Pred ním štartoval na MS Jozef Žabka v poľskom Pruszkówe, v scratchi obsadil štrnáste miesto. V rovnakej disciplíne nastúpi na štart aj 24-ročný bratislavský rodák.
Prečo trvalo tak dlho, kým sa Slovák v kedysi úspešnom a populárnom odvetví nášho športu predstaví na MS?
Predovšetkým nám už nejaký rok chýba dráha. Deti nemajú kde jazdiť a ako k tomuto športu získať vzťah.
Ako ste si ho vybudovali vy?
Ja som zažil ešte dráhu v Bratislave. Priviedla ma tam mama, ktorá na nej vyrastala. Aj otec sa tomuto športu venoval. Potom dráhu zrovnali so zemou, objavili sa aj nejaké dopingové škandály a všetko išlo dolu vodou. Až posledný rok-dva sa usilujeme o obrat, chceme dostať dráhovú cyklistiku na inú úroveň, vybudovať novú kvalitu.
Čomu vďačíte za výkonnostný skok v poslednom období?
Venoval som sa dlho najmä ceste, mal som len málo možností štartovať na pretekoch na dráhe. Donedávna bol trénerom reprezentácie Peter Bačík a sústredil sa prakticky na jedinú dráharku Alžbetu Pavlendovú. Mladí nedostávali veľa šancí. Nebolo to správne. Až po nástupe trénera Michala Rohoňa sa mnohé zmenilo.
Dráha na Slovensku stále nefunguje, chodíte trénovať do Viedne. Akú možnosť majú mladí pretekári?
Do Viedne na drevenú dráhu som chodil s trénerom dvakrát do týždňa. Minimálne hodina cesty tam, druhá späť, plus tréning. Strácali sme veľa času, ale iná možnosť nebola. Skoro vždy sa však našiel nejaký mladý pretekár, ktorý sa pridal. Tréner Rohoň chce s nimi pracovať, verím, že sa základňa aj špička rozrastie. V Prešove by mali už čoskoro dať opäť do užívania dráhu, uskutočnia sa na nej po dlhom čase aj prvé preteky.
Je dráha príťažlivá pre začínajúceho cyklistu?
Stretol som viacerých chlapcov, ktorých chytila a radi by sa jej venovali. Dráhové disciplíny sú pre mladých adrenalínové, rýchle, dynamické, akčné. Aj pre divákov sú veľmi príťažlivé. Cyklistu i priebeh súťaže majú stále na očiach. Nie je to cesta, kde preteky trvajú päť hodín, pelotón prefrčí okolo a za pár sekúnd je po všetkom. Vo svete má dráha veľkú popularitu, na olympiádach patrí medzi najsledovanejšie športy.
Všetci teraz obdivujú Petra Sagana. S vami jeho úspechy nič nerobia, nemotivuje vás?
Neodpadávam z neho. Nie je môj vzor, ale ja som ani v minulosti nijaké idoly nemal. Samozrejme, Peťo je pán cyklista, majster sveta, držím mu palce, má môj rešpekt. Pre mňa je však dráha príťažlivejšia. Obdivujem Wigginsa. Dokázal skvele kombinovať dráhu i cestu, z oboch má olympijské zlato, vyhral Tour de France.
Nedávno ste prežili v kariére obdobie, keď ste chceli s cyklistikou skončiť. Aký ste mali dôvod?
Mám už svoje roky, musel som sa rozhodnúť, čo ďalej. Cyklistika ma neživí, bez rodičov by som to dávno zabalil. Cyklistikou sa na Slovensku uživí pár jazdcov v Dukle Banská Bystrica. Keď som uvažoval o konci kariéry, mal som za sebou skúsenosť z českého tímu, kde som jazdil na ceste. To bola hotová katastrofa. Klub mi nedal ani oblečenie, len jeden starý bicykel, všetko išlo na moje náklady, aj ubytovanie. Život bez peňazí nie je jednoduchý.
Foto: Ján Luky
Čo rozhodlo, že ste si to rozmysleli?
Sám sa zavše čudujem… Vlani som sa stal členom tímu Firefly, objavil sa na scéne nový reprezentačný tréner Rohoň… Za posledný rok sa mnohé zmenilo k lepšiemu, aj v osobnom živote, našiel som si novú priateľku, Laura ma v cyklistike podporuje, baví ju. To všetko ma opäť nakoplo, chytil som druhý dych. Tak či tak som sa zamestnal, inak by to už nešlo. Som čistý amatér.
Kde ste sa zamestnali?
Predávam v obchode bicykle. Sponzorov nemám. Akurát dobrých kamarátov a tí mi pomohli. Umožnili mi, že som nemusel mesiac pred MS chodiť do práce, aby som sa lepšie pripravil. Účasť na šampionáte mi hradí cyklistický zväz.
Ako sa odvďačíte za nezištnú pomoc kamarátom?
Poteším ich, ak dosiahnem dobrý výsledok v Hongkongu.
Čo pre vás znamená dobrý výsledok na MS?
Rád by som skončil do desiateho miesta. To som obsadil vo Svetovom pohári v Los Angeles a vybojoval si účasť na šampionáte. Teraz to bude ťažšie, ale neviem presne, čo od toho očakávať, nikdy som ešte na takých pretekoch nesúťažil. Nastúpim len v scratchi, už to, že som sa na tieto preteky nominoval, je úspech. Predstaví sa v nich 24 cyklistov, z každej krajiny len jeden najlepší. Jazdím aj bodovačku a omnium, ale v nich na MS nebudem štartovať.
Priblížte svoju disciplínu, čo je v nej najdôležitejšie?
Scratch je jednoduchý. Sú to preteky na dráhe na 15 kilometrov, štartujú všetci cyklisti naraz, nezbierajú v pretekoch nijaké body. Kto najrýchlejšie príde do cieľa, zvíťazí. Ak napríklad traja jazdci uniknú ostatným a dostihnú ich o kolo, potom oni špurtujú v balíku o prvé tri miesta, všetci ostatní o ďalšie. Očakávam, že sa štartové pole premieša a najlepší získajú náskok.
Akú priemernú rýchlosť dosahujú?
Asi 54 kilometrov za hodinu. Pretekár musí udržať vysokú rýchlosť a ešte ju v nejakých úsekoch zvyšovať. V špurtoch sa ide 65 kilometrov za hodinu. Na dráhe sa cyklistika výrazne zrýchlila. Súvisí to s kvalitou dráh a aj tým, že sa jazdia ťažké prevody.
Koľko vás vyjde špeciálny dráhový bicykel?
Je to drahá záležitosť. Mám hliníkový bicykel, budem na ňom jazdiť ako jediný na šampionáte. Stojí asi štyritisíc eur. Ostatní majú karbónové a tie sú skoro raz také drahé, od šesť do osemtisíc eur.
Jazdiť na hliníkovom bicykli je v porovaní s konkurenciou nevýhoda?
Nemyslím si to, podľa mňa to nie je veľký rozdiel. Šliapať treba na oboch rovnako. Nečakám, že by som lietal, ak by som sedel na bicykli z karbónu. Ak nevyhrám, nebude to kvôli bicyklu… (smiech).
Pomohol by vám dobrý výsledok zo šampionátu k lepším podmienkam?
Každý úspech otvára dvere. Rád by som sa dostal do profesionálneho tímu. U nás je jediný – Dukla Banská Bystrica, len v ňom sú cyklisti platení. Človek sa bicykluje, robí, čo ho baví a ešte za to dostáva plat. To nie je najhoršie.