Čo si najviac ceníte v tomto roku?
Dosiahol som dvadsaťdva víťazstiev, takže tie.
A keby ste mali vybrať len jedno?
Teší ma, že som na Tour de France vyhral aspoň jednu etapu. To bolo asi najcennejšie.
Niektoré druhé miesta by ste radi zmenili v novej sezóne na víťazstvá. Je reálne prekonať ich tohtoročný počet?
Som rád, že som vybojoval toľko víťazstiev v jednom roku. Pre mňa však nie je teraz najdôležitejšie, aby som vyhral 23 alebo 25-krát. Skôr mi ide o kvalitu víťazstiev. Chcel som vyhrať v niektorých jarných klasikách, čo sa mi aj podarilo, lenže nie v najprestížnejších: Miláno – San Remo, Okolo Flámska či Paríž – Roubaix. Ak by som vyhral niektorú z nich, možno by mi stačili k tomu dve – tri výhry.
Je niečo, čo ste nezvládli?
Zbabral som preteky Miláno – San Remo. Tie som si prehral sám v závere, skončil som druhý.
Nedávno ste sa vyjadrili, že robíte aj chyby a chcete sa z nich poučiť. Mysleli ste na dačo konkrétne?
Aj majster tesár sa utne… Nemyslím si, že som najlepší, stále sa mám čo učiť a zdokonaľovať sa. Až budúcnosť ukáže, či som sa z chýb v pretekoch poučil a dosiahnem v nich lepšie výsledky.
V čom cítite najväčšie rezervy?
Neuvažujem tak, že sa teraz zameriam na jednu konkrétnu vec. Chcel by som byť celkovo silnejší, lepší. Dosiahnuť lepšie umiestenia. Tam, kde som bol druhý – vyhrať. V cyklistike sa mi však celkom darí, rád by som si zlepšil celkové fungovanie môjho života.
Unavuje vás, čo sa deje okolo, veľký záujem médií, fanúšikov…
Povinností mám dosť veľa, od prvého zeleného dresu, ktorý som vybojoval na Tour, sa záujem neustále stupňuje. To sa však nechcem sťažovať, len odpovedám na to, v čom vidím teraz väčší problém.
V tomto roku ste sa stali kapitánom Cannondale. V čom sa zmenila vaša pozícia v tíme?
Vyrastal som v ňom, začínam v ňom piatu sezónu. Môj vzťah so spolujazdcami sa nezmenil, poznáme sa dobre a sme ako jedna rodina. Najmä s tými, ktorí sú so mnou od začiatku.
Viete si predstaviť, že tento tím opustíte?
Mám zmluvu ešte na rok, všetko je otvorené, budeme o tom rokovať, ale nehovorím, že odídem. Možno zostanem. Uvidím, ako sa to vyvinie, musím však zohľadňovať aj svoju ďalšiu budúcnosť.
Môžete ju spojiť s jazdcom F1 Fernadom Alonsom, ktorý chce budovať svoj cyklistický tím?
Je pravda, že sme sa stretli, bol som si s Fernandom zajazdiť na okruhu, prehliadli sme si Maranello, sídlo Ferrari. Je známe, že zakladá tím.
Dostali ste od Alonsa konkrétnu ponuku?
Nielen od neho. Mám viaceré ponuky… Ponúk môžem mať veľa. Aj od Dukly Trenčín. Zatiaľ je otvorených viacero ciest.
Aký máte program v úvode blížiaceho sa roka?
Odlietam už 2. januára. Zmenil som sídlo, idem do Monaka, kde mám byt. O dva dni neskôr cestujem do Los Angeles, kde sa uskutoční prezentácia tímu. Odtiaľ letíme do Argentíny, kde máme prvé preteky v roku. Po krátkej pauze štartujeme v Dubaji, vzápätí v Ománe. Potom nás už čakajú preteky v Európe. Rád by som sa opäť sústredil na jarné klasiky. To bude môj prvý vrchol roka.
Prečo sa sťahujete do Monaka?
Býval som v poslednom čase len po hoteloch a už som bol z toho trochu unavený. Odskúšal som si v Monaku niekoľko tréningových dní. Vyhovovalo mi to, na Slovensku sa nedá v zimných mesiacoch trénovať. Rozhodol som sa, že Monako bude moja základňa. Kvôli počasiu, tréningu i väčšiemu pokoju. Väčšinu času medzi pretekmi budem tráviť tam.
Jedným z vrcholov sezóny bude štart na Tour de France. Stihli ste si pozrieť trasu, ktorú už organizátori predstavili?
Ešte som ju neštudoval. Mal som mesiac voľno. Na Tour sa zameriam neskôr, momentálne nie je prvoradá. Ale trasu Miláno – San Remo som si už bol pozrieť. Posledných päťdesiat kilometrov. Organizátori trochu zmenili profil, vložili jeden kopec navyše.
V tomto roku tieto slávne preteky poznamenalo počasie, organizátori ich prerušili a skrátili. Zažili ste extrémnejšie podmienky?
Boli určite jedny z najhorších. Ale aj v týchto pretekoch som sa usiloval uvažovať pozitívne. Pokiaľ preteky nezrušia, tak sú a kto príde prvý do cieľa, vyhráva. Hoci každý, kto v takomto extréme preteky dokončí, je víťaz. Bolo nula stupňov a na ceste ležal sneh. Všetkým sa zdalo čudné, že organizátori preteky nezrušili.
Cez ťažký kopec vás prevážali autobusom…
Dole bolo potom už šesť stupňov a dážď. Noha mi síce opuchla od zimy, nemohol som pohnúť členkom, ale vedel som, že to prejde. Pre všetkých boli podmienky rovnaké, takže nemá zmysel sa sťažovať. Ale myslím si, že od organizátorov to bolo dosť nefér, že nás nechali súťažiť v takýchto podmienkach.
Vaším veľkým súperom v jarných klasikách bude Cancellara. Aj nedávno sa vyjadril na vašu adresu trochu kriticky. Ako na to reagujete?
Mojou zásadou je, že nech sa každý stará najprv o seba, až potom sa pozerá na iných. Praktizujem to aj v bežnom živote. Nie som ignorantský k druhým, ale chcem mať najmä vlastný život. Cancellara je pre mňa veľký cyklista, keď som začínal, bol jedným z mojich vzorov. Ak ma niekto zdolá, nech je to radšej on, lebo všetci vedia, že je dobrý.
Na Tour ste dva razy získali zelené tričko. Netúžite po tom, aby ste si aspoň na nejaký čas obliekli aj žltý dres lídra pretekov?
Bolo by pekné si ho obliecť na pár dní. Nie je to však moja priorita. Oveľa radšej by som bol, keby som v cieli získal opäť zelený dres, aj keby som nemal na sebe ani na chvíľu žltý. Mať ho nejaký deň, to by bolo len plus navyše.
Slovenská cyklistika bude mať v novej sezóne už piatich jazdcov v najsilnejších profitímoch. Ako vnímate tento fakt?
Potešilo ma, že pribudol Michal Kolář. Stále verím, že cyklistika sa bude na Slovensku naďalej rozvíjať, ale čo počúvam, teraz je skôr v kríze. Myslím si, že upadá najmä mládežnícka cyklistika. Aj preto, že sa rozpadávajú kluby. Bol by som rád, keby sa vrátili časy a na štarte pretekov by bolo 150 mládežníkov.
Stali ste sa najlepším slovenským športovcom i cyklistom roka. Trúfate si to zopakovať?
Bola to pre mňa pocta, vážim si tieto ocenenia. Lenže pre mňa je dôležité, aby som si niečo také zaslúžil. Rozhodujúce budú výsledky, ktoré sa zbierajú po celý rok.
Aj na slávnostnom vyhlásení výsledkov ankety Zlatý pedál sa s vami množstvo ľudí túžilo vyfotografovať. Je niekto, s kým by ste sa radi vyfotili vy?
Fotografie sú pre tých, ktorí si nepamätajú. Radšej sa s niekým stretnem osobne a zapamätám si to. Tento rok som sa stretol v Japonsku na Moto GP s Valentinom Rossim, ktorého som vždy obdivoval. Motal som sa okolo jazdcov a chalani z Yamahy ma spoznali. Zoznámil som sa aj s Valentinom, podali sme si ruky. Mal veľa práce, chystal sa na preteky. Mohli sme sa aj viac porozprávať, ale nechcel som ho vyrušovať.
Vyhlásili ste, že ste zažili v tomto roku aj pekné okamihy v osobnom živote. Na čo ste konkrétne mysleli?
To by som nerád rozoberal.