Rekordy tejto neuveriteľnej šprintérky nebudú takmer určite nikdy prekonané, no ich dôveryhodnosť je neustále spochybňovaná.
Florence bola jedným z jedenástich detí v rodine. Vyrastala v Los Angeles a atletike sa začala venovať ako sedemročná. Na strednej škole prekonávala jeden rekord za druhým a výrazne na seba upozornila.
Už v prvom ročníku vyhrala národný šampionát. Chodenie do školy jej však dlho nevydržalo, vzdala sa štúdia, aby sa zamestnala ako pokladníčka, pretože musela živiť rodinu.
Jej stredoškolský tréner Bob Kersey prestúpil na prestížnu kalifornskú univerzitu UCLA a našiel finančnú pomoc pre svoju obľúbenú zverenkyňu. A tak sa Griffithová-Joynerová vrátila k atletike a štúdiu.
Čítajte viac Bežci kolabovali, desiatky z nich skončili v nemocnici. Počas pražského polmaratónu museli aktivovať traumaplán
V kvalifikácii na olympijské hry v Moskve 1980 zažila veľké sklamanie – bola posledná vo finále na 100 metrov a prvá pod čiarou na dvojnásobnej trati. Spojená štáty neskôr účasť na olympiáde bojkotovali.
O tri roky neskôr Flo-Jo získala diplom za psychológiu a začala sa pripravovať na domáce hry v Los Angeles 1984. S veľkou podporou domácich priaznivcov si vybojovala dve striebra: na 200 metrov a v štafete na 4 × 400 metrov.
Po Los Angeles sa zamestnala v banke, no v roku 1987 sa rozhodla naplno venovať atletike. Na verejnosti sa objavila štyri mesiace pred majstrovstvami sveta a vyzerala úplne inak, ako v minulosti. Nabrala veľa svalovej hmoty a opäť si dobehla len po striebro na 200 metrov, keď ju zdolala Nemka Silke Gladischová.
Potom prišiel najslávnejší rok jej kariéry, rok 1988. Griffithová-Joynerová dovŕšila 28 rokov a bolo jasné, že pre ňu boli olympijské hry v Soule poslednou šancou získať zlato. Medzitým sa vydala za atléta Ala Joynera a veľa pracovala na fyzickej zdatnosti.
„Kúpili sme stroj na nohy za 150 dolárov a ona na ňom cvičila každú noc. Trénovala v priemere 12 hodín denne,“ povedal v minulosti Joyner.
Na americkej kvalifikácii v Indianapolise vzbudila veľkú pozornosť. Bola mimoriadne svalnatá, dokonca jej tvár pôsobila zdeformovane a prehĺbil sa jej hlas.
Flo-Jo v kvalifikácii prevalcovala konkurenciu. Zabehla čas 10,49 s, čím zlepšila svetový rekord o 27 stotín a svoje vlastné maximum o takmer pol sekundy. Všetci sa otočili k vetromeru a neverili vlastným očiam, vietor nefúkal.
Celé podujatia pritom sprevádzal silný vietor, kvôli ktorému bolo neuznaných mnoho výkonov. Po tomto výkone sa príbehy o dopingu Griffithovej-Joynerovej začali skoro okamžite.
Čítajte viac Toto meno si zapamätajte. Mladý šprintér prekonal po 22 rokoch juniorský rekord Usaina Bolta
V dominancii pritom pokračovala aj na olympijských hrách v Soule 1988, keď vo finále na 200 m zlepšila svetový rekord o 22 stotín. Jeho nová hodnota bola 21,34 s. Patrí medzi jeden zo svetových rekordov, ktorý sa považuje za neprekonateľný.
Zlato získala aj na najkratšej trati a olympijský hetrik zavŕšila triumfom americkej štafety na 4 × 100 metrov. Flo-Jo zažiarila na celej čiara a v priebehu týždňa sa stala jednou z najslávnejších športovkýň histórie. Nie však na dlho.
V súťaži mužov v tom istom čase zaujal kanadský šprintér Ben Johnson. Svoj vlastný svetový rekord v hladkej stovke zlepšil na 9,79 s, no oslavoval iba tri dni. Potom Park Yong-sei, šéf dopingových kontrolórov, informoval o tom, že vo vzorke Kanaďana objavili zakázaný anabolický steroid Stanozolol.
Johnson bol diskvalifikovaný. Neskôr pri vyšetrovaní priznal, že steroidy užíval už predtým a dlhodobo, a preto boli jeho predchádzajúce výkony z historických tabuliek vymazané. A kvôli škandálu Johnsona visel tieň pochybností aj nad Griffithovou-Joynerovou.
Čítajte viac Krach českej legendy. Olympijský víťaz dlhuje 1,7 miliardy korún. Musí predať najcennejšie medaily, aby sa zachránil
Všetky obvinenia s úsmevom odmietala a tvrdila, že išlo len o žiarlivosť zo strany súperiek a atletických expertov. No po tom, čo začiatkom roka 1989 nečakane oznámila ukončenie kariéry, klebety o dopingovej minulosti nabrali na intenzite.
Olympijský výbor sa postavil na stranu Američanky a tvrdil, že bola počas celej olympiády podrobená intenzívnemu testovaniu a zakaždým vyšli jej vzorky čisté.
Po zjednotení Nemecka však boli otvorené tajné spisy bývalej východonemeckej vlády a odhalený systematický doping jej športovcov pod dohľadom tajnej polície. Východní Nemci dominovali v atletike dve desaťročia takmer nikto z nich nebol pozitívne testovaný. Flo-Jo tiež nie.
S postupom času mala tridsiatnička Griffithová-Joynerová čoraz viac zdravotných problémov. Mala zdravotné problémy, kvôli ktorým skončila v roku 1996 v nemocnici.
Werner Frank, profesor molekulárnej biológie, ktorý sa podieľal na odhalení východonemeckého dopingového škandálu uviedol, že symptómy jej zdravotných problémov boli charakteristické pre užívateľa anabolických steroidov.
O dva roky neskôr zasiahla dom Joynerovcov tragédia. V osudné ráno, v septembri 1998, sal Al Joyner chystal odviesť dcéru do školy a išiel zobudiť manželku, no neúspešne. Florence prestala dýchať.
Po prvotných vyšetreniach nebola známa príčiny smrti. Oficiálne vyhlásenie policajného lekára bolo, že Griffithová-Joynerová zomrela prirodzenou smrťou. No sotva sa našiel človek, ktorý by neveril, že užívanie zakázaných prostriedkov viedlo šprintérku od fenomenálnych výkonov až po skorú smrť. Zomrela vo veku nedožitých 39 rokov.
Po mesiaci boli zverejnené výsledky dôkladnej pitvy. Griffithová-Joynerová sa udusila počas epileptického záchvatu. Steroidy majú v prvom rade škodlivý účinok na kardiovaskulárny systém, takže môžu spôsobiť srdcový infarkt a mozgovú príhodu príhodu a nie epileptické záchvaty.
„Moja žena mala posledný dopingový test. A výsledok je opäť rovnaký, je úplne čistá. Tak vás prosím, prosím, nech moja rodina smúti a Flo odpočíva v pokoji,“ povedal Al Joyner s plačom na tlačovej konferencii krátko po pitve.
Čítajte viac V Rusku zamrzol čas, otec jej kúpil cyperský pas. Kulichenková je úspešná atlétka, ktorú mnoho ľudí nenávidí
Takéto odhalenie opäť zmiernilo pohľad verejnosti na americkú šprintérku, no podozrenia nikdy úplne nezmizli. Americký šprintér Darrell Robinson tvrdil, že jej dodával rastový hormón a ona ho za tieto výroky nezažalovala.
Atlétka sa však netrápila rôznymi podozreniami. Dodnes nikto nemôže s istotou povedať, že Florence v temných časoch nebola skutočnou šampiónkou, ktorá dokázala sparťanským tréningom rozšíriť hranice ľudských možností.
Najpodozrivejšie okolo príbehu Griffithovej-Joynerovej je fakt, že urobila obrovský pokrok vo svojej výkonnosti za veľmi krátke obdobie. A na vrcholového športovca v dosť neskorom veku. Dlhé roky síce patrila medzi najrýchlejšie šprintérky, no nikdy nie s takou dominanciou. Neuveriteľné je aj to, že za posledných 30 rokov sa jej rekordy nepodarilo nikomu prekonať.
