Päť zelených dresov Petra Sagana. Ako ich vybojoval?

Peter Sagan v zelenom Fotogaléria - 94 fotiek Všetky fotky

Ako sa to celé začalo?

V roku 2009, keď si 19-ročného Žilinčana pozval slávny belgický tím Quick Step na skúšku. Neuspel. Bol sklamaný a frustrovaný. Už viac nechcel vysadnúť na cestný bicykel. Svoju budúcnosť videl na tom horskom – iba v teréne. Horúcu hlavu schladila rodina a prišla ďalšia ponuka. Z talianskeho Liquigasu. Opäť na skúšku

Prekvapenie, šok. Doktori nemohli uveriť. Výsledky fyzických testov mladého Slováka vyrážali dych. Vraj niečo také ešte nikdy nevideli. Počas tréningového kempu zničil najviac bicyklov z celého tímu. Vďaka neuveriteľnej sile. Po návrate z hôr dostal zmluvu na dva roky. Profesionálna kariéra Petra Sagana sa mohla začať.

Taliani svoj diamant šetrili. Na preteky Grand Tours ho prvé dva roky nepustili. Jeho talentu by takáto porcia etáp mohla skôr uškodiť ako pomôcť. Až v auguste 2011 sa Sagan postavil na štart Vuelty. Vyhral tri etapy a bolo jasné, že nominácia na najbližšiu Tour mu už neujde.

Tak, ako väčšina pelotónu, aj on ladil formu na pretekoch Okolo Švajčiarska. Už tam potvrdil, že do Francúzska ide uspieť, vyhral štyri etapy.

Rok 2012

V jeho silnej disciplíne, krátkej úvodnej časovke (prológ), ešte neuspel. Skončil na 53. mieste. Na druhý deň si však všetko vynahradil v 1. etape do Seraingu. Kilometer pred cieľom počas krátkeho stúpania sa utrhol spolu s velikánom Fabiom Cancellarom a Nórom Edvaldom Boassonom Hagenom.

V záverečnom šprinte obom ukázal chrbát.

„Ráno sa o mne hovorilo ako o favoritovi na etapový triumf, ale ašpirantov na prvenstvo bolo viac. Som nadšený z víťazstva. Bola to tvrdá etapa, najmä po rovine sa išlo veľké tempo. V závere bolo niekoľko zákrut, o ktorých som prakticky ani nevedel. Som rád, že som bol vpredu, lebo sa začalo padať,“ uviedol po prvom triumfe Sagan.

V etape číslo 3 ho celý svet obdivoval opäť. Na poslednom stúpaní pred cieľom na Boulogne-sur-Mer ušiel všetkým a v cieli 700-metrového kopca si prvýkrát dovolil úsmevné gesto. Napodobnil Forresta Gumpa.

„Vždy som chcel robiť aj šou pre ľudí. Keď som bol mladší, priťahovali ma takéto oslavné gestá v televízii. Miloval som napríklad talianskeho motocyklistu Valentina Rossiho. Po každom víťazstve robil nové víťazné gesto. Stále som čakal, čo urobí. Teraz to chcem vymýšľať aj ja. Najskôr som sa prežehnal a poďakoval Pánu Bohu. Potom som predviedol gesto podľa Forresta Gumpa,“ priznal v cieli.

Slovensko bolo na nohách a cyklistický ošiaľ pokračoval aj v šiestej etape ušitej pre čistokrvných šprintérov. V Métach si to rozdal s Andrém Greipelom a Matthew Gossom. Vyhral o jednu dĺžku bicykla.

V ďalšom priebehu Tour sa už v cieli netešil. Napriek tomu absolútne dominantným spôsobom získal svoj prvý zelený dres. A nablýskané Porsche od svojho tímu. Vyhral totiž stávku. Liquigas si dal podmienku – prvenstvo v dvoch etapách a zelený dres.

"Chcel som vyhrať etapu, podarili sa až tri. Chcel som tiež zelený dres a aj to mi vyšlo. Som veľmi rád za všetko, čo som dokázal. Boli to neskutočné tri týždne,“ povedal po príchode do Paríža.

Celkovo zarobil 81 790 eur. Za umiestnenia v etapách, denné nosenie zeleného dresu a konečné 42. miesto dostal 56 790 eur, ďalších 25 000 eur mu pribudlo za víťazstvo v bodovacej súťaži. Len šesť z 22 tímov zarobilo počas 99. ročníka viac eur ako Sagan.

Rok 2013

O rok už Sagan prichádzal na Tour de France v úlohe favorita na zisk zelného dresu. Za hviezdu ho vnímal celý cyklistický pelotón a predovšetkým tí, čo ho poznali najlepšie.

"Nikdy som nevidel pretekára ako on a predpokladám, že ani nikto iný. Pokojne od neho očakávajte čokoľvek, lebo to, čo si zaumieni, napokon dosiahne. Ak raz príde do Paríža v žltom drese, vôbec ma to neprekvapí,“ vyhlásil jeho tímový kolega a kamarát Ivan Basso.

Na štart v korzickom Porto-Vecchio sa postavil aj so slovenským znakom na hrudi. Túto výsadu si vybojoval niekoľko týždňov predtým víťazstvom na majstrovstvách Slovenska. Všetci čakali víťazstvá, no prichádzali "iba“ druhé miesta. Ruky nad hlavu zdvihol až v siedmej etape. Jeho tím nasadil pekelné tempo, na horskej prémii druhej kategórie na Col de la Croix de Mounis "odpáral“ niekoľko nebezpečných špurtérov. Na cieľovej páske Sagan napokon zdolal Nemca Johna Degenkolba.

„Bolo to akoby sme hrali Playstation. Vyšlo to nad očakávanie. Chceli sme utrhnúť šprintérov a potiahnuť po prvú rýchlostnú prémiu. Potom sme chceli čakať, čo sa bude diať a či potiahnu aj iné tímy. Ak by neťahali, nerobili by sme to ani my. Chalani z tímu však navrhli, že budú ťahať. Hovorili, že prečo by mali čakať na šprintérov a potom im uľahčiť situáciu. Vrátili sa na čelo a išli skvele. Napokon to zvládli až po hranicu 300 m, čo bolo super,“ chválil tímových kolegov.

Ďalšie víťazstvo však už nepridal, no bodov mal aj tak požehnane. Do Paríža neprišiel iba so zeleným dresom, ale aj so zelenou bradou. To všetko stačilo na to, aby sa prvýkrát tešil z titulu Športovec roka na Slovensku.

"Tohtoročnú Tour hodnotím pozitívne. Mali sme cieľ: získať zelený dres a to sa nám podarilo. Vlani som síce vyhral tri etapy, tento rok iba jednu, ale je to v poriadku. Dôležité bolo tričko,“ povedal v Paríži v roku 2013.

Rok 2014

Peter Sagan si na Tour de France prišiel po svoj tretí zelený dres v rade. Obhájil ho bez problémov, ale z Francúzska sa aj tak nevracal spokojný. Chýbala mu čerešnička na torte. Etapové víťazstvo.

Pelotón si zrazu na Sagana dával veľký pozor. V etapách pre špurtérov dominovali šprintérske vláčiky, v únikoch s ním nechcel nik spolupracovať. V siedmich etapách po sebe skončil v najlepšej päťke, ani raz však nevyhral.

Pripomenul tak rekord Francúza Charles Pélissier z roku 1914, ktorému sa to „podarilo“ osemkrát v rade. Mrzela predovšetkým prehra s Matteom Trentinom, o ktorej rozhodol fotofiniš. Záber, ktorý obletel celý svet, doprial Talianovi víťazstvo doslova o niekoľko milimetrov.

"Keď vyhrávam, ľudia väčšinou hovoria, že to bolo ľahké. Teraz zasa debatujú o tom, že je to zvláštne, prečo nedokážem vyhrať etapu. Realita je taká, že na Tour de France sa nevíťazí ľahko. Verím však, že môj deň ešte príde,“ poznamenal po nešťastnej prehre.

Neprišielm, a tak po príchode do Paríža Sagan skonštatoval: „Som rád, že som sa tretí raz po sebe dostal na toto parížske pódium. Etapu som síce nevyhral, ale som spokojný a šťastný, lebo mám zelený dres. Každý rok z tých troch bol iný. Som spokojný s formou, ktorú som mal na tohtoročnej Tour. Ukázala mi však, že etapy na tejto úrovni sa ľahko nevyhrávajú. To si len niektorí ľudia myslia, že to tak je,“ poznamenal.

Hneď po návrate domov však spolu so svojím bratom Jurajom podpísal trojročný kontrakt s ruským miliardárom Alexandrom Tiňkovom. V tíme Saxo-Tinkoff ročne zarobil 4,5 milióna eur.

Rok 2015

V roku 2015 Saganovo prekliatie pokračovalo. Zelený dres mal na sebe takmer od úvodu, ale víťazstvo nie a nie prísť. Blízko k nemu bol hneď v 2. etape, ale na cieľovej páske mu na Nemca Andrého Greipela chýbal chlp. O dva dni, na mačačích hlavách, skončil tretí. A to aj napriek tomu, že výrazne pomáhal lídrovi tímu Albertovi Contadorovi.

V piatej a šiestej etape bol opäť druhý, najpr opäť za Greipelom, potom zasa za Čechom Štybarom. "Všetci čakali, čo budem robiť. Ak by som prenasledoval Štybara, išli by po mne. Vynaložil by som potom množstvo síl a nemohol by som šprintovať,“ posťažoval sa nepriamo.

V 13. etape zasa v závere nestačil na Belgičana Van Avermaeta. A nálepka večne druhý bola na svete.

"Začal som neskoro. Moja chyba bola v tom, že som dlho čakal a neskoro šiel do toho. Preto to nevyšlo. Bola to moja chyba,“ hneval sa.

Sagan útočil aj v horských etapách, v ktorých na víťazstvo nemal nárok. Body zbieral na šprintérskych prémiách. Aj tie mu tak zabezpečili 66-bodový náskok v boji o zelený dres pred Greipelom. Síce bez víťazstva, ale z Francúzska odchádzal napriek tomu spokojný. Aspoň navonok.

„Tour hodnotím veľmi dobre. Dopadla nad všetky moje očakávania. Mal som aj šťastie, že sa mi podarilo dostať do únikov. Často sa to v úvodoch etáp melie, niekto odskočí, potom ho dostihne pelotón. Skutočne tam treba mať aj šťastie. Škoda len, že sa mi nepodarilo vyhrať etapu,“ skonštatoval.

Chuť si napravil už o dva mesiace v americkom Richmonde, kde sa po famóznom sóle dočkal titulu majstra sveta.

Rok 2016

Tak, ako dobre sa rok 2015 skončil, ten nový sa začal. Sagan sa prvýkrát presadil na slávnej klasike Okolo Fmáska. Vyhral rovnako dominantným spôsobom ako na MS v USA. Podľa cyklistických expertov Slovák dozrel. A na Tour de France 2016 to aj potvrdil.

S nálepkou večne druhý sa popasoval veľmi rýchlo. V druhej etape s cieľom na kopci tretej kategórie vyhral. Pre médiá vyhlásil, že o svojom triumfe vôbec netušil, lebo sa domnieval, že ešte pred ním prišla do cieľa skupinka pretekárov, ktorá sa oddelila od pelotónu. Hoci mal po tejto etape najviac bodov, zelený dres si neobliekol. Mal totiž nárok na ten najvzácnejší – žltý.

V 11. etape sa udialo niečo absolútne nečakané. Sagan sa niekoľko kilometrov pred cieľom vydal do útoku. Spolu s Chrisom Froomom. Televízni komentátori žasli. Etapa, ktorej na dramatičnosti pridal silný vietor, tak vošla do histórie Tour de France. V cieli sa síce Brit pokúsil o špurt, Sagan však nikoho nenechal na pochybách, kto má rýchlejšie nohy.

V 16. etape s cieľom vo švajčiarskom Berne znovu vyhral. Tentokrát musel o víťazstvo tvrdo bojovať, Nóra Alexandra Kristoffa zdolal iba o niekoľko centimetrov.

V záverečnej etape, ktorá sa tradične končí v Paríži, bol z piatich ročníkov na Tour, najbližšie k víťazstvu. Napokon však skončil druhý za Nemcom Greipelom.

"Môj najväčší zážitok z tohto ročníka Tour? Je ich veľa. Tri víťazné etapy, parádna práca nášho tímu a tiež záverečná párty v Paríži. Všetci sme veľmi šťastní,“ žiaril.