Foto: SITA/AP, Laurent Cipriani
V roku 2009 si 19-ročného Žilinčana pozval na skúšku špičkový tím Quick Step. Stále len dospievajúci mladý muž však vtedy neuspel. Sklamaný a frustrovaný, asi takto sa cítil, keď mu Belgičania povedali rázne nie. Sagan viac nechcel vysadnúť na cestný bicykel. Budúcnosť videl na tom horskom – v teréne.
Emócie však rýchlo vyprchali, horúcu hlavu schladila aj rodina. A prišla ďalšia ponuka – tentoraz z talianskeho Liquigasu. Opäť iba na skusy.
Prekvapenie, šok – doktori nemohli uveriť. Výsledky fyzických testov mladého Slováka vyrážali dych. Vraj niečo také ešte nikdy nevideli. Počas tréningového kempu zničil najviac bicyklov z celého tímu. Vďaka neuveriteľnej sile. A po návrate z drsných hôr dostal zmluvu na dva roky. Profesionálna kariéra Petra Sagana sa tak mohla začať.
Taliani svoj diamant spočiatku šetrili. Na preteky Grand Tours ho prvé dva roky nepustili. Jeho talentu by vraj takáto porcia etáp mohla uškodiť. Až v auguste 2011 sa Sagan postavil na štart Vuelty. Vyhral tri etapy a bolo zrejmé, že nominácia na najbližšiu Tour de France 2012 mu už neujde.
Prežehnal sa a spravil Forresta
V jeho silnej disciplíne, úvodnej krátkej časovke (prológ), ešte neuspel – skončil 53. Na druhý deň si však všetko vynahradil v 1. etape do Seraingu. V záverečnom šprinte ukázal chrbát velikánovi Cancellarovi.
„Ráno sa o mne hovorilo ako o favoritovi, ale ašpirantov na prvenstvo bolo viac. Som nadšený,“ vravel po prvom triumfe.
V etape číslo 3 ho celý svet obdivoval opäť. Na poslednom stúpaní pred cieľom na Boulogne-sur-Mer ušiel všetkým a v cieli 700-metrového kopca si prvýkrát dovolil úsmevné gesto. Napodobnil Forresta Gumpa.
„Vždy som chcel robiť šou pre ľudí. Keď som bol mladší, priťahovali ma takéto spontánne prejavy radosti. Miloval som motocyklistu Valentina Rossiho. Po každom víťazstve spravil nové gesto. Teraz to chcem robiť aj ja. Najskôr som sa prežehnal a poďakoval Pánu Bohu. Potom som predviedol gesto podľa Forresta Gumpa,“ priznal v cieli.
Slovensko bolo na nohách a cyklistický ošiaľ pokračoval aj v šiestej etape. V Métach si to rozdal s Greipelom a Gossom – vyhral o jednu dĺžku bicykla.
Zelený dres mu patril právom. Aj nablýskané Porsche od tímu, vyhral totiž stávku. Liquigas si dal podmienku – prvenstvo v dvoch etapách a zelený dres. „Chcel som vyhrať v jedných pretekoch, no uspel som až v troch. Boli to neskutočné tri týždne,“ povedal po príchode do Paríža.
Pre Liquigas vybicykloval 81 790 eur, iba šesť z 22 tímov zarobilo počas 99. ročníka viac ako sám Sagan.
Ako na Playstation
O rok už prichádzal na Tour v úlohe favorita na zisk zeleného dresu. Za hviezdu ho označoval celý cyklistický pelotón a predovšetkým tí, ktorí ho poznali najlepšie.
„Nikdy som nevidel pretekára ako on. Pokojne od neho očakávajte čokoľvek, lebo to, čo si zaumieni, napokon dosiahne. Ak raz príde do Paríža v žltom drese, vôbec ma to neprekvapí,“ vyhlásil jeho tímový kolega Ivan Basso.
Na štarte v korzickom Porto-Vecchio od neho všetci čakali víťazstvá, no prichádzali iba druhé miesta. Ruky nad hlavu zdvihol až v siedmej etape, keď na cieľovej páske prešpurtoval Nemca Degenkolba. „Bolo to akoby sme hrali Playstation. Vyšlo to nad očakávanie,“ tešil sa.
Aj keď mal bodov v konečnom súčte požehnane, ďalšie víťazstvo už nepridal. Do Paríža neprišiel iba so zeleným dresom, ale aj so zelenou bradou. To všetko stačilo na to, aby sa na Slovensku prvýkrát tešil z titulu Športovec roka.
„Tohtoročnú Tour hodnotím pozitívne. Mali sme za cieľ získať zelený dres a to sa nám podarilo. Vlani som síce vyhral tri etapy a tento rok iba jednu, ale je to v poriadku. Dôležité bolo tričko,“ povedal.
Zabudol vyhrávať?
Sagan si prišiel do Francúzska po zelený dres aj v roku 2014. A aj keď organizátori podujatia ho znevýhodnili novým systémom bodovania, bez problémov ho obhájil. Domov sa však nevracal spokojný. Chýbala mu čerešnička na torte – etapové víťazstvo.
Pelotón si zrazu na Slováka dával veľký pozor. Na rovine dominovali šprintérske vláčiky, v únikoch s ním nechcel nik spolupracovať. V siedmich etapách po sebe skončil v najlepšej päťke, ani raz však nevyhral.
Pripomenul tak rekord Francúza Pélissiera z roku 1914, ktorému sa to „podarilo“ osemkrát v rade. Mrzela ho predovšetkým prehra s Trentinom, o ktorej rozhodol fotofiniš. Záber, ktorý obletel celý svet, doprial Talianovi víťazstvo doslova o niekoľko milimetrov.
Foto: SITA/AP, Peter Dejong
„Keď vyhrávam, ľudia väčšinou hovoria, že to bolo ľahké. Teraz zasa debatujú o tom, že je to zvláštne. Realita je taká, že na Tour sa nevíťazí ľahko. Verím však, že môj deň ešte príde,“ poznamenal po nešťastnej prehre.
Ale neprišiel.
V Paríži tak skonštatoval: „Tohtoročná Tour mi ukázala, že etapy na tejto úrovni sa ľahko nevyhrávajú. To si len niektorí ľudia myslia, že to tak je.“
Hneď po návrate domov s bratom Jurajom podpísali trojročný kontrakt s ruským miliardárom Alexandrom Tiňkovom. V tíme Saxo-Tinkoff ročne zarábal 4,5 milióna eur.
Večne druhý
Prekliatie na cieľovej páske však pokračovalo aj v roku 2015. Aj keď zelený dres nosil na sebe takmer od úvodu, víťazstvo nie a nie prísť. Blízko k nemu bol hneď v 2. etape, ale na Nemca Greipela mu obrazne chýbal chlp. O dva dni, na mačačích hlavách, skončil tretí.
V piaty a šiesty deň pretekov opäť tesne sklonil hlavu pred víťazom. „Všetci len čakajú, čo budem robiť,“ posťažoval sa nepriamo. A keď v 13. etape opäť nestačil na Belgičana Van Avermaeta, nálepka večne druhý bola na svete.
„Tour dopadla nad všetky moje očakávania,“ skonštatoval v Paríži. Slová, ktorým málokto veril. Šampión síce opäť vyhral bodovaciu súťaž, ale bez etapového triumfu sa mu muselo odchádzať ťažko.
Chuť si napravil už o dva mesiace v americkom Richmonde, kde sa po famóznom sóle dočkal titulu majstra sveta.
Tourminator je späť
Tak, ako dobre sa rok 2015 skončil, ten nový sa zasa začal. Sagan sa prvýkrát presadil na slávnej klasike Okolo Flámska. Vyhral rovnako dominantným spôsobom, ako na MS v USA. Podľa cyklistických expertov Slovák dozrel. A na Tour de France 2016 to aj potvrdil.
S nálepkou večne druhý sa popasoval veľmi rýchlo – už v druhej etape. A hoci mal po nej najviac bodov, zelený dres si tentoraz neobliekol. Mal totiž nárok na ten najvzácnejší – žltý.
O niekoľko dní sa udialo niečo absolútne nečakané. Sagan sa niekoľko kilometrov pred cieľom vydal do útoku – spolu s Chrisom Froomom. Televízni komentátori žasli. Etapa, ktorej na dramatickosti pridal silný vietor, vošla do histórie Tour de France. V cieli sa síce Brit pokúsil o špurt, Sagan však nikoho nenechal na pochybách, kto má rýchlejšie nohy.
„Môj najväčší zážitok z tohto ročníka? Je ich veľa. Tri víťazstvá, parádna práca nášho tímu a tiež záverečná párty v Paríži. Všetci sme veľmi šťastní,“ žiaril v cieli.
Lakeť Saganovi
Keď sa vlani postavil na štart v nemeckom Düsseldorfe, nik nepochyboval, že z toho bude aj šiesty zelený dres. Presne toľko ich má rekordér, niekdajší skvelý špurtér, Erik Zabel. V športe však o prekvapenia nebýva núdza. Nepripravujú nám ich iba samotní aktéri, občas sa tak deje aj za zeleným stolom. Lídra Bora-Hansgrohe po 4. etape po kontakte s Cavendishom diskvalifikovali.
Prvý záber vyzeral hrôzostrašne. Zdalo sa, že hviezdny Slovák lakťom zrazil rodáka z ostrova Man k zemi. „Peter Sagan už nie je mojím priateľom. Nedodržiava pravidlá, myslí si, že je kráľ a že mu to prejde,“ vyhlásil rozčúlený Greipel.
Detailná analýza nervózneho špurtu však jasne preukázala, že Žilinčan je v tom nevinne. „Niekedy by som si mal najprv pozrieť obrázky, až potom niečo povedať. Ospravedlňujem sa,“ kajal sa po dvoch hodinách nemecký rýchlik.
Zatiaľ čo on si dokázal uznať chybu, rozhodcovia nie. Trvali na Saganovom vylúčení.
„Nesúhlasím, ale musím to akceptovať. Neurobil som nič zlé,“ povedal so sklamaným výrazom, keď opúšťal slávne podujatie.
Až v decembri uznal Športový arbitrážny súd (CAS), že slovenský cyklista zrážku nezavinil. Neskoro, ale predsa.