Pastor Rafael Maldonado Motta, ako znie jeho celé meno, dosiahol na Veľkej cene Španielska životný výsledok. Po svojej 24. veľkej cene v F1 vystúpil prvý raz na pódium a hneď na najvyšší stupienok. Pritom jeho doteraz najlepším výsledkom bolo ôsme miesto z tohtoročných pretekov v Číne. „Toto je len začiatok,“ poznamenal sebavedome po nedeľňajších pretekoch.
Na dvere formuly 1 klopal už niekoľko rokov, na zmluvu si však musel počkať až do sezóny 2011, keď mal dvadsaťšesť. Franka Williamsa presvedčil nielen svojimi výkonmi zo seriálu GP2, kde sa v roku 2010 stal šampiónom, ale aj finančnou podporou veľkých, prevažne štátnych firiem zo svojej rodnej Venezuely. Preto ho mnohí vtedy označovali a možno aj doteraz označujú za platiaceho jazdca, ktorý si sedačku vo formule 1 jednoducho kúpil (údajne za 30 miliónov eur).
Do efjednotky mohol nazrieť oveľa skôr. V roku 2004 vyhral taliansky šampionát Formuly Renault a za odmenu mu stajňa Minardi umožnila povoziť sa v monoposte F1. O dva roky neskôr už jazdil vo Svetovej sérii Renault. Skončil v nej síce tretí, ale zažil aj najčiernejšie chvíle svojej kariéry. Počas pretekov v Monaku nerešpektoval signalizáciu traťových komisárov, nespomalil a jedného z nich ťažko zranil.
To znamenalo zatiaľ koniec jeho sna o F1 a Medzinárodná automobilová federácia mu do konca sezóny odobrala superlicenciu. Povesť bezohľadného hazardéra ho potom trápila ešte veľmi dlho. O nový začiatok sa pokúsil v roku 2007, keď prešiel do seriálu GP2. Občas vyhrával, k titulu mu však chýbali vyrovnané výsledky. Vytúženého prvenstva sa dočkal až pred dvoma rokmi.
V zákulisí formuly 1 má vďaka vyrovnávačom zubov (horný už niekoľko týždňov nenosí) neprehliadnuteľný úsmev a rovnako sa nehanbí ani za to, že jeho osobným priateľom je venezuelský socialistický prezident Hugo Chávez. Ten mu dokonca prostredníctvom Twitteru k nečakanému úspechu krátko po pretekoch zablahoželal…