklistov pôsobilo zopár ľudí. Dnes v ňom pracuje asi osemdesiat zamestnancov. To je už veľká firma s veľkým ročným rozpočtom.
Spolupracovali ste aj vy osobne s Petrom Saganom?
Nie, krátko predtým, ako prišiel do tímu, som sa stal zástupcom Bory na Slovensku a Česku. Míňali sme sa. Samozrejme, poznáme sa, bol som s ním viackrát na pretekoch, ale vždy som pripravoval bicykle iným jazdcom. Treba dodať, že Peter má svojho mechanika a k bicyklu nepustia nikoho iného. Jeho mechanik presne vie, čo Peter potrebuje, do týchto väzieb sa jednoducho nezasahuje. Je veľmi dôležité, aby mal pretekár absolútnu dôveru k bicyklu. Počas pretekov nemôže mať nijaké pochybnosti a riešiť technické problémy. V Bore pracuje osem až desať mechanikov.
Vládne v Bore spokojnosť s výsledkami v uplynulej sezóne?
Celkovo áno. Hoci pred sezónou možno boli v niečom očakávania aj vyššie. Bolo skvelé, že Peter Sagan vyhral veľkú klasiku, že opäť vybojoval na Tour zelené tričko. Ale cieľom bolo aj celkové umiestnenie do piatej priečky na Tour, čo nám nevyšlo.
Foto: Archív Petra Doležala
Kto by mal túto úlohu v budúcnosti splniť?
V tíme máme viacero cyklistov, ktorí by to mohli dokázať. Najmä už skúsený Rafal Majka. Pred rokom prišiel do tímu Davide Formolo, dostal sezónu na udomácnenie sa, sezóna mu nevyšla podľa predstáv. Jeho výsledky na Gire ovplyvnil pád. Veľké nádeje vkladáme do mladého Emanuela Buchmanna, ten by mohol mať ambície aj na popredné umiestnenie v celkovom poradí na veľkých pretekoch. Tomu dávam najväčšie šance. Myslím si, že by na najbližšej Tour už mohol byť aj lídrom na celkové poradie. Na šprinty je jasným lídrom Sagan, ale máme aj ďalších rýchlych jazdcov – napríklad Sam Bennett či Pascal Ackermann. Sú ochotní Petrovi pomáhať, ale aj oni dostávajú priestor na dobré výsledky.