„Vypľulo ma to na čelo 300 m pred cieľom rovnako ako v nedeľu v 2. etape, potom prišla vykopnutá noha z pedála a vravel som si, čo sa to zase deje? Ale nakoniec to všetko dobre dopadlo, hoci v samom závere ma takmer zdolal Michael Matthews,“ okomentoval záver 212,5 kilometrov dlhej etapy z belgického Verviers do francúzskeho Longwy.
V cieli žiaril šťastím. Na prvú otázku redaktora Eurosportu, či v pondelok vzhľadom na vyhovujúci profil etapy necítil tlak odpovedal odpovedal protiotázkou? „Čo je to tlak?“ Následne pokračoval: " Chcem sa poďakovať tímu za perfektnú robotu v celej etape. Najmä brat Juraj, ktorý strávil na špici takmer celý deň. Som veľmi šťastný, je to pre nás veľká výhra, atmosféra v tíme bude už o niečo pokojnejšia," uviedol.
„Som veľmi šťastný a vážim si toto víťazstvo,“ dodal.
Záver 3. etapy Tour de France s nezameniteľným Saganovým rukopisom pozorne sledoval aj bývalý skvelý slovenský cyklista, amatérsky vicemajster sveta z roku 1994 Milan Dvorščík. Vyzdvihol Saganovu taktiku s ľahkým prevodom v záverečnom kilometri.
„Od jedného kilometra až po približne značku 300 m pred cieľom Peter jazdil na ľahký prevod, čiže šetril si hrubú silu na záverečný špurt. Na to, aby si to mohol dovoliť, musí mať pretekár výkonnosť, ktorú Peter preukázal. Na ťažký prevod vsadil až v záverečných metroch. Chvíľu to vyzeralo, že sa mu môže stať osudným vytrhnutie nohy z pedálu. Aj sám Peter však v prvom interview potvrdil, že sa mu podarilo rýchlo nakopnúť tretry do pedálov a veľa nestratil, keďže predtým mal pred ostatnými náskok minimálne jednej dĺžky bicykla. Súperi ho tak vlastne len zmazali, nedostali sa pred neho,“ zhodnotil Milan Dvorščík.
K úplnej koncovke etapy známy cyklistický rozhodca ešte podotkol: „Záverečných 200 m nebolo až v takom ostrom stúpaní a vtedy sme mohli vidieť obrovské zrýchlenie Michaela Matthewsa, ktorý vyletel zo závetria. Päťdesiat metrov pred cieľom mu tak trochu došli sily a aj to bolo veľmi dôležité.“
Na otázku, či má toto víťazstvo Sagana, keď zdolal silnú konkurenciu v klasikárskom súboji do kopca vyššiu cenu, ako napríklad etapový triumf na rovine, Dvoršík odpovedal: "
„Na Tour de France sú všetky dosiahnuté víťazstvá veľké. Samozrejme, inak sa hodnotí, keď sa ide tzv. na férovku alebo z úniku, ale takýto typ víťazstiev sa skôr odohráva v druhom alebo treťom týždni pretekov, keď sú cyklisti viac unavení a rozostupy v celkovej klasifikácii sú už veľmi veľké. V prvom týždni k takýmto prípadom veľmi nedochádza, aj z úniku to je zväčša iba na pár sekúnd, respektíve do dvoch minút. Pelotón je ešte veľmi silný a pretekári ostražití. Je to teda vynikajúce aj z tohto pohľadu, Petrovi etapa sedela tým, že sa končila stúpaním, potvrdil rolu favorita. Treba povedať, že mu výrazným spôsobom pomohol aj tím. Okrem brata Juraja v závere najmä Rafal Majka, ktorý vpredu dotiahol súperov. Aj ušetrenie malého množstva síl v závetrí je v takomto prípade dôležité.“
