Aj tento rok sa pohyboval v Petrovej blízkosti na veľkých podujatiach a posielal ho do bojov so svetovou špičkou tradičným krížikom na čelo.
Slovenský supertalent, ktorý na budúci mesiac oslávi 24. narodeniny, sa stal novým kráľom slovenského športu. Po Milanovi Dvorščíkovi (1994) je druhým cyklistom, ktorý vyhral anketu o najlepšieho športovca roka. Na včerajšom vyhlásení výsledkov v Slovenskom národnom divadle v Bratislave chýbal. Mal povinnosti so svojím tímom v Taliansku a cenu za neho prebral otec.
Sagan dobýjal cyklistický svet opäť veľkými víťazstvami. Tento rok ich nazbieral 22. Vo svetovom rebríčku sa posunul na štvrté miesto, najvyššie v kariére. V 100. ročníku Tour de France obhájil zelené tričko, ktoré je v pelotóne najprestížnejších pretekov sveta druhé najcennejšie, vyhral etapu, vybojoval dovedna sedem pódiových umiestnení. Nebol v pelotóne najrýchlejší, ale medzi šprintérmi jasne najvšestrannejší.
„Mal úžasnú sezónu, doteraz najúspešnejšiu v kariére,“ hodnotí jeho koncoročný účet šéf slovenskej cyklistiky Peter Privara. A platí to aj napriek tomu, že vlani si na Tour de France pripísal až tri etapové triumfy. „Peter splnil všetky svoje plány, o ktorých hovoril na začiatku roka – obhájil zelené tričko na Tour a úspešne si počínal na jarných klasikách. A k tomu pridal ďalšie výborné výsledky. Dvadsaťdva víťazstiev je skvelý úspech – nik na svete iný ich nemá viac. Vzbudzuje to obrovský ohlas aj vo svete.“
Ani Saganovi nepokazil radosť fakt, že vlani, v jeho premiére na Tour de France, bol úspešnejší. „Mojím hlavným cieľom bola obhajoba zeleného trička. To som dokázal a som s tým veľmi spokojný. Očakávalo sa odo mňa asi viac víťazstiev, ale mňa teší aj to jedno,“ hodnotil Sagan a uznal. „Nebol som na Tour v takej forme ako rok predtým. Nečakám však, že každý rok budem lepší.“
Podľa Privaru pre slovenskú cyklistiku znamená žilinský rodák veľa. „Už ani nechcem opakovať, aký je mimoriadny talent. Je výnimočný zjav. Otvára nám dvere – do štátnych inštitúcií i k sponzorom. Nespoliehame sa len na štátne prostriedky. Dúfam, že sa to všetko prejaví aj na našej lepšej ekonomickej situácii. Peter totiž vzbudil záujem mladých, chceme ich podchytiť a systematicky sa im venovať. Na to potrebujeme trénerov a utvorenie podmienok.“
Ľubomír Sagan tvrdí, že najväčšiu radosť mal po siedmej etape na stej Tour, ktorú Peter vyhral. „Bol to najväčší zážitok. Ale vždy som sa tešil, keď prišiel úspešne do cieľa,“ pripomína a Petra aj oznámkoval. „Mal dobrú sezónu. Ako cyklista by si zaslúžil jednotku, ale rovnakú známku by som mu dal aj ako synovi.“
Podľa neho zostal Peter stále rovnaký, úspechy a popularita, ktorú zažíva doma i vo svete, s ním nič nerobí. „Verím, že takým aj zostane, bude to stále náš Peťo. Zachová si svojský humor a nezlomí ho ani prehra. Vychovali sme štyri deti a nerobím medzi nimi rozdiely. Hoci je najznámejší a prerazil aj vo svete, mám k nemu rovnaký vzťah ako k Danke, Jurajovi či Milanovi.“
Otec vždy dúfal, že sa syn presadí aj vo veľkej cyklistike. „Nikdy som o tom nahlas nehovoril, ale v kútiku duše som veril, že raz bude úspešný. Veľmi som mu to prial, lebo bol veľký bojovník, húževnatý, išiel jednoznačne za svojím cieľom. Stále naberá skúsenosti, učí sa z chýb a výkonnostne pôjde ešte určite hore. Len nech mu vydrží zdravie a aspoň ďalších desať rokov nám robí všetkým radosť.“
V novom roku si jazdec tímu Cannondale kladie najmä dva ciele – do tretice chce získať v bodovacej súťaži zelený dres na Tour de France a už predtým opäť zabojovať v jarných klasikách. Vráti sa na legendárne preteky Paríž – Roubaix, na ktorých v uplynulých dvoch rokoch chýbal. Na Pekle severu, ako im vravia, štartoval v rokoch 2010 a 2011, v oboch prípadoch spadol.