Plachý zachraňuje planétu. Mníchov ho mrzí dodnes

28.12.2019 06:00
SR Bratislava šport Športovec roka 2019 anketa...
Na snímke športová legenda Jozef Plachý, bežec na stredných tratiach a účastník štyroch letných olympijských hier v rokoch 1968, 1972, 1976 a 1980 počas slávnostného vyhlásenia ankety Športovec roka 2019. Autor: ,

Emócie ním lomcovali už niekoľko hodín pred oficiálnym vstupom medzi legendy slovenského športu. Každý kúsok z nich nechával aj na osemsto či tisícpäťstometrovej trati. Priniesli mu okrem ťažkých životných skúšok aj splnenie športového sna.

„Bolo pre mňa veľkou cťou, že som mohol reprezentovať našu krajinu či mesto Košice. V športe aj v každom odvetví je potrebné si vážiť ľudí. Som rád, že na Slovensku ich máme veľa. O to viac si toto ocenenie cením,“ vravel Jozef Plachý na galavečeri Športovec roka 2019.

Zažiaril v Mexico City

Jeho meno malo v atletickom svete cveng. Máloktorého športovca spod Tatier oddaného kráľovnej športov pred ním i po ňom poznali v čase socializmu aj v zámorí.

„Mal som dlhú osemnásťročnú kariéru, bol som na štyroch olympiádach, trinástich majstrovstvách Európy, získal som päť medailí. Mal som dvoch výborných trénerov a trinásť rokov som bol vo svetovej špičke v kráľovských disciplínach atletiky. Veľmi si to vážim,“ vravel Plachý.

Koncom februára oslávil rodák z Košíc sedemdesiate narodeniny. Prvýkrát výraznejšie upútal športovú verejnosť na olympiáde v Mexico City 1968. V behu na 800 metrov obsadil piate miesto. Navyše, výkonom 1:45,9 minúty vytvoril nový svetový juniorský rekord.

O rok sa blysol osobným rekordom 1:45,4 min v prestížnom dueli Európa – Amerika v Stuttgarte. Tento čas bol slovenským maximom takmer štyri dekády. V roku 2008 ho prekonal Jozef Repčík.

„To sú dva úspechy, ktoré si najviac cením. Rovnako ma potešilo ocenenie pre najlepšieho atléta súboja Európa – Amerika v roku 1969,“ pokračoval.

Plachý získal striebro na európskom šampionáte v Aténach, ďalšie cenné kovy pridal v rokoch 1972 (zlato), 1973 (bronz) a 1974 (bronz) na halových ME. Všetky úspechy dosiahol na 800 m, neskôr presedlal na 1500 m.

Kariéru ukončil na svojej štvrtej olympiáde v Moskve 1980. Tá druhá – v Mníchove 1972 – mu aj po rokoch prináša nepríjemnú pachuť.

„V športe ste raz hore a raz dole. Malo to byť medailové vyvrcholenie mojej kariéry na osemstovke, ale nevyšlo to. Mal som šancu, ktorá prichádza raz za život. Urobil som chybu a bolo po nej. Bolelo to ešte dlho potom,“ smútil Plachý aj po rokoch.

Naháňal atletických šéfov

So smútkom prešiel na takmer dvojnásobnú vzdialenosť. V náročnej konkurencii sa nestratil ani na tisícpäťstovke. Ako rád spomína, zdolával aj popredných šéfov svetovej i európskej atletiky – Sebastiana Coa či Sveina Arneho Hansena.

„Atletika je náročná. Vládne v nej obrovská konkurencia. Navyše, neexistuje žiadna oprava. Nič však neľutujem. Atletika mi dala veľa,“ vravel presvedčivo.

Pri otázke, kto zo súčasných slovenských atlétov by sa mohol pokúsiť ísť v jeho šľapajach, z Plachého vyprchal entuziazmus. „Nevidím nikoho,“ pripustil.

Po chvíli sa však zamyslel a doplnil: „Gabriela Gajanová je veľký talent, ale musí sa ešte trochu zrýchliť. Je to skôr prírodný typ a bojovníčka. Tieto disciplíny sú obrovská drina. Každý deň musíte nabehať aj 20 kilometrov a byť húževnatý.“

Mnohí športovci majú po konci kariéry problém zaradiť sa. Pre vysokoškolsky vzdelaného Plachého to však bolo jednoduché.

"Pracujem v spoločnosti, ktorá sa venuje ekológii. Zaoberáme sa prachom, snažíme sa ho čo najviac eliminovať a tým trochu pomôcť planéte. Dostal som sa k tomu už počas kariéry a stále ma to baví. Okrem toho organizujem aj Plachého míľu. Roky však pribúdajú a ja sa musím šetriť,“ uzavrel tretí atlét v Sieni slávy slovenského športu.

#Jozef Plachý #atletika
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku