„Takto otázka nestojí. V prvom rade treba vyzdvihnúť neuveriteľný výkon Gilberta a jeho odvážne sólo, ktoré mu vyšlo,“ uviedol cyklistický expert Sean Kelly na webe Cyclingnews. Zároveň dodal, že z trojice Gilbertových prenasledovateľov (v čase pádu na Kwaremonte 17 km pred cieľom zaostávali o 53 sekúnd) vyzeral najviac odhodlane práve Sagan.
„Z toho, čo som videl, usudzujem, že Sagan šiel na Kwaremonte na plný plyn. Bol blízko bariéry, lebo hľadal čo najvýhodnejší prejazd, teda pokiaľ možno najhladšiu cestu. Nasledoval pád, ktorý predstavoval zlom v pretekoch a takzvané momentum sa prenieslo na stranu Gilberta. Samozrejme, po poslednom stúpaní musel zápasiť s protivetrom, ale zrážka jeho súperov mu pomohla,“ myslí si Kelly, 9-násobný víťaz cyklistických monumentov z 80. a 90. rokov minulého storočia.
Podľa Cyclingnews v konečnom dôsledku sa ukázalo ako chyba, že Sagan a Van Avermaet zostali vzadu spolu s ďalšími viacerými ďalšími uchádzačmi o víťazstvo, zatiaľ čo Gilbert už pomerne skoro zaútočil na Muure a potom na Kwaremonte.
„Smola zohrala veľkú úlohu v neprospech Sagana, ale keď ho bolo potrebné postrčiť dopredu, chýbala mu aj väčšia podpora z tímu. Naozaj to bolo prekvapenie, že Sagan stratil toľko pôdy pod nohami na Muure, ked Quick-Step zaútočil. O dôsledkoch pádov Vanmarcka, Sagana či Van Avermaeta sa môžeme baviť ďalších 12 mesiacov do najbližšieho Flámska. Faktom je, že už sa nikdy nedozvieme, či by chytili Gilberta alebo nie,“ pokračoval Kelly.
Podľa víťaza Vuelty 1988 a dvojnásobne bronzového z cestných pretekov s hromadným štartom na MS (1982, 1989) mal 101. ročník Okolo Flámska všetko, čo majú mať v sebe dramatické preteky v najkvalitnejšej svetovej konkurencii – drámu, napätie aj taktické intrigy. Nad všetkým však vyčnieva 55-kilometrové sólo víťaza Gilberta.
„Jeho výkon je mimoriadny na to, koľko kilometrov absolvoval sám v úniku aj vzhľadom na kvalitu jeho prenasledovateľov,“ dodal Kelly.