V úvode cyklistického roka sa zameral na jarné klasiky. Na ne si brúsil zuby už dlhšie. Bol to jeho prvý vrchol sezóny. Z prvého víťazstva sa tešil 16. marca, ale nevyhral ani jeden z monumentov, ako hovoria najprestížnejším klasikám.
„Očakávania boli väčšie. Mojich fanúšikov, ale aj mňa samého,“ priznal žilinský rodák. „Chcel som vo viacerých dôležitých pretekoch dosiahnuť oveľa viac, bol som vpredu, ale vždy mi niečo chýbalo, aby som sa dostal na pódium.“
Zdôraznil, že ho najviac mrzia preteky Miláno – San Remo. „Na nich som si to prehral sám, lebo som začal špurtovať z príliš zadnej pozície. Keby som bol viac vpredu, bolo by to oveľa lepšie,“ opisoval. Tento neúspech ho však nezlomil. „Musím sa pozerať pred seba, nie sa obracať dozadu. Čakajú ma nové výzvy. Ďalším veľkým cieľom bude Tour de France.“
Tvrdil, že tam by chcel ukázať, čo v ňom je. Za hlavnú úlohu si stanovil obhajobu zeleného trička. Ale ani z výsledkov na najslávnejších etapových pretekoch Tour de France nebol nadšený. Hoci opäť zažiaril, obhájil zelený dres. V bodovacej súťaži vyhral štvrtý raz za sebou. Čo by iní dali za to! Lenže aj takýto triumf môže trochu zovšednieť. Obzvlášť, keď ho získal už druhý rok bez etapového víťazstva. V cieli na slávnom bulvári Champs Elysées chýbala šľahačka na parížskom krémeši.
Foto: SITA/AP, Gerry Broome
Sagan hýril aktivitou, v piatich etapách skončil druhý, desaťkrát finišoval v prvej desiatke. Zažil chvíle, keď ho od etapového triumfu obrali centimetre. Dvadsaťpäťročný cyklista, ktorý má na konte štyri víťazné etapy na Tour de France, už druhý rok nešpurtoval ani raz do cieľa ako víťaz.
„Najviac ma mrzela prehra s Gregom van Avermaetom v trinástej etape,“ bilancoval.
Ale aj v hodnotení etáp na francúzskych cestách napokon našiel pozitívny motív. „Čo hovorím na druhé miesta? Na to mám len jednu odpoveď. Lepšie je skončiť druhý ako tretí,“ smial sa.
Chceš titul? Musíš riskovať
Do tretice všetko dobré. V Saganovom prípade to platilo stopercentne. Tretí vrchol sezóny splnil jeho najtrúfalejšie sny.
Preteky jednotlivcov s hromadným štartom na svetovom šampionáte sú lotériou. Mnohí veľkí cyklisti v nich túžili vydolovať zlato a za celú kariéru sa im to nesplnilo. Zradnosť a nevypočítateľnosť týchto pretekov presne vyjadril po návrate z Richmondu, keď sa mu už na krku hompáľala zlatá medaila. „Na to, aby si vyhral, musíš risknúť, že prehráš.“
Foto: SITA/AP, Geoff Burke
Sagan, ktorý začal zbierať úspechy v teréne, na horskom a cyklokrosárskom bicykli, sa v septembri predstavil na majstrovstvách sveta šiesty raz. Prvé preteky na MS v Austrálii, keď ešte len vstupoval na svetovú scénu, nedokončil, v ďalších štyroch už patril vždy k najlepším, ale chýbal mu povestný krôčik k úspechu. A možno aj trochu šťastia. Kým sa nepostavil na štart pretekov v Richmonde, jeho najlepším umiestnením bolo šieste miesto pred dvoma rokmi vo Florencii.
Pred štartom sa cítil dobre, ale tvrdiť, že sa blíži mimoriadny úspech? To si vôbec netrúfal. Napriek tomu, že ho opäť pasovali medzi favoritov a podľa viacerých odborníkov bola trať ako šitá pre neho.
„Nečakal som, že vyhrám, ale chcel som pre to urobiť maximum,“ tvrdí 25-ročný cyklista. Po svojom boku mal dvoch pomocníkov, brata Juraja a kamaráta Michaela Kolářa, spolujazdcov aj z tímového výberu Tinkoff-Saxo. Zdalo sa, že slovenská trojica bude vo vyše dvestočlennom pelotóne, medzi silnými a výrazne početnejšími družstvami, aké postavili Španieli, Taliani či Nemci, bez šancí.
„Ak máte v tíme takého jazdca, akým je Peter Sagan, vždy je šanca na veľký úspech,“ usmieval sa jeho brat Juraj.
Preteky o zlatom čakaní
Na Slovensku už strieľali fľaše šampanského na počesť jeho triumfu a on akoby stále neveril, že titul mu už nik nevyfúkne. Až keď zosadol z bicykla, uvoľnil uzdu spontánnej radosti. Prilbu i okuliare hodil medzi fanúšikov a potom sa objal s priateľkou Katarínou Smolkovou, ktorá si už o niekoľko týždňov neskôr menila priezvisko. To už svetový šampión padol do manželského chomúta.
V prvom okamihu cítil v cieli obrovskú radosť, ktorá sa však miešala s nesmiernou únavou a nekonečnou úľavou. V nohách mal cyklistický maratón, ktorý meral 260 kilometrov a dal každému zabrať.
Útok na 23. ulici v Richmonde mu vyšiel priam geniálne. „Dopadlo to neuveriteľne. Cyklistické preteky prinášajú mnohé momenty, je to aj o sekundových rozhodovaniach. Veľakrát som si v pretekoch vravel, že teraz už nastal moment, aby som išiel dopredu. Veľa cyklistov vyrážalo do úniku, potom sa zasa vrátilo do skupiny. Nechal som si to na záver. Majstrovstvá sveta sú práve o tom. Byť trpezlivý a vystihnúť správny moment.“
Ukázal obdivuhodný potenciál. Vyhol sa špurtu veľkej skupiny. Necelé tri kilometre pred cieľom podnikol únik, ktorý nezachytil ani jeden z jeho súperov. Odvtedy už videli iba jeho chrbát. Zlato po kráľovskom sóle.
Takto vyhrávajú skutoční šampióni. Cyklistický bonbónik á la Sagan.
„Chcel som zlatú medailu a mám pocit, že som mal aj nohy na to, aby som ju získal. Akurát Sagan si myslel opak, vystihol správnu chvíľu na útok a už nebolo možné ho dostihnúť,“ reagoval strieborný Austrálčan Michael Matthews, ktorý priviedol do cieľa veľkú skupinu.
Bol to úspech, ktorý dal zabudnúť na všetky jeho druhé miesta. „Všetko, čo sa mi nepodarilo na Tour, to sa mi teraz vrátilo. Samozrejme, Tour de France sú iné preteky, trvajú tri týždne. Na majstrovstvách sveta sa musí v jeden deň podariť strašne veľa vecí. Presne táto nedeľa bola dňom, keď mi vyšlo úplne všetko.“
Hneď po šampionáte prišiel na Slovensko, aby sa aj doma pochválil dúhovým dresom majstra sveta. V nasledujúcom roku v ňom bude žiariť v pelotóne. „Mám z toho radosť, je to pre mňa veľká česť. Dúfam, že sa mi v ňom bude dariť a urobím veľa dobrých výsledkov.“
Prvému slovenskému cyklistickému šampiónovi z cesty ani po skvostnom triumfe motivácia nechýba. Myslí na nové víťazstvá v olympijskom roku 2016.