Je najväčším favoritom na zisk zeleného dresu, hoci nie je absolútne najrýchlejší, stredne vysoké kopce zvláda s tými najlepšími, jednoducho je vždy vpredu.
Niektorí experti sú presvedčení, že talentovaný Žilinčan by raz mohol miešať karty aj v celkovom poradí niektorého z etapových pretekov Grand Tour. Podobným cyklistom bol aj Ír Sean Kelly, jeden z najlepších pretekárov 80-tych rokov a klasikárov všetkých čias.
Jeho profesionálna cyklistická kariéra sa začala v roku 1977, keď tímový riaditeľ tímu Flandria Jean de Gribaldy prišiel taxíkom do Carrick-on-Suir, dedinky na juhovýchode Írska. Kelly, ktorý sa narodil vo farmárskej rodine, práve sedel na traktore. Ponuka znela 4-tisíc libier ročne plus bonusy.
Dvadsaťjedenročný tvrdý chlapík sa ozval späť až po týždni a vypýtal si rovných šesťtisíc. Slovo dalo slovo a mladý Ír sa čoskoro sťahoval do Francúzska, aby začal písať prvé riadky veľkej knihy úspechov.
A tie boli naozaj obdivuhodné. Zatiaľ čo všetci špurtéri zostávali v balíku pretekárov až do samého konca, Kelly sa neunúval pokúšať o úniky. V horách sa dokázal zavesiť aj za vyslovených vrchárov, čo mu v roku 1988 zabezpečilo víťazstvo na španielskej Vuelte, či triumf v náročnej etape Paríž – Nice s finišom na legendárnom kopci Mont Ventoux. Dve prvé miesta na Paríž – Roubaix (1984, 1986) sú len dôkazom toho, že Kelly si potykal aj s mačacími hlavami.
Málovravný Ír bol tiež skvelým zjazdárom, počas 19. etapy na Tour de France 1984 počas „klesania“ z Col de Joux Plane do Morzine mu organizátori pretekov namerali “šialených“ 124 km/h. O rok neskôr zaznamenal svoje najlepšie umiestnenie na Tour, keď skončil celkovo štvrtý.
Kelly bol však predovšetkým skvelý špurtér, zelený dres doviezol do Paríža až štyrikrát (1982, 1983, 1985,1989) a vyhral päť etáp. V tom čase bol medzi “zelenými mužmi“ absolútnou jednotkou, jeho rekord až po rokoch prekonal Nemec Erik Zabel.
Ešte úspešnejší bol na španielskej Vuelte, ktorú nielenže raz vyhral, ale štyrikrát triumfoval aj v bodovacej súťaži a ruky dvíhal nad hlavu až po šestnástich etapách.
Kelly dostal do vienka obrovský talent, ten však od začiatku svojej kariéry podčiarkol dokonalým profesionálnym prístupom, ktorý mu zaručoval úspech. Belgičan Herman Nijs, u ktorého írsky cyklista našiel počas aktívnych rokov svoj druhý domov, o ňom prezradil: “Keď sa Sean vrátil z pretekov, bolo úplne jedno, koľko je hodín a aká je vonku tma, prvé čo vždy urobil, vyčistil svoj bicykel“.
Manželia Nijsovci boli vždy zvedaví, prečo sa Kelly každý večer o deviatej hodine vytratil do svojej izby. Najprv sa domnievali, že číta, alebo píše domov listy. V jeden deň sa rozhodli, že zistia, čo Sean robí a tak pootvorili dvere, aby zistili, že veľký profík už spi.
Kelly bol počas kariéry pre novinárov najtvrdším orieškom. Po pretekoch sa im vyhýbal a ak ho už našli, jeho slová zneli veľmi pomaly a často aj nepriateľsky. V čase, keď veľká väčšina pretekárov poberala plat aj za svoju prezentáciu, syn poľnohospodára zostával tichý, uzavretý a pre ostatných aj mimoriadne podozrivý. O to viac prekvapuje, že Sean je dnes spolukomentátorom veľkých podujatí na anglickej verzii televíznej stanice Eurosport.
Kelly zakončil svoju bohatú kariéru v roku 1994 v tíme Catavana. Na záver sezóny sa vrátil do Carrick-on-Suir, aby tam absolvoval svoje posledné preteky v živote. Na štart sa postavilo 1200 cyklistov a medzi nimi aj Eddy Merckx, Laurent Fignon, Bernard Hinault, Roger De Vlaeminck, Claude Criquielion, Stephen Roche, Martin Earley, Acacio Da Silva či krajan Paul Kimmage. Na cieľovej páske vidí posledné Kellyho víťazstvo aj írska prezidentka Mary Robinsonová.
Sean Kelly vtrhol do cyklistického sveta spoločne s Francúzom Bernardom Hinaultom, na Tour zviedol niekoľko nezabudnuteľných “bitiek“ s Eddym Merckxom, Gregom LeMondom a Laurentom Fignonom, zažil hviezdny vzostup Španiela Miguela Induraina, či úplne začiatky Američana Lancea Armstronga. A napriek tomu jeho hviezda zažiarila aj medzi týmito legendami.
Seriál: Zelení muži na Tour de France
Pri príležitosti 101. ročníka Tour de France vám redakcia Pravda.sk prináša niektoré zaujímavé príbehy cyklistov, ktorí bojovali o zelený dres. Víťazstvá i prehry, slávne špurty i veľké pády. Aj takýto boli predchodcovia Petra Sagana.
Úspechy Seana Kellyho
Grand Tours
Tour de France:
Víťaz bodovacej súťaže o zelený dres (1982, 1983, 1985, 1989)
Päť individuálnych víťazstiev
Vuelta a España
Víťaz (1988)
Víťaz bodovacej súťaže (1980, 1985, 1986, 1988)
Šestnásť individuálnych víťazstiev
Etapové preteky
Víťaz Paríž–Nice: (1982, 1983, 1984, 1985, 1986, 1987, 1988)
Okolo Švajčiarska: (1983, 1990)
Okolo Baskicka: (1984, 1986, 1987)
Jednodňové preteky a klasiky
UCI Majstrovstvá sveta: (1989)
Miláno – San Remo: (1986, 1992)
Paríž–Roubaix: (1984, 1986)
Liège–Bastogne–Liège: (1984, 1989)
Giro di Lombardia: (1983, 1985, 1991)
Gent–Wevelgem: 1988