„Vskutku mimoriadny hráč, nepočítali sme s tým, že sa raz dotiahne na duo Federer – Nadal. A on oboch dokonca prekonal,“ krúti hlavou uznávaný expert.
Po finále Roland Garros dostal otázku, či ho odteraz môžeme volať najlepší hráč všetkých čias. Vy by ste ho tak nazvali?
Na sto percent. Jedinou spornou vecou je prípad Roda Lavera, ktorý osem sezón nemohol ísť na grandslamy, keďže bol profesionál – možno by mal dnes 25 titulov. Bola to však iná doba.
Nedávno padol svetový rekord v behu žien na 5000 metrov, ten čas bol podobný, ako mal kedysi Emil Zátopek. Všetko sa pohlo vpred, je tu omnoho väčšia konkurencia.
Djokovič určite nie je najlepším hráčom v histórii na antuke, nie je ani najatletickejším tenistom, ním bol Borg. Na trojkilometrovej trati s prekážkami zdolával aj svetových borcov.
Novak je však najkomplexnejší a najlepší hráč v dejinách. Totálny profesionál, ktorý usporiadal svoj život tak, že dnes, v 36 rokoch, behá ako mladík.
Čítajte viac Geniálnej mysli z Belehradu vždy niečo chýba. Aj preto je Djokovič najlepší tenista v dejinách
Na začiatku mal povesť šaša, ktorý predovšetkým paroduje iných… Vám by v tom čase napadlo, že sledujete budúcu legendu?
To hádam nikomu. Srbsko nikdy nemalo hráčov najvyššej úrovne. Palada, Živojnovič, to boli všetko tenisti niekde na úrovni prvej stovky. Žiadne hviezdy. Nebol dôvod myslieť si, že tam vychovajú novú superhviezdu.
Djokovič je neuveriteľný príbeh. Najprv sa vymanil z tieňa Rogera Federera a potom aj Rafaela Nadala. Dobre si pamätám na mladého Novaka, vôbec nevyzeral zázračne. Spomínam si aj na jeho dávne prehry na Roland Garros, to bolo fakt niečo. Hral otrasne.
Poviem vám, ak by nemal pred sebou dvoch veľkých šampiónov, nemal by ani taký veľký hlad po úspechoch. Vlastne sa im môže poďakovať. (úsmev) Napokon to dopadlo tak, že celodvorcovým tenisom poslal oboch na operačný stôl. Chalan si to však vydrel.
Akiste mal aj talent…
Federer ho mal ešte viac, ale trénovať sa mu až tak nechcelo. Nadal bol zasa najväčší pracant. Djokovič neustále na sebe maká a každú chvíľu vyšle konkurencii nejakú zlú správu.
V poslednom čase mimoriadne zlepšil svoj servis, dvojciferný počet es na antuke predtým nemal. Nikdy tiež nemal finálny úder, maximálne bekhend po čiare. Aj v tom sa zlepšil, jeho forhend má dnes pomaly zabijacke parametre.
A potom prišiel koronavírus. Všetci si mysleli, že doplatí na ohromnú tvrdohlavosť. Ako najslávnejší antivaxer na svete prišiel o niekoľko turnajov, ale on je taký disciplinovaný, že to premenil na svoju výhodu. Oddýchol si a vrátil sa.
Dá sa proti nemu hrať?
Keď si pozriete jeho tajbrejkovú bilanciu na Roland Garros, kde nespravil ani jednu nevynútenú chybu, tak si vravím, že to hádam ani nejde. Najťažšie v tenise je vyhrať všetky grandslamové turnaje v jednom roku, experti donedávna vraveli, že v súčasnosti je to nemožné.
Čítajte viac Brit rýpe do Djokoviča: Nie si najlepší. Srbi zúria, poslali mu viac ako tisíc správ a píšu o hanbe
Djokovič to dokáže, raz bol veľmi blízko, ale mentálne to neustál. Tento rok by to mohlo vyjsť, lebo na londýnskej tráve nevidím preňho súpera a vo Flushing Meadows pôjde do niečoho, s čím už má skúsenosť. Všetko tomu podriadi.
Ako je možné, že sa jeho profesionalizmus a zmysel pre detail nebijú so srbským naturelom?
Keď spomínate Balkán, Djokovič má neskutočné diplomatické schopnosti, je to veľký rečník, už teraz ho vidím, ako raz v Belehrade zasadne do prezidentského kresla. Vyzerá to na jednomyseľnú voľbu. Ako za totality. (úsmev)
Ale späť k otázke – veľký profík sa stal z neho až postupne. V Srbsku ho nemal kto učiť, preto šiel do akadémie Nikiho Piliča. Potom ho prevzal Marián Vajda a ten si to s ním odmakal.
Bola to ťažká spolupráca, Novak bol veľmi ambiciózny a na Maroša mimoriadne náročný. Aj teraz vidíme, ako aspoň raz za grandslam sfúkne Gorana Ivaniševiča na tribúne.
Aký podiel má na tomto príbehu Vajda?
Leví. Bol pod obrovským tlakom. Aj tu je vidieť Djokovičovu ctižiadostivosť, keďže k Mariánovi vždy hľadal ešte niekoho ďalšieho. Raz to bol Becker, potom Martin, Štěpánek, nejaký šaman a napokon Ivaniševič. Chorvát je pre mňa trošku záhadou, lebo ako hráč nebol najbystrejší.
Vajda bol pri ňom najdlhšie. V mužskom tenise má tréner na úspechoch svojho zverenca 20-percentnú zásluhu. Pilič mi kedysi povedal, že Djokovič potreboval individuálny prístup a preto si vybral práve Vajdu.
Kolovali o ňom správy, že je schopný na kurte tráviť celé dni. Na ceste za večnosťou si prešli aj obdobím prehier, ktoré Novak neznášal. Maroš to musel vydržať.
Nemal preto v nedeľu sedieť v lóži aj on?
Zaslúži by si to. Nie síce priamo s tímom, ale medzi čestnými hosťami. Djokovič ho mal aj spomenúť, keď sa mu podaril takýto historický kúsok. Lenže ešte neskončil, pravdepodobne prídu ďalšie grandslamy. Možno ďalšie dva či tri. Ktovie.
Medzi fanúšikmi má veľa neprajníkov. Rozumiete tomu?
Ja som bol vždy Nadalovec. Keď môj český zverenec Jiří Novák zdolal vo Wimbledone Federera, pálil po mne loptičky na tribúne a rozlámal niekoľko rakiet. Na začiatku to bol zúrivec, veľmi som ho nemusel.
A Novak? Možno to súvisí s tým, že pochádza zo Srbska – krajiny bez tenisovej tradície. Potom nabúral suverenitu Federera s Nadalom, s čím sa veľmi nepočítalo.
V Česku ho tiež nemali radi, lebo používal zvláštne ťahy. V Davisovom pohári urobil robinsonádu, vytratil sa na niekoľko minút a Berdych viac nedokázal prehodiť loptičku cez sieť.
Zároveň si však myslím, že sa to postupne obracia v jeho prospech. V mojom okolí mu fandí veľa ľudí.
Djokovič má 23 grandslamových titulov. Čo teraz, nemôže dôjsť k strate motivácie?
Presne to sa stalo Borgovi – prestalo ho to baviť. Muster sa stal svetovou jednotkou, bol tam ešte tri nedele a koniec, Safin vyhral US Open a tiež sa mu viac nechcelo. Súviselo to s dobou. Ak by nemali Federer s Nadalom viac ako dvadsať grandslamov, ťažko by sa Novak motivoval k takýmto výkonom.
Môžeme dnes hovoriť o nejakých jeho vyzývateľoch?
Ťažko povedať, veľa sa hovorí o Carlosovi Alcarazovi. V semifinále proti Djokovičovi hral ako šialenec, behal za všetkými loptičkami ako blázon. Má všetky údery i najrýchlejšie nohy na svete, ale totálne sa v tom zápase zodral.
Počul som, ako Thomas Muster vraví, že Španielovo telo vydrží maximálne do 25 rokov. No a Djokovič nám zatiaľ akoby mladol. To mi hlava neberie. Povedzme si pravdu, narodiť sa do jeho éry musí byť veľmi náročné. Priam beznádejné. A on pritom stále nekončí.
