Nepočúva ich. Prižmúri azúrovo modré oči, vycerí biele zuby a zodvihne sa. Keď roztancuje celé telo, zmizne v ostrej zákrute prudkého stúpania. V tmavých oblakoch nehostinnej hory. Dokonalé cyklistické Pasodoble.
Poslednýkrát v živote.
V nedeľu sa s pelotónom rozlúčila legenda. Milovaná i nenávidená, slávna aj kontroverzná. Španiel Alberto Contador definitívne skončil. Síce nie na vrchole výsledkovej listiny, ale popularity určite.
Nevyčkával, nešpekuloval, nečakal na pokyny zo sprievodného vozidla ani na slabosť súperov, útočil kedykoľvek to bolo možné. Presne takýmto neortodoxným spôsobom ovládol 64 pretekov.
„Vždy bol výnimočný. Nie však preto, čo vyhral, ale akým spôsobom to dokázal. Pre mňa bol posledným dobrodruhom na dvoch kolesách, cyklistom, akých v pelotóne viac niet. Mal veľa fanúšikov i odporcov, ale všetci musia uznať, že je ozajstnou legendou,“ povedal o ňom Manolo Sainz, jeho prvý športový riaditeľ v tíme ONCE-Eroski.
Krvná zrazenina mu dala krídla
Práve pod jeho vedením sa začala sľubná kariéra „El Pistolera“. Nechýbalo však veľa a mohla sa skončiť. Dokonca tragicky. Stalo sa to 12. mája 2004 na pretekoch Okolo Astúrie, keď mladučký Španiel z ničoho nič stratil vedomie a vybočil z cesty. Diagnóza? Krvná zrazenina v mozgu. Po dvoch náročných operáciách mu zostala veľká jazva od ucha k uchu. Ale aj mentalita víťaza.
„V živote som spoznal veľa cyklistov, ale on bol jediný, kto sa deň čo deň pokúšal vyhrať. Bol to veľký šampión a to aj napriek tomu, že počas kariéry sa nevyhol strategickým chybám,“ pripomenul Claudio Ghisalberti, cyklistický expert a novinár z La Gazzetta dello Sport.
Jednou z nich bol zrejme aj doping. Respektíve 0,00000000005 gramu clenbuterolu v mililitri moču. Matematici tomu hovoria päť pikogramov. Zanedbateľné, ale neprehliadnuteľné. Tvrdil, že tento prehrešok pochádzal zo steaku. Neuverili mu. Spätne mu odobrali dva triumfy – z Tour de France 2010 i Gira d'Italia 2011.
„Stratil som vieru v spravodlivosť aj v cyklistiku," soptil.
Zatracovali ho i nosili na rukách
Hnevali sa aj fanúšikovia. Predovšetkým mimo Španielska. V Taliansku však ukázal, ako si ich so svojou charizmou dokáže získať. „V úvodných etapách maľovali tifosi na asfaltových cestách jeho meno aj s injekčnými striekačkami, bučali na neho, behali popri ňom so žrďami, na ktoré upevnili steaky. Keď už mal dostatočný náskok, prenechal etapové víťazstvá v horách rivalom. Takto si postupne získal divákov i médiá, ktoré ho premenovali na Alberta CONquisTADORA,“ zaspomínal si v Mladej fronte Dnes na Giro d'Italia 2011 český novinár Tomáš Macek.
Ovládal masy, no zmenil sa. Už to nebol ten usmievavý Contador, ktorý pred dopingovou aférou vyhral dvakrát Tour de France. „Poznačilo ho to, uzatvoril sa. Síce ovládol ešte niekoľko dôležitých etapových pretekov, ale všetko už bolo iné,“ pripomenul Ghisalberti.
Nie v sobotu. Etapa s cieľom na bájnej hore Angliru bola opäť jeho. So všetkým. Veľkým šťastím, nezadržiavaným úsmevom i pocitom zadosťučinenia. „Môže byť tisíc rôznych víťazstiev, ale dnes som mal ešte jeden dôvod na dopísanie svojho príbehu. Keď som sa ráno prebudil, hlava mi poslala signál, že to môže byť môj deň. Vravel som si: moja rozlúčka musí mať fazónu. A krajšia, ako na Angliru, ani nemohla byť,“ žiaril radosťou.
Tour by vraj bez neho nudila
Má aj plán. Krátky, no výživný. Konečne si dopraje to, čo si roky odopieral, keď strážil každú jednu kalóriu. Aby ju nemusel so sebou vláčiť na Angliru, Zoncolan či Alpe d'Huez. „Každé ráno si teraz dám na raňajky šunku so slaninou. Predpokladám, že čoskoro budem musieť obmeniť svoj šatník. A radšej sa nebudem vážiť,“ naznačil svoje úsmevné plány.
Absolútny bojovník, víťaz siedmich etapových podujatí Grand Tour, iba jeden zo šiestich cyklistov, ktorí triumfovali na všetkých troch z nich. To je iba časť z mnohých úspechov muža, ktorý bude v pelotóne tak veľmi chýbať.
„Ak by ho nebolo, niekoľko ročníkov Tour de France aj Vuelty by stratilo glanc. Nudili by, lebo on bol ten, ktorý im dával iskru. Bez debaty. Po Indurainovi je to najlepší Španiel, aký kedy jazdil na bicykli,“ domnieva sa Manolo Martínez z francúzskeho denníka L'Equipe.
Foto: SITA/AP, Christophe Ena
Avšak cyklistický svet sa teraz nezastaví. Bude hľadať nástupcu. Aby možno práve on mohol čoskoro vyzvať Chrisa Frooma v boji o titul najlepšieho. Nebojácneho, nekalkulujúceho, hladného po víťazstvách…
Takého, ako bol Contador.
„Budem si pamätať každý moment mojej dlhej kariéry. Myslím si, že som dosiahol svoj cieľ a nastal čas prenechať miesto mladším," rozlúčil sa.
Adiós, Alberto! Gracias…