Ak by bodkovaný dres pre najlepšieho vrchára získal domáci Richard Virenque, zapadol by 85-ty ročník Tour pravdepodobne prachom a pri spomienke naň by každý sucho skonštatoval, že všetko dopadlo presne podľa očakávaní.
Miláčik Francúzov Virenque však bodkovaný dres nezískal, neprišiel ani do cieľa a spolu s ním celý jeho tím Festina. Francúzske zoskupenie vylúčili z pretekov po najväčšej dopingovej afére v histórii Tour. V cieli nakoniec klasifikovali len 98 zo 189 cyklistov, ktorí sa postavili na štart.
Aféra Festina a Virenqueove slzy
Problémy sa začali ešte skôr, než jazdci vysadli na bicykle.
Tri dni pred štartom pretekov zastavili na belgicko-francúzskych hraniciach kustóda Festiny Willyho Voeta. V aute mal niekoľko stoviek balení anabolických steroidov, erytropoetínu (EPO), injekčných striekačiek a ďalších dopingových látok. Voeta zatkli a prehľadali centrálu Festiny.
Funkcionári Festiny aj ich najväčšia hviezda Virenque okamžite popreli akúkoľvek spojitosť dopingu s ich tímom. Polícia však prezradila, že spolu so zakázanými látkami našla aj dokumenty detailne popisujúce systematický dopingový program tímu.
Tour mala v roku 1998 štart v Dubline, no hneď ako sa presunula do Francúzska, polícia začala konať a postupne zatkla športového riaditeľa Festiny Bruna Roussela aj tímového lekára Erica Rijckaerta. Jazdci na narýchlo zvolanej tlačovej besede oznámili, že z pretekov neodstúpia, no po šiestej etape ich z pretekov aj tak vylúčili. Virenque sa lúčil so slzami v očiach a opakovane odmietol užívanie dopingu.
Protest posediačky a priznanie
Čo sa udialo v úvode bolo nepríjemné, no pokračovanie – najmä počas prvého voľného dňa – bolo oveľa, oveľa horšie.
Francúzska polícia začala prehľadávať hotely ostatných tímov. Cyklisti boli zhrození a na vyšetrovanie reagovali protestom. Počas dvanástej a neskôr i sedemnástej etapy si posadali na trať a odmietli pokračovať. Presvedčil ich až prísľub (v skutočnosti len želanie, pozn.) organizátorov, že prenasledovanie políciou sa skončí. Sedemnástu etapu dokonca anulovali, keďže pelotón pred seba v závere pustil jazdcov zoskupenia TVM – na ktoré sa vtedy polícia špeciálne a zároveň oprávnene sústredila.
Tímy ONCE, Banesto, Vitalicio Seguros, Kelme a Riso Scotti na protest voči policajnému vyšetrovaniu odstúpili z pretekov a TVM stiahlo svojich jazdcov po tom, ako ich polícia odviedla do miestnej nemocnice na špeciálne dopingové testy.
„Ak by sa 17. etapa neuskutočnila, preteky by sme museli zastaviť. Tour by to asi navždy pochovalo. Stratili by sme akúkoľvek dôveryhodnosť u sponzorov,“ vravel po rokoch pre The Guardian niekdajší riaditeľ Tour Jean-Marie Leblanc.
V cieli na Champs-Élysées sa z celkového triumfu (jediného v kariére) tešil Pantani. Pri retrospektívnych kontrolách odobratých vzoriek sa v roku 2004 potvrdilo, že EPO užívalo oveľa viac popredných jazdcov, nielen tí z Festiny a TVM. V roku 2013 zverejnili 33 mien, medzi ktorými nechýbali Pantani, Zabel, Ullrich a ani tretí muž celkového poradia Bobby Julich.
Foto: SITA/AP, Peter Dejong
Aféra Festina sa skončila pred súdmi až o dva roky neskôr, keď sa nakoniec všetci deviati jazdci tímu z Tour, vrátane Virenquea, priznali k užívaniu dopingu.
Paradoxne, Tour sa z najhoršej kondície dostala už o rok neskôr. Vďaka dokonalému americkému príbehu Lancea Armstronga, ktorý zdolal rakovinu semenníkov a následne sedemkrát v rade opanoval slávne preteky. V roku 2012 ho po priznaní sa k dopingu zbavili všetkých triumfov a stal sa najväčším dopingovým hriešnikom ostatných rokov.
Ako je na tom cyklistika v súčasnosti a či sú jej jediným hriechom lieky na astmu, sa jej priaznivci dozvedia asi až o pár rokov – keď možnosti antidopingových laboratórií a agentúr dobehnú súčasné možnosti profesionálnych tímov.