Večne druhý, takúto prezývku si vyslúžil syn chudobných farmárov z francúzskeho Masbaraud-Mérignat. Na pretekoch okolo Francúzska prišiel do Paríža trikrát ako druhý a päťkrát tretí. Na štart Tour sa postavil štrnásťkrát, dvanásťkrát dorazil až do cieľa, ale žltý dres si neobliekol ani na jeden deň. História si väčšinou na porazených nespomína, ale Poulidor sa zapísal do dejín TdF oveľa väčšími písmenami, ako mnoho víťazov.
Agresívny, neustále útočiaci cyklista, o ktorom dodnes tvrdia, že nevyhral iba preto, lebo počas svojej bohatej kariéry súperil s dvomi velikánmi, Jacquesom Anguetilom a Eddym Merckxom. Pravda o Poulidorovi ale zrejme leží niekde inde. Najpopulárnejší športovec Francúzska 60-tych rokov totiž nemal dušu šampióna.
Seriál: Z histórie Tour de France
Pred začiatkom 100. ročníka Tour de France vám redakcia Pravda.sk prináša niektoré zaujímavé príbehy z histórie najpopulárnejších cyklistických pretekov na svete. Víťazstvá i prehry, pády a intrigy, doping, či smrť. Aj takéto bývali preteky okolo Francúzska.
“Vždy som mal pocit, že výsledky, ktoré som mal, sú absolútne dostačujúce. Nikdy som nemyslel na víťazstvá. V živote som sa nezobudil s pocitom, že dnes potrebujem zvíťaziť,“ povedal v jednom z rozhovorov na sklonku kariéry Poulidor.
Tour de France sa jazdí necelý mesiac v roku, Anquetil s Poulidorom však vtedy rozdelili Francúzsko na celú dekádu. Tí, ktorí fandili Anquetilovi, obdivovali jeho štýl a eleganciu, s akou ukrajoval kilometre z dlhých a náročných etáp, “Poulidorovcom“, ktorých bolo niekoľkonásobne viac, zasa imponoval pretekárov upracovaný výraz. A po každom nezdare mal priaznivcov viac a viac. “Čím menej šťastia som mal, tým viac ma milovali,“ priznal.
Rivalita oboch pretekárov nemala konca kraja, Poulidor stále prehrával a o Anquetilovi sa dokonca hovorilo, že oveľa viac, ako víťazstvá, mu robia radosť Raymondove neúspechy. V roku 1965 ich obsadili do tímovej časovky dvojíc, ale dvaja najlepší cyklisti tej doby pohoreli. Anquetil predstieral únavu a prišli tak o jasný triumf.
“Bolo obdobie, keď sa mi doslova hnusil. Počas pretekov sme nikdy neraňajkovali pri spoločnom stole, neskôr sme však tento spor prekonali. Keď zomrel, zmocnil sa ma pocit, že som prišiel o priateľa,“ povedal v roku 1999 v rozhovore pre L'Équipe Poulidor.
Jeho meno aj po konci kariéry spájali s neúspechom. Francúzska spoločnosť bola zrazu plná “Poulidorov“ športu, politiky a iných spoločenských odvetví. Keď François Mitterrand v roku 1965 prehral v druhom kole prezidentských volieb, stal sa politickým Poulidorom. “Moje meno sa dostalo do každodenného jazyka Francúzov a to je asi moje najväčšie víťazstvo,“ smeje sa legendárny Popou, ako dnes 77-ročného dôchodcu prezývajú.
Poulidor sa stal neskôr predmetom mnohých výskumov. Jeden z nich uvádza, že iba v roku 1974 sa jeho meno spomenulo vo viac ako 4-tisíc článkoch francúzskych novín. Žiadnemu inému pretekárovi sa nevenovalo toľko sociologických príspevkov a univerzitných prác. Poulidor je jednoducho fenomén, ktorý nikdy nezvíťazil, ale vždy ohúril.
