V roku 1999 ho Medzinárodný olympijský výbor (MOV) vyhlásil za atléta storočia. Vo štvrtok 1. júla sa legendárny atlét, prezývaný „King Carl“, dožíva 60. rokov.
Frederick Carlton Lewis sa narodil 1. júla 1961 v meste Birmingham v americkom štáte Alabama. Vyrastal v športovej rodine, matka Evelyn bežala na olympijských hrách v Helsinkách v roku 1952 prekážky na 80 metrovej trati a otec William hrával americký futbal. „Obaja moji rodičia boli tréneri. Nie ja som si našiel atletiku, ale tá si našla mňa,“ povedal Carl Lewis.
Mimoriadnym atletickým talentom upozornil na seba už v mladosti. Ako trinásťročný skočil do diaľky 505 cm, v šestnástich zabehol stovku za 10,6 sekundy a osemnásťročný prekonal osemmetrovú hranicu (813 cm). „Keď som mal 15 rokov snažil som sa behať rýchlo, aby som dostal štipendium na vysokú školu,“ vyznal sa v programe Českej televízie Na plovárně.
Na univerzite v Houstone začal jeho talent od roku 1979 rozvíjať Tom Tellez, ktorý trénoval Carla Lewisa počas celej 18-ročnej kariéry. O svojom zverencovi prezradil, že netrénoval dlhšie ako jednu hodinu denne a jeho tajným receptom bol odpočinok, keď dodal:
„Nepracoval s činkami, lebo ich nemal rád. Svoju silu rozvíjal bežeckým tréningom.“ Výnimočný atlét zdokonaľoval svoju techniku a eleganciu v šprinte, vďaka čomu popri svalnatých súperoch takmer lietal.
Športové umenie chcel ukázať už na Letných olympijských hrách v Moskve v roku 1980. Tie však viaceré západné krajiny bojkotovali, a tak na svetovej scéne zažiaril Carl Lewis po prvýkrát na historicky prvých majstrovstvách sveta v atletike, ktoré sa konali v auguste 1983 v Helsinkách. Vtedy 22-ročný atlét na nich vybojoval tri zlaté medaily – v behu na 100 metrov, v skoku do diaľky a v štafete na 4×100 metrov.
Ozajstné zlaté opojenie však prežil tento mimoriadne talentovaný šprintér a skokan do diaľky hneď na svojich prvých letných olympijských hrách v roku 1984 v Los Angeles, na ktorých zvíťazil v štyroch disciplínach: na 100 metrov, 200 metrov, v štafete na 4×100 metrov a v skoku do diaľky.
V nasledujúcich rokoch žal Carl Lewis jeden úspech za druhým. Skok do diaľky vyhral na štyroch olympiádach – v Los Angeles (1984), v Soule (1988), v Barcelone (1992) a v Atlante (1996), čím vyrovnal v atletike rekord svojho krajana – diskára Al Oertera (1956–1968). Sú jedinými športovcami histórie, ktorým sa podarilo vyhrať v jednej disciplíne na štyroch za sebou idúcich letných olympijských hrách (LOH).
Deviatimi olympijskými zlatými vyrovnal Carl Lewis rekord „lietajúceho Fína“ Paava Nurmiho (LOH 1920–1928), ktorý dominoval na stredných a dlhých tratiach.
Dvojnásobný víťaz ankety Svetový atlét roku 1988 a 1991 má z najvýznamnejších podujatí bohatú zbierku dvadsiatich medailí – na olympijských hrách získal deväť zlatých a jednu striebornú, a na majstrovstvách sveta si vybojoval osem zlatých medailí, jedno striebro i bronz.
Osobné rekordy Carla Lewisa, ktorý ukončil kariéru v marci 1997, budú ešte dlhé roky spĺňať svetové parametre – v behu na 100 m 9,86 sekundy, na 200 m 19,75 sekundy a v skoku do diaľky 887 centimetrov.
Po skončení športovej kariéry sa objavil na striebornom plátne a pokúšal sa presadiť aj v politike. Legendárny atlét, ktorého honorár za jeden štart sa pohyboval od 60.000 do 150.000 dolárov, sa ale dal na trénerskú dráhu na svojej materskej univerzite v Houstone, kde vychováva šprintérske a skokanské nádeje.