Hľadať
Denný / nočný režim
Sledujte nás
Pravda Pravda Domov MS v hokeji Výsledky výsledky

Srdce mi vraví, že toto je môj mladší brat. Ted King spomína na Saganove začiatky

Peter Sagan je jeho srdcovou záležitosťou. Možno aj preto, že sú si podobní. Obaja majú radi zábavu, smiech aj ironické vtipy. Bývalý cyklista Ted King (35) reagoval na žiadosť o rozhovor okamžite.

26.07.2018 22:36
Ted King, Peter Sagan Foto:
Ted King (vpredu) a Peter Sagan na pretekoch v Quebecu v roku 2012.
debata

„Ospravedlňte ma, ak by ste niečomu nerozumeli. Pokúsim sa otázku naformulovať inak,“ zaznelo od nás. „Žartujete? Veď hovoríte podstatne lepšie ako Peter,“ rozosmial sa Američan, ktorý slovenského Tourminátora sprevádzal počas prvých rokov v profesionálnom pelotóne.

Ale s pedálmi mu to ide výborne, však?

Na nich je z neho hotový cyklistický lingvista (smiech).

Poznali ste sa už predtým, ako ste na začiatku roku 2011 vstúpili do talianskeho tímu Liquigas?

Ani nie, dovtedy som pretekal za prokontinentálne družstvo Cervelo Test Team. Zvyčajne sme nesúťažili na rovnakých podujatiach, nebol ani priestor, aby sme sa stretávali. Samozrejme, že v tom čase som ho už vnímal, jeho talent bol neprehliadnuteľný. Etapové víťazstvo na Paríž-Nice z roku 2010 obletelo celý svet.

Sagan tam vyhral dve etapy…

Vážne? Vidíte, triumfov má toľko, že na mnohé sa postupne zabúda. V každom prípade vtedy všetkým ukázal, aký veľký potenciál v ňom drieme. Hneď som vedel, že z neho vyrastie neobyčajný cyklista.

Spomínate si ešte na váš prvý kontakt?

Bolo to na tímovom mítingu v závere kalendárneho roku 2010. Bol to obyčajný tréningový kemp. Mám rád zábavných ľudí, aj preto na mňa spravil silný dojem. Sústredenie v horskom stredisku Passo San Pellegrino si Peter užíval.

Mali ste o sedem rokov viac ako on. Nežiadali od vás tímoví funkcionári, aby ste mu radili z pozície skúsenejšieho pretekára?

Liquigas bol vo svojej podstatne silne taliansky. Peter sa však veľmi tešil, keď sa so mnou mohol rozprávať po anglicky. Počas tréningov na jarné klasiky sme neustále spolu rečnili a myslím si, že ľudia v Liquigase v tom videli veľký problém. Lebo Sagan, ktorý vie po anglicky, bol odrazu omnoho vzácnejší artikel pre konkurenčné tímy, kde sa angličtina bežne používala. S Petrom som absolvoval veľa pretekov, boli sme spolu na Sardínii, vo Švajčiarsku, v Alberte, aj na jednodňových pretekoch v Quebecu a Montreale. Ukázal som mu Spojené štáty, odkiaľ pochádzam, a tiež ako chutí javorový sirup.

Vedeli ste už vtedy, že raz z neho vyrastie veľký šampión?

Bol som o tom presvedčený tak, ako o máločom v mojom živote. Jedna vec je sledovať ho na televíznej obrazovke počas pretekov, druhá, keď s ním žijete a absolvujete rôzne prípravné sústredenia. Dokáže veci, o ktorých som si vždy myslel, že sa jednoducho robiť nedajú. Peter je cyklistický kúzelník.

Čo si na ňom najviac vážite?

Že je sebavedomý a pritom tichý a nenápadný. Ako tímový líder na nás nemal nikdy prehnané požiadavky. Očakával len, že si spravíme svoju prácu a on tam bol na to, aby ju dotiahol do úspešného výsledku. V tom je suverénne najlepší, človek má pri ňom pocit, že všetko úsilie, ktoré vynaložil, má zmysel. Aj preto sme s ním chceli všetci spolupracovať. Väčšina tímových lídrov uspeje maximálne v piatich percentách prípadov, u Petra toto číslo atakuje päťdesiatku – to je šialené. Ak je úspešný líder, potom sú úspešní aj tí, ktorí naňho robia. Vzácny však nie je iba na bicykli, je veselá kopa – neustále šťastný a vysmiaty.

Najlepší pretekári majú neraz počas tréningu rôzne úľavy. Mal ich aj Sagan?

Peťo? Bývalo to presne naopak – nikto netrénoval tvrdšie ako on. Spomínam si, ako robil v telocvični drepy a na pleciach mu sedel brat Juraj. Jedna vec je jeho talent, druhá, že je úžasný dríč. V Liquigase nebol nik pracovitejší.

V roku 2013 ste spolu cestovali na Tour de France. Aké to je pre skúseného pretekára, keď musí pracovať na mladé ucho?

Cieľ bol jasný, do Francúzska sme si šli po zelený dres. Nik iný ho z nášho tímu nemohol získať, iba Peter. Bez ohľadu na vek, moja úloha bola jasná – mám mu pomáhať. Bol hviezda, ale pritom zostával mimoriadne pokorný. V rámci tímu bol tento jeho postoj veľmi dôležitý – nerozdeľoval nás, ale spájal.

V rozhovore pre cyklistický magazín Velonews ste kedysi vyhlásili, že ste ako rodina. Zdá sa, že ste si boli veľmi blízki…

Možno si poviete, že preháňam, ale moje srdce vraví: toto je tvoj mladší brat. Je zábavný, energický, ak ste s ním, je záruka dobrej nálady. Cyklistickí lídri bývajú neraz veľmi sebavedomí, radi rozdávajú pokyny a to nie práve najvhodnejším štýlom. Peter taký nie je, nikdy nezvýšil hlas. Vedeli sme, že na konci spoločného úsilia bude najväčšia sláva patriť práve jemu, no nikto s tým nemal problém. Dopriali sme mu to.

Niečo ako tímový hráč, ktorému sláva nikdy nestúpla do hlavy?

Presne tak, všetci sme ho rešpektovali. Aj takí veľkí cyklisti, ako Basso, Nibali, Caruso či Moser, ktorí boli v tom čase v našom tíme. Nie každý vedel rozprávať po anglicky, no Peter sa veľmi snažil, chcel si nájsť cestu ku každému z nás.

Máte pocit, že sa za uplynulých osem rokov zmenil?

Je sebavedomejší. Súhlasím s jeho zmýšľaním, že sú to len preteky. Ak vyhrá – skvelé, ak nie, bude nasledovať ďalšia príležitosť. Médiá a bulvárne reči ho nezaujímajú. Pozná svoju profesiu a v tom, čo robí, je veľmi úspešný.

Má ešte nejaké slabé miesta?

Nie. Možno ak by zhodil desať kilogramov, mohol by sa z neho stať cyklista na celkové poradie v pretekoch Grand Tour. Myslím si však, že toto nie je jeho cieľ – potom by už nevyhrával jednodňové klasiky, monumenty, ani zelený dres. Je skvelý v tom, čo robí. Načo to teda meniť?

Je už na svojom cyklistickom vrchole?

Možno to teraz vyznie rozporuplne, keďže som už povedal, že nemá žiadne slabiny. Ale zároveň si myslím, že v budúcnosti ešte uvidíme oveľa lepšieho Sagana.

Takže sa bude zlepšovať?

Samozrejme. Už počas našej prvej spoločnej sezóny som tvrdil, že tento chlapík raz vyhrá desať svetových šampionátov. Verte, že od svojho vrcholu je ešte ďaleko.

Ak by ste mu mohli dopriať nejaký úspech, ktorý ešte nemá v zbierke, čo by to bolo?

No predsa tých desať dúhových dresov (smiech). Vážne – rád by som videl, ako vyhráva týždňové podujatia. Podarilo sa mu už ovládnuť Okolo Kalifornie, podľa mňa je v jeho silách aj napríklad Paríž-Nice.

Máte za sebou pomerne dlhú kariéru. Ak by ste mali zostaviť zoznam najlepších cyklistov, s ktorými ste boli v jednom tíme, kto by sa tam dostal?

Kráľ je jasný, štyri nádherné roky po Petrovom boku som si užil azda najviac zo všetkých. Rád som pracoval aj pre Nóra Thora Hushovda – bol to veľmi podobný pretekár ako Sagan. Musím však spomenúť aj brata Juraja – je to skvelý muž.

Zdá sa, že Sagan je veľmi populárny aj v Spojených štátoch. On tam zasa rád trénuje a preteká. Kde sa vzala tá synergia?

Američania nevedia veľa o cyklistike, nerozumejú jej, avšak hviezdu akou je Peter, poznajú. Prečo? Lebo má talent, dokáže šprintovať, driapať sa v kopcoch, jazdiť na zadnom kolese a predovšetkým zabávať. To, ako kedysi bojoval s tržnými ranami na pretekoch Tour Down Under, bolo úžasné. Ľudia milujú takéto osobnosti, ktoré sa netvária, že sú niečo viac ako ostatní.

Ak by bol Američanom, jeho marketingový potenciál by zrejme výrazne stúpol. Zažiarila by jeho hviezda ešte viac?

(smiech) To je veľmi ťažká otázka. Nemuselo by mu to priniesť žiadnu výhodu.

Ak sa povie Peter Sagan, na čo si ako prvé spomeniete?

Je to zážitok z tréningu na Strade Bianche na začiatku jari pred štartom veľkých monumentálnych klasík. Jazdili sme veľmi rýchlo po zaprášených bielych cestách a Peter zrazu spravil wheelie. A potom ďalšie iba s jednou rukou. A ešte jedno, tentoraz už bez rúk. Pri 450 wattoch, keď každý jeden z tímu hľadal posledné zvyšky energie niekde v päte, on si len tak špásoval na jednom kolese s rukami vo vzduchu. Och, aj teraz mám z toho husiu kožu. Ale mám ešte jednu story, tentoraz to nebolo na bicykli.

Vravte.

Bolo to po kráľovskej etape na Tour of San Luis. S Petrom sme sa po pretekoch vydali z hôr do mesta a dorazili sme tam rýchlejšie ako sprievodné vozidlo Liquigasu aj s celým manažmentom. Tak čo s voľným časom? Petrovi napadlo, aby sme si dali zmrzlinový pohár. A nezostalo iba pri jednom. Naše vedenie bolo v tom čase veľmi prísne, dbali na každý hlt, ktorý do seba dáme. Žiaľ, prišli neskoro.

Ted King

Tedovi Kingovi na Tour de France nikdy nebolo dopriate. Ani jednu z dvoch účastí, na ktorých sprevádzal Petra Sagana na ceste za zeleným dresom, nedokončil. V roku 2013 sa vážne zranil už v 1. etape s cieľom v korzickej Bastii, s mnohými odreninami a vyskočeným ramenom však pokračoval. O dva dni prišiel v tímovej časovke do cieľa po limite. Organizátori boli nemilosrdní, sedem sekúnd, ktoré mu chýbali, mu neodpustili a vylúčili ho z pretekov.

O rok sa situácia zopakovala. Opäť zranenie už v úvodný deň slávneho podujatia, tentoraz to však po desiatej etape vzdal King sám.

V sezóne 2015, keď mal King iba 32 rokov, ukončil profesionálnu kariéru. Dnes je cyklistickým ambasádorom, ktorý v spolupráci so sponzormi popularizuje tento šport medzi americkou mládežou.

Have you checked out TedKing.cycliq.com? #ridewithtedking this week for @cycliq's finest.

Príspevok, ktorý zdieľa Ted King (@iamtedking),

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Peter Sagan #Ted King