Razom sa stal najlepším slovenským atletickým mladíkom. Vďaka fantastickému progresu v osobnom rekorde aj potenciálnym reprezentantom na budúcoročných majstrovstvách Európy v Paríži. A pripomenutím prvého medailistu z atletických MS v ére samostatnosti – bronzovú legendu z Atén 1997 prekážkara Igora Kováča.
„Medailu ani osobné rekordy som nečakal. Šokovalo ma to. Mám za sebou najlepšiu sezónu, doma kov, ktorý si cením najviac zo všetkých a nezabudnuteľné spomienky. Verím, že je to míľnik, ktorý ma posunie ďalej. Beriem to aj ako motiváciu a dôkaz, že sa tvrdá drina vypláca,“ vraví Baluch.
Na futbale vydržal 2 mesiace
Rok 2018 ukončil vo svojej najsilnejšej disciplíne osobným rekordom 54,01 sekundy. Tento uzatvoril časom 51,26 s. Na viac ako dva a pol sekundové zlepšenie by rád nadviazal.
Veď špeciálnou motiváciou je aj 56 chýbajúcich stotín k splneniu limitu na budúcoročný kontinentálny šampionát. Čo hľadať za obrovským výkonnostným skokom v priebehu necelého roka?
„Dospievanie a dozrievanie. Nedávno som oslávil devätnásť rokov. V pohode zvládam dvojfázové tréningy. Rozdiel medzi osobákom a limitom na ME sa na prvý pohľad nezdá veľký, ale človek musí poriadne zamakať, aby dal tú polsekundu dole. Rozhodne sa však o to pokúsim,“ netají Baluch.
Po vianočnom „ničnerobení“ chce v januári absolvovať aspoň poltucet halových pretekov – najmä na Slovensku a v susedných krajinách. Bude to jubilejný desiaty rok, čo sa Baluch venuje kráľovnej športov. Neľutuje, že si ju vybral zo širokej ponuky športov.
"Skúšal som napríklad futbal, ale vydržal som len dva mesiace. Kamarát ma raz priviedol na atletický krúžok. Už ju nerobí, šiel na inú školu, ale ja som zostal. Bavilo ma to a prišli výsledky. Začínal som so šprintami, behám ich aj dodnes.
Môj bývalý tréner však objavil aj dobrú techniku pri prekážkach a mal som aj rýchlosť, takže bolo rozhodnuté," prezrádza gymnazista zo Spišskej Novej Vsi.
Ako státisíce atlétov i športovcov po celom svete, aj Baluch sníva o štarte pod piatimi kruhmi. „Rád by som sa predstavil na olympiáde, ale aj v Diamantovej lige či na vrcholných podujatiach,“ dopĺňa.
Poctivec a srdciar v jednom
Dvere k nim mu otvára aj brat Igora Kováča Edmund. Ich podoba je zjavná hneď na prvý pohľad. Zhodujú sa aj v názoroch na talentovaného Balucha.
„Veľa sa o ňom spolu rozprávame. Vidíme v ňom obrovský potenciál, najmä v povahových vlastnostiach. Zhodujeme sa, že pre pretekára sú vynikajúce,“ tvrdí tréner Edmund Kováč.
Baluch absolvuje prechod od juniorov k mužom. Kováč vie, že jeho zverenca nečaká nič jednoduché. Práve silná mentalita však podľa trénera môže byť Baluchovou devízou.
„Je to veľký poctivec. Možno si aj hundre, ale len v mysli. Verí mi a vidí, že mu to pomáha. Na pretekoch je zasa srdciar. Dáva do toho maximum. Povinnosti neodflákne a to si na ňom vážim. Veď v dnešnej dobe to s mladými nie je jednoduché,“ zamýšľa sa.
K Baluchovi sa dostal na jeseň 2016 za smutných okolností. „Bohužiaľ, predtým ho viedol tréner, ktorý zomrel. Oslovil ma môj brat Igor a pýtal sa ma, či by som nechcel viesť 15-člennú skupinu dievčat a chlapcov. Prikývol som,“ ozrejmuje.
Po splnení tajného želania z MEJ v Borase majú s Baluchom ďalšie. Dostať sa do Paríža. „Nie sme ďaleko. Ak bude zdravý a odtrénuje, čo má, mohlo by sa to podariť,“ uzatvára Kováč.