Christopher Froome dosiahol tento rok to, čo sa pred ním ešte nikomu nepodarilo. V priebehu necelého dva a pol mesiaca triumfoval na dvoch z troch slávnych pretekov Grand Tour – na Tour de France i Vuelte.
Vlani zistil, že to dokáže
Zvíťaziť na trojtýždňovom cyklistickom maratóne po francúzskych cestách a kopcoch a pridať k tomu červený dres víťaza Vuelty sa pred Froomom podarilo len dvom výnimočným cyklistom Jacquesovi Anquetilovi a Bernardovi Hinaultovi.
Obaja však cenné double získali ešte pred zmenou termínu konania Vuelty – pred rokom 1995 ju organizovali na prelome apríla a mája. Odvtedy sa viacerí výborní jazdci snažili opanovať obe významné podujatia, no dosiaľ sa to nikomu nepodarilo.
„Prežívam neuveriteľné okamihy. Máme za sebou tri extrémne náročné týždne a ja mám double, po ktorom som dlho túžil. Až do soboty som nemal nič isté. Predposledná etapa bola nesmierne náročná a zaujímavá. V závere som počítal kilometre do cieľa. Chcem sa poďakovať za podporu fanúšikom a najmä celému tímu,“ vravel viditeľne nadšený Froome na tlačovej besede po sobotňajšej etape.
V tom momente už bolo všetkým jasné, že na celkový triumf mu stačí prísť na druhý deň do cieľa záverečnej etapy v Madride. A to bola, pochopiteľne, už len formalita.
„Takéto momenty vám vynahradia všetko to utrpenie a čas bez rodiny. Už vlani som mal blízko k zisku double, ale taktickou chybou som si to pokazil. Zároveň som si však dokázal, že vyhrať Tour aj Vueltu je možné a tomuto cieľu som prispôsobil aj prípravu,“ vysvetľoval 32-ročný rodák z Nairobi.
Asi nebudem až taký zlý
Štvornásobný víťaz Tour (2013, 2015, 2016 a 2017) štartoval na Vuelte v minulosti už päťkrát. Pri premiére v roku 2011 skončil druhý za Juanom Josém Cobom len o 13 sekúnd, hoci mal pôvodne len pomáhať hlavnej hviezde Sky Bradleymu Wigginsovi (ten skončil tretí).
Druhú priečku si zopakoval v roku 2014, keď nedokončil Tour i vlani – vtedy bol nad jeho sily Nairo Quintana. Tohtoročná Vuelta priniesla množstvo krásnych súbojov hlavných adeptov na celkové prvenstvo i parádnu rozlúčku Alberta Contadora s kariérou.
„Prežíval som to ešte emotívnejšie než tohtoročné víťazstvo na Tour. Asi je dôvod, prečo doteraz nikto túto kombináciu nezvládol. Bola to obrovská výzva. Stále sme medzi sebou bojovali, boli to brutálne preteky,“ poznamenal.
Keďže štyrmi víťazstvami na Tour sa už nebezpečne priblížil k štvorici Jacques Anquetil, Eddy Merckx, Bernard Hinault a Miguel Indurain, ktorá sa môže pochváliť piatimi triumfami, znova a znova sa ponúka otázka, kam zaradiť Frooma medzi najväčšími osobnosťami histórie cyklistiky. „To nie je otázka pre mňa. Keď som však teraz dosiahol niečo, čo nik predo mnou, asi až taký zlý cyklista nebudem,“ dodal dobre naladený Brit s kenskými koreňmi.
Láska na prvý pohľad
Froome sa do pedálov zaľúbil v ôsmich rokoch. „S kamarátmi sme zišli Ngong Hills. Počas tridsaťkilometrového zjazdu som mal obrovský strach. Zároveň som však zažil niečo úžasné, čo si ma navždy získalo. Bez auta či ochrannej ruky rodičov, sám s vetrom opreteky,“ vysvetlil pred rokmi v rozhovore pre BBC.
Ako jediný biely chlapec medzi rovesníkmi to spočiatku nemal v Kikuyu, kde žil s matkou, jednoduché. No naučil sa swahilčinu a ostatné deti ho postupne začali rešpektovať. Obzvlášť na bicykli, ktorý miloval a trávil na ňom toľko času, koľko sa len dalo.
Prvý cestný, aby sa mohol zúčastniť na detských pretekoch, mu mama požičala od jedného z učiteľov v škole. Hoci bol pre neho priveľký a ledva dočiahol na pedále, neodradilo ho to. Práve naopak. Aj preto to z malej kenskej dediny dotiahol až medzi najväčšie legendy.