Narodil sa do rodiny česača bavlny – ako siedme dieťa z jedenástich. Do absolútnej chudoby, kde bolo aj všedné jedlo gurmánskym zážitkom a podpriemerné oblečenie luxusom.
Už ako sedemročný tvrdo pracoval. Norma načesať 100 libier (asi 45 kg) bavlny denne, platila aj preňho. A hoci už na strednej škole potvrdil, že jeho rýchle nohy nemajú páru, športové štipendium – na rozdiel od svojich bielych spolužiakov – nikdy nedostal.
Život Jesseho Owensa sprevádzali neutíchajúci rasizmus a veľká krivda.
Na olympijských hrách 1936 potvrdil status najrýchlejšieho muža planéty, no do povedomia vstúpil už rok predtým. V michiganskom Ann Arbore sa konali národné majstrovstvá v atletike, pre Owensa boli akousi vstupenkou do Berlína. Lenže pár dní predtým sa pošmykol na schodoch a bolestivo si narazil chrbát. Keď mal nasadnúť do auta a odcestovať na šampionát, museli mu pomáhať.
Pár hodín pred pretekmi všetko zázračne pominulo. „Vôbec som tomu nerozumel,“ spomínal neskôr.
A nerozumeli ani tí, ktorí ho na štadióne mohli sledovať. Owens v priebehu 45 minút vytvoril tri svetové rekordy a ďalší vyrovnal.
Trištvrtehodinka
Keď ručičky na hodinách ukazovali presne štvrť na štyri, postavil sa na štart v behu na sto yardov a časom 9,4 suverénne zvíťazil. O desať minút sa historické tabuľky prepisovali opäť – černošský atlét v skoku do diaľky zaletel na métu 813 centimetrov. O 15.34 odštartoval šprint na 220 yardov a v cieli z toho bol opäť triumf i svetový rekord. A o 16.00 na rovnako dlhej trati s prekážkami svoj veľký deň dokonale zavŕšil.
Ešte raz: nepotreboval na to 45 dní, ani 45 hodín. Owens to všetko dokázal sotva za trištvrtehodinku!
O rok v Berlíne potreboval na štyri triumfy šesť dní – Owens tak zmenil árijskú oslavu na Hry česača bavlny.
Pri štúdiu historických prameňov sa zdá, že Owens nemal ťažké srdce iba na Adolfa Hitlera, ktorý černochmi pohŕdal. Ešte viac ho ubíjal rasizmus, v ktorom sa vtedy zmietala jeho rodná krajina
„V Nemecku vládli nacisti, ktorí považovali černochov za podradnú rasu. Bol to obludný režim, no bývať som tam mohol v tom istom hoteli ako bieli a jedával som v tej istej reštaurácii ako oni. Doma som stále musel rešpektovať upozornenia – len pre bielych a len pre čiernych,“ porovnával.
Owens spomínal, že v Berlíne necítil od domácich fanúšikov nenávisť. Prejavovali mu rešpekt a veľký obdiv. Napokon, Nemci vôbec nebrali do úvahy, že pochoval teóriu nadradenosti árijskej rasy. A to aj napriek tomu, že nacistický denník Völkische Beobachter ešte 1. júna 1933 varoval: „Negri nemajú na olympiáde čo hľadať…“
„Potom, čo som sa vrátil do vlasti, po všetkých tých veciach, čo som počul o Hitlerovi, som nemohol cestovať v prednej časti autobusu. Musel som nastupovať zadnými dverami. Nemohol som žiť, kde som chcel. Nebol som pozvaný, aby som si potriasol rukou s Hitlerom, ale nebol som ani pozvaný do Bieleho domu, aby som si potriasol rukou s naším prezidentom. Hitler ma neschvaľoval, no Roosevelt mnou pohŕdal. Neposlal mi ani telegram,“ dodal rodák z Oakville v štáte Alabama.
Výťah pre sluhov
Nakoniec, aj Americký olympijský výbor sa zachoval voči nemu macošsky – cenu pre najlepšieho športovca získal v roku 1936 olympijský šampión v desaťboji Glenn Morris. Jesse vtedy ironicky poznamenal, že Hitler mu aspoň zamával.
Mimochodom, historka o tom, ako mu nacistický vodca odmietol podať ruku, sa vraj nezakladá na pravde. Hitler počas prvého dňa Hier potriasol pravačkou iba nemeckým víťazom, čo sa nepáčilo olympijskému výboru, ktorý mu prikázal podať ruku buď všetkým alebo nikomu. Na ďalších ceremoniáloch sa preto už nezúčastnil.
Owensove neuveriteľné rekordy síce americká spoločnosť akceptovala, ale tmavá farba pokožky ho akoby vytesnila na jej okraj. Keď po olympiáde v Berlíne usporiadali na jeho počesť slávnostný večierok, Owens musel použiť výťah pre služobníctvo. A jeho rodina nemohla v žiadnom hoteli v newyorskej štvrti Manhattan zohnať ubytovanie.
Hoci bol štvornásobný olympijský šampión a poznal ho celý svet, peňazí nikdy nemal. Zarábal si kadejakým spôsobom – neraz na to nebol ani hrdý. Objavoval sa na štadiónoch ako rozptýlenie v prestávkach černošskej bejzbalovej ligy, kde pretekal proti psom či motorkám.
„Ľudia mi vraveli, že je nedôstojné, aby olympijský víťaz pretekal proti koňovi. Ale čo som mal robiť? Mal som štyri zlaté medaily, ale z tých sa jednoducho nenaješ,“ skonštatoval.
Keď mal 65 rokov, jeho telo zmohla rakovina pľúc. „Snáď žiadny športovec nie je väčším symbolom ľudského boja proti tyranii, chudobe a rasovému fanatizmu ako práve Jesse Owens,“ vyhlásil v reakcii na jeho úmrtie Biely dom.
Jesse Owens skonal presne pred štyridsiatimi rokmi – 31. marca 1980.