Najťažšia etapa v histórii TdF trvala 17 hodín, začala sa o polnoci

Až 3404 kilometrov dlhá trať rozdelená do 21 etáp bude opäť skúškou nezlomnosti vôle a hľadania dna ľudských síl. Avšak aj napriek tomu musia Contador a spol. s uznaním hľadieť na veľké výkony cyklistických gladiátorov dávnych ročníkov týchto úžasných pretekov.

Seriál: Z histórie Tour de France

Pred začiatkom 100. ročníka Tour de France vám redakcia Pravda.sk prináša niektoré zaujímavé príbehy z histórie najpopulárnejších cyklistických pretekov na svete. Víťazstvá i prehry, pády a intrigy, doping, či smrť. Aj takéto bývali preteky okolo Francúzska.

Písal sa rok 1926, keď organizátori Tour de France predstavili itenerár najdlhších a najťažších pretekov v celej ich histórii. Od 20. júna do 18. júla mali súťažiaci prekonať v sedemnástich etapách neuveriteľných 5745 kilometrov. Naplánovaná trať sa tiahla pozdĺž francúzskych hraníc a prvýkrát sa štartovalo mimo Paríža.

Chlieb sa začal lámať v desiatej, 326 kilometrov dlhej, horskej etape z Bayonnu do Luchonu. Tá odštartovala už o polnoci 6. júla a mnohí ju dodnes považujú za vôbec najťažšiu v cele histórii tour. Nie iba pre jej kopcovitý profil, ale aj poveternostné podmienky počas celého priebehu. Prvý pretekár a neskorší víťaz celého podujatia, Belgičan Lucien Buysse, prišiel do cieľa až po viac ako sedemnástich hodinách.

Na štart etapy, ktorá viedla cez štyri horské priesmyky (Aubisque, Tourmalet, Aspin, Peyresourde), sa v Bayonne postavilo 76 cyklistov. Organizátori však potom čakali v cieli na pretekárov dlhé hodiny. Desiaty z nich prišiel do Luchonu až hodinu po víťazovi, o polnoci, teda 24 hodín po štarte, bolo v cieli stále iba 46 z nich. Preteky dokončilo v neskorých nočných hodinách ešte ďalších osem cyklistov, zvyšných 22 pretekárov ešte dlhé hodiny hľadal tzv. “zberný“ autobus.

Foto: wikipedia.org

Tour de France 1926 Mapa pretekov Tour de France z roku 1926.

V tom čase 34-ročný víťaz Buysse však v cieli radosť nemal. Iba pár hodín pred začiatkom etapy totiž dostal správu o smrti svojej dcéry. Po zvažovaní sa nakoniec rozhodol, že na preteky nastúpi.

Buysse o dva dni vyhral aj nasledujúcu, tiež horskú etapu do Perpignanu a žltý dres doviezol s 82-minútovým náskokom až do Paríža. Víťazstvo na Tour de France už nikdy neobhájil, v nasledujúcich dvoch ročníkoch mu v tom zabránili finančné problémy jeho sponzora.

V roku 1926 sa desať zo sedemnástich etáp skončilo hromadným špurtom. Práve tento fakt nedal organizátorom spávať a preto sa v roku 1927 išli všetky rovinaté etapy ako tímové časovky.