„Nevravím, že nás Poliaci opäť nezatlačia, ale budú to mať náročné. Čaká nás iný zápas,“ sľubuje skúsený futbalista.
Poľské médiá po prvom zápase písali, že Trnava by nemala byť pre Lech veľkou prekážkou. Majú o slovenskom ligovom futbale chabú mienku?
To sú celí oni. Stále nás podceňujú – že máme slabé kluby. Ale pozrite si zostavu Lechu, v základnej zostane sú možno traja Poliaci. Kvalitu ich súťaže zabezpečujú cudzinci.
A mám sa vracať do minulosti? Veď Trnava vyradila Legiu, DAC si zasa poradil s Cracoviou Krakov, Górnik vypadol s Trenčínom. Poľská tlač si trošku namýšľa.
Naznačovala, že ste akoby 19. tímom poľskej ligy, lebo v tíme máte viacero hráčov, ktorí okúsili tamojšiu súťaž, zároveň však chcela povedať, kde by Trnava v ich lige skončila…
To je skvelé. Keď tamojší novinári Trnavu odpisujú a čítajú to aj hráči z Poznane, môže im to trošku zamotať hlavu. Menej vyspelí futbalisti vedia tomuto dojmu podľahnúť.
Veď vieme, ako to chodí, neraz sa pekne písalo o niektorých slovenských hráčoch a oni potom „uleteli“. A že by Trnava mala skončiť v poľskej Ekstraklase na 19. mieste, tak to pochybujem.
Čítajte viac Početný tábor Trnavčanov v modro-bielom pekle, nekompromisný Štetina. Pozrite si snímky z Poznane
Ale uznáte, že v Poznani ste ako tím až tak veľa neukázali…
Nemusíme si klamať. Kto videl zápas, vie svoje. A my hráči tiež. Nebol to náš štandard, sústredili sme sa na obranu, ale posledných desať minút aj Lech zistil, že dokážeme zájsť za vlastnú polovicu.
Čo je podľa vás slabé miesto Poliakov?
Pri vysokom pressingu dokážu byť pomerne dominantní, ale v strednom bloku nie, tam sme s nimi hrali vyrovnanú partiu. Aj v obrane majú problémy. Síce nie priamo v zápase, ale na videu sme videli, že tam sú diery.
Foto: ČTK / imago sportfotodienst / FOT. PATRYK PINDRAL/ 400mm.pl
Ako vyzerali posledné dni v Trnave?
Mali sme voľný víkend a od pondelka sa pripravujeme. Voľno vždy dobre padne, napokon, tri či štyri týždne sme boli spolu a padlo nám vhod, že chvíľu máme od seba pokoj (úsmev).
O trénerovi Michalovi Gašparíkovi sa vraví, že je to excelentný motivátor. Pripravil si niečo?
Zatiaľ nám ukazoval iba videá z Poznane. Pred zápasom si však určite niečo nachystá. V Poľsku sme sa dostali späť do hry gólom v závere, doma nás bude hnať plný dom, potrebujeme vari niečo viac? Bude to sviatok.
Pred zápasom s lotyšskou Audou vášho trénera doma navštívil fanúšik „so zlou predtuchou“ a radil mu, aby nestaval Mikoviča. Spomínal vám to?
Áno. Deň po stretnutí. Prišiel za mnou, keď som bol na stacionárnom bicykli a pýtal sa, či viem, koho ten fanúšik myslel. Nuž, poznám ich, je ich tam päť či šesť, ktorým ležím v žalúdku.
Pobavili ste sa?
Samozrejme. Najmä, keď mi tréner vravel, ako sa modli, aby „Miki dobre zahral“. (smiech)
Čítajte viac Len nepostav Mikoviča! Fanúšik prepadol doma trénera Trnavy, ten musel vysvetľovať
Aj vám zvyknú fanúšikovia doma zaklopať na dvere?
Toto sa mi ešte nestalo. Mnohí ma oslovujú na ulici, pri niektorých sa aj zastavím, keď vidím, že futbalu rozumejú, ale domov mi ešte nikto neprišiel. Chvalabohu. V našom meste je každý tréner. Dvanásťročný chlapec aj dôchodca. Klasická Trnava.
Potrebuje futbalista hrošiu kožu, keď chce hrať za Spartak?
Musí ju mať. V Trnave skončilo viacero veľmi šikovných hráčov len preto, že si na nich zasadli fanúšikovia. Neustále to mali na tanieri. Kedysi, keď ešte neboli sociálne siete, to bolo v pohode. Dnes si o sebe prečítate kadečo. S mnohými to poriadne zamáva. Všetci sú zrazu na všetko odborníci.
Preto sme vás nenašli na Facebooku?
Nemám Facebook ani Instagram. Nepotrebujem to. Čo chcem, to si zistím, iné informácie sa ku mne zasa dostanú samé. Napokon, som miestny insajder – akási trnavská SIS-ka (smiech).
Mimochodom, aké je to hrať pod vedením bývalého spoluhráča?
Teraz v pohode, zo začiatku to však bolo zvláštne. Predstavte si, že celý čas som zvykol na Gašparíka kričať „Gašpo, Gašpo“ a zrazu som prišiel na prvý tréning a vraví mi: „Prosím ťa, len ma nevolaj cez celé ihrisko Gašpo“. Rýchlo som si to osvojil, pred ostatnými ho odvtedy volám tréner.
Všetci vedia, že Vladimír Weiss zo Slovana je impulzívny kouč, ktorý vie na hráčov aj poriadne nakričať. Aký je Michal Gašparík?
Veľakrát som zažil, že sme prehrali, ale keďže sme hrali dobre, zostal pokojný. No zopárkrát som videl aj opačnú situáciu. Vie sa rozčúliť, ale v globále je to kouč-motivátor, ktorý preferuje skôr pozitívny prístup.
Foto: TASR, Lukáš Grinaj
V Poľsku ste odohrali niekoľko sezón. Je to iný futbalový svet?
Hrával som za Termalicu Nieciecza, nemôžem povedať, že podmienky by tam boli omnoho lepšie ako v Trnave. Pravda, dnes má už každý poľský klub solídne zázemie, Legia Varšava či Lech sú na tom ešte o stupeň lepšie.
Pred pár dňami sme sa dozvedeli, že azda najväčší ligový talent – Adrián Kaprálik zo Žiliny – mieri na hosťovanie do priemerného poľského klubu…
Keď som to čítal, sedel som v klubovom autobuse a chlapcom som vravel: „Tohto hráča dali na hosťovanie do Górniku Zabrze?“ Keby som bol jeho manažér, určite mu vybavím lepší tím.
Hráč, ktorý vyčnieva na Slovensku, má dobré štatistiky, rýchlostné i vytrvalostné parametre, má na lepšiu súťaž. Rozprávalo sa, že má ísť tam a tam a napokon zakotví v Poľsku. Žilina má cveng, mal ísť na lepšiu adresu.
Povedzte, čo pre vás znamená Spartak?
Ťažko sa o tom rozpráva. Je to pre mňa najlepší slovenský klub. Vyrástol som v ňom. Mám ho v srdci. Najprv je rodina, potom je futbalová Trnava. Znamená pre mňa všetko. U nás sa vždy chodilo na štadión Antona Malatinského.
Je v Trnave väčší klubista ako vy?
Fú… Možno prezident (smiech) Ale nie, je nás viac, Roman Procházka, Dobrivoj Rusov, pre klub je dôležité, že v ňom sú odchovanci. Držia tento klub.
Aj si občas pospevujete Silenzio?
To nie, ale keď som hrával v Poľsku a otvoril som si počítač, aby som si pozrel zápas Spartaka, bolo to niečo neskutočné. Keď som počul našu hymnu, zrazu som mal po celom tele zimomriavky. Krásna pieseň.
Na ktorom slávnom Trnavčanovi ste vyrastali?
Lopty som podával Vladovi Kožuchovi, potom bol so mnou v kabíne. A – samozrejme – na Marekovi Ujlakym. To bol pán hráč.
Ten prestúpil do Slovana…
Áno, to viem (úsmev). Ktovie, ako to vtedy bolo.
Viete, prečo to spomíname?
Iste, poukazujete na môj komentár k prestupu Kyriakosa Savvidisa. Vôbec som sa naňho nehneval, len som dúfal, že zostane s nami. Nemôžem však naňho povedať jediné krivé slovo. Bol to a aj naďalej je môj kamarát.
Vieme však, aké to je, keď sa prestupuje medzi Trnavou a Slovanom. Navyše, Savviho mali naši fanúšikovia radi. Pravda, nebol to odchovanec a preto treba nad týmto transferom prižmúriť očko.
U odchovanca Spartaka by to bol hriech?
Pozrite, Paolo Maldini by nikdy neodišiel do Interu Miláno a Javier Zanetti opačným smerom tiež nie. No cudzincom to nemôže nikto zazlievať.
Čítajte viac Neuverím, pokiaľ ho neuvidím v Slovane. Myslel som si, že je to slušný chlapec a v hlave má upratané, hnevá sa kapitán Trnavy
Slovan ste zdolali dvakrát vo finále Slovenského pohára. Spravilo by vám vyradenie Lechu ešte väčšiu radosť?
Bolo by to niečo veľké, play off o európsky pohár sa tu už dlho nehralo. Ale zdolať Slovan je predsa len niečo špeciálne. Pre Trnavčanov najviac.
Mimochodom, k triumfu nad rivalom vás naposledy dotlačili fanúšikovia. Spoliehate sa na nich aj tentoraz?
Niekedy sa vraví, že reči o dvanástom hráčovi sú len klišé. Ale keď ste bez energie, nič vás nepostaví späť na nohy, jedine burácajúci štadión. Ľudí však musíme najprv strhnúť.
Môžem sľúbiť, že za nich vypľujem na ihrisku dušu. Za každého. Aj za toho, ktorý presviedčal trénera, aby ma nepostavil (smiech).