Foto: Michal Zeman, Pravda
Prvý raz nedošla do cieľa
Cyklistický svet ju registruje už desať rokov. Odvtedy, čo začala reprezentovať a vstúpila aj na medzinárodnú scénu. Tomuto športu sa však venuje dovedna sedemnásť rokov. Ale jej doménou bývala vždy dráha.
Z nej má aj najlepší výsledok – pred dvoma rokmi bola na MS v Paríži piata v scratchi. Je to malá rarita – Slovensko nemá ani cyklistickú dráhu.
„Tento rok som mala peknú motiváciu, túžila som štartovať na majstrovstvách sveta na ceste a splnilo sa mi to. Bol to pre mňa zážitok, ale neteší ma, že som preteky nedokončila. Prvý raz v kariére sa mi stalo, že som nedošla do cieľa. Mám novú skúsenosť, v Bergene to bol pre mňa naozaj zúrivý profil trate,“ vravela uplynulú sobotu 27-ročná krupinská rodáčka.
Premiéry na MS v cestnej cyklistike sa dočkala až teraz, hoci má tri tituly majsterky Slovenska – 2012, 2015 a 2017.
Sedí na viacerých stoličkách
V bergenských pretekoch začala postupne strácať. Keď jej najlepšie utiekli o desať minút, rozhodcovia ju stiahli z pretekov.
„Keď som prišla na prvý tréning v Bergene, bolo mi jasné, že mapka klamala, že to bude oveľa ťažšie, ako som si myslela. Videla som, že okrem Salmon Hillu sú na trati ďalšie tri kopce, ktoré berú energiu, vyčerpávajú. Mala som malú dušičku. Od začiatku sa išlo rýchlo, trať bola dlhá a okruh nebol stavaný pre moje nohy. Mám radšej roviny a krátke kopčeky,“ popisovala.
Sedí na viacerých cyklistických stoličkách a aj v tom vidí príčinu, že v Nórsku jej to tentoraz nevyšlo. „Mám v sezóne aj šesť vrcholov a ukazuje sa, že na všetky sa nedá rovnako dobre pripraviť,“ pokračovala slovenská cyklistka, ktorá je v sezóne maximálne vyťažená. Už o tri týždne ju čakajú majstrovstvá Európy v Berlíne. Tentoraz na dráhe.
Medaila by mohla cinknúť
„Trošku ma navnadili majstrovstvá Európy v Dánsku na ceste pred vyše mesiacom,“ priznáva.
„Tam som skončila osemnásta, čo bol pre mňa výborný výsledok. Venujem sa však cyklistike len amatérsky, nemám profesionálne podmienky, regeneráciu, prípravu, preto sa ťažko udržiavam kontinuálne vo forme celý rok.“
Pripomína, že príprava je vždy v jej réžii. „Stojí ma ročne 40-tisíc eur. Finančne mi pomáhajú rodičia, kamaráti, ktorí sa ani nedajú nazvať sponzormi. Musím sa uskromniť, niečoho vzdať. Dlhodobo mi pomáha dnes už môj manžel. Kedysi bol tiež cyklista, teraz je tréner a funkcionár.“
O zopár dní už zabojuje o európske medaily na berlínskej dráhe. Na štart sa postaví vo vytrvalostných disciplínach – omnium, bodovačka a scratch. „Vlani som skončila na šampionáte piata, už by mi mohla cinknúť aj medaila.“
Na dráhe obľubuje najviac scratch
Potvrdzuje, že v dráhových súťažiach má najradšej scratch. „To je hladká jazda na desať kilometrov a rozhoduje, kto bude najrýchlejšie v cieli. Kto získa okruh náskok, ten je víťaz,“ popisuje.
V kariére už štartovala na ME a MS viac ako desaťkrát. „Chcem sa venovať cyklistike, dokedy mi to umožní zdravie. Mám sen, rada by som štartovala aspoň raz na olympiáde. Mala som k nej blízko v roku 2012 v Londýne, účasť mi ušla len o tri miesta. Ešte mi svieti posledná nádej – pokúsiť sa o účasť v Tokiu 2020. Uvidíme, či dovtedy vydržím na pretekárskom bicykli,“ uzavrela slovenská reprezentantka.