Smola ho sprevádzala prakticky po celé pôsobenie vo formule 1. Hoci patril od roku 1985 k absolútnej špičke a trikrát mal titul majstra sveta na dosah, neustále sa mu vyhýbal. Už sa zdalo, že zostane legendou a najúspešnejším jazdcom F1 bez jediného titulu. Niekoľkokrát dokonca oznámil, že so súťažením končí. „Mám pekný dom, dobrú ženu, deti, ktoré mi dodávajú silu. Aj bez titulu majstra sveta mám svoj život, a ten mi nikto nevezme. Na tom sa nič nezmení, nech vyhrávam alebo nie,“ povedal v jednom z rozhovorov. Napriek týmto slovám neprestal po titule prahnúť a zakaždým sa nechal presvedčiť, aby to ešte skúsil.
Získal si srdcia fanúšikov
Jeho pretekárske začiatky vôbec nenaznačovali, žeby mohol byť jazdcom ašpirujúcim na najvyššie pozície. Vari jediným človekom, ktorý mu veril, bola jeho manželka Rosanne. Tá pre jeho podporu dokonca založila ich vlastný dom. Do jeho kariéry výrazným spôsobom zasiahol legendárny konštruktér Colin Chapman.
Zapáčil sa mu svojím vzdorovitým a dravým prístupom a v závere roku 1980 mu dal šancu v tíme Lotus. Hoci Mansell často chyboval a veľa toho nepredviedol, do povedomia fanúšikov sa dostal predovšetkým v Dallase 1981, keď skolaboval v snahe dotlačiť v horúčave svoj pokazený monopost do cieľa.
Po piatich rokoch v Lotuse zamieril do Williamsu a začal snívať o titule majstra sveta. A hoci v roku 1986 dostal za tímového parťáka dvojnásobného šampióna Brazílčana Nelsona Piqueta, nechcel sa len tak zmieriť s pozíciou dvojky.
Medzi oboma sa rozhorel takmer bratovražedný boj, v ktorom mal prekvapujúco navrch práve Mansell. Do posledných pretekov sezóny v Austrálii išiel práve on v pozícii lídra MS, ale o titul ho pripravil defekt pneumatiky v rýchlosti okolo 300 km/h a následná divoká havária.
Aj v nasledujúcom ročníku mal na konte viac víťazstiev ako Piquet. Pamätný je najmä jeho triumf na domácom okruhu v Silverstone, kde pre defekt stratil viac ako pol minútu, ale skvelou jazdou v takmer futbalovej atmosfére svojho tímového rivala zdolal.
Celý svet vtedy obleteli zábery, ako ho nadšení fanúšikovia vyťahujú z auta a následne bozkávajú asfalt na mieste, kde sa ujal vedenia. Prvého titulu sa však nedočkal. V psychologickej vojne opäť Brazílčanovi podľahol a omylom bolo aj odmietnutie auta s aktívnym podvozkom. Prehnanú snahu o zmazanie straty ukončila ťažká havária v kvalifikácii na predposledné podujatie sezóny v Japonsku.
Šťastie skúsil o rok neskôr vo Ferrari, pre vychytenú taliansku stajňu dokonca vyhral hneď svoje prvé preteky a svojím jazdeckým štýlom si okamžite získal srdcia tifosi. Všetko sa však zmenilo príchodom Alaina Prosta. Bol to práve Francúz, ktorý s Ayrtonom Sennom zvádzal boje o majstrovský titul, kým Mansell sa trápil s poruchovosťou svojho auta. V polovici sezóny dokonca oznámil, že v efjednotke končí.
Vo Williamse sa dočkal
Jeho bývalý šéf Frank Williams ho však napokon presvedčil, aby pokračoval. Konečne dostal konkurencieschopné auto, boj o titul však opäť prehral. V Kanade na vedúcej pozícii v poslednom kole kýval divákom tak nadšene, až mu zhasol motor. Na cieľovej rovinke v Barcelone zasa predviedol so Sennom dych vyrážajúci súboj, keď sa obaja obrovskou rýchlosťou koleso pri kolese rútili do prvej zákruty.
Vytúženého titulu sa dočkal až v roku 1992, keď mal 39, a to spôsobom, ktorý dovtedy nemal obdobu. S deviatimi víťazstvami a štrnástimi štartmi z pole position zo 16 pretekov si korunu šampióna zabezpečil už počas augustovej Veľkej ceny Maďarska. Lenže potom mu Frank Williams oznámil, že na želanie dodávateľa motorov Renault sa jeho tímovým kolegom stane Prost.
„Vzhľadom na okolnosti, ktoré nemôžem ovplyvniť, som sa rozhodol na konci tejto sezóny z formuly 1 odísť. Toto rozhodnutie som urobil s ľútosťou, ale po dôkladnom zvážení,“ vravel tichým hlasom po pretekoch v talianskej Monze.
Mansell odišiel do amerického seriálu Champ Car a opäť si viedol výborne. Hoci mal ťažkú haváriu hneď v druhom podujatí sezóny na ovále vo Phoenixe, päť triumfov mu ako prvému nováčikovi v histórii zaistilo titul šampióna.
Do efjednotky ho opäť pritiahol Frank Williams a nahradil Ayrtona Sennu, ktorý tragicky zahynul začiatkom mája 1994 v Imole, ale šéf tímu mu zasa uštedril ďalšiu ranu, keď dal prednosť mladšiemu Davidovi Coulthardovi. Mansell však pre sezónu 1995 uzavrel mnohomiliónový kontrakt s McLarenom, ale po dvoch neúspešných štartoch odmietol nastúpiť na ďalšie preteky a s formulou 1 sa nadobro rozlúčil.
Nigel Ernest James Mansell
Vo formule 1 strávil 15 sezón. Vo farbách tímov Lotus, Williams, Ferrari a McLaren odjazdil 187 veľkých cien, dosiahol 31 víťazstiev, 59 pódiových umiestnení, 32-krát vyhral kvalifikáciu, 30-krát zajazdil v pretekoch najrýchlejšie kolo a získal 482 bodov. V roku 1992 získal majstrovský titul. Dve sezóny odjazdil aj v zámorskej sérii Champ Car (5 víťazstiev), kde v roku 1993 získal titul. Je ženatý, s manželkou Rosanne majú tri deti. Synovia Greg a Leo išli v otcových šľapajách a pred pár rokmi súťažne jazdili, mladší Greg sa momentálne venuje cyklistike.