Dosiahla o jedno miestečko lepšie umiestenie ako naznačovali papierové predpoklady, keďže Francúzka Ndamová preteky nedokončila. Celkovo Škvarkovú klasifikovali na 31. mieste z 38 štartujúcich.
Slovenská jednotka v tejto disciplíne solídne odštartovala (reakcia 0,177 s), po šiestu-siedmu prekážku sa držala dobre, no v závere už na najlepšie nestačila. V jubilejnom 20. tohtoročnom behu na 100 m prekážok dosiahla svoj ôsmy najlepší čas. Do semifinále postúpili priamo prvé štyri prekážkarky, ďalej išli ešte aj štyri s najlepšími časmi.
Škvarková takto živila nádej na postup s časom do III. rozbehu, po ktorom sa definitívne rozhodlo, že šampionát sa pre ňu skončil. Celkovo štartovalo 38 prekážkarok, Škvarková z nich mala na konte 35. najlepšie sezónne a 36. najlepšie osobné maximum.
"S mojím behom nie som úplne spokojná, technicky som nezvládala prekážky, ako by som si predstavovala. Je to však asi dôsledok toho, že som takmer dva týždne netrénovala, keďže mi najprv z IAAF oznámili, že do Dauhy ma nepozvú. V konečnom dôsledku 13,44 nie je zlý výkon, no oveľa väčšiu radosť mám zo štartovej reakcie 0,177 sekundy, čo je asi môj osobný rekord. Účasťou na MS som získala cennú skúsenosť i motiváciu do ďalšej práce, aby som sa naučila stabilne behať okolo 13 sekúnd, čo by znamenalo, že držím s najlepšími krok,“ uviedla Škvarková pre oficiálny web Slovenského atletického zväzu.
Pre 23-ročnú zverenku svojho manžela Michala Škvarku v banskobystrickej Dukle to bola premiéra na MS, na ktoré sa dostala až po dodatočnom pozvaní od IAAF. Rozbehom na 100 m prekážok Stanislavy Škvarkovej sa účinkovanie slovenských atlétov na MS v Dauhe definitívne skončilo, najlepšie umiestenie patrilo Martine Hrašnovej, ktorá vo finále súťaže kladivárok skončila deviata.
Maratón ovládli Etiópčania
Maratón na 17. atletických majstrovstvách sveta v katarskej Dauhe ovládli etiópski vytrvalci a po 18 rokoch, keď v roku 2001 v Edmontone triumfoval Gazahegne Abera, získali pre túto východoafrickú bežeckú veľmoc majstrovský titul.
V záverečnom súboji dvojice Etiópčaov mal najviac síl Lelisa Desisa, ktorý striebro z MS 2013 v Moskve premenil v dauhaské zlato v sezónnom maxime 2:10:40 h. Striebro na 7-kilometrovom okruhu v prímorskej štvrti Corniche získal ešte donedávna druhý muž historických tabuliek (za Eliudom Kipchogem) Mosinet Geremew (2:10:44), bronz najlepší z Keňanov Amos Kipruto (2:10:51).
Obrovskú smolu mal opäť Brit Callum Hawkins. Dva kilometre pred cieľom sa dotiahol na čelo, no na zrýchlenie v záverčnom kilometri už nedokázal zareagovať a skončil ako na MS 2017 v Londýne – štvrtý.
Dvadsaťdeväťročný Desisa absolvoval v Dauhe svoj šestnásty maratón v kariére a piaty raz zvíťazil. Predtým sa mu to podarilo v debute v Dubaji 2013, dvakrát v Bostone (2013, 2015) a vlani v New Yorku. „Bolo dosť teplo, ale na takéto podmienky som sa pripravoval,“ skonštatoval. „V porovnaní so šampionátom pred šiestimi rokmi v Moskve som si lepšie rozložil sily.“
Polnočný maratón v Dauhe sa uskutočnil vo výrazne lepších klimatických podmienkach, ako mali maratónkyne či chodci. Teplota neprekročila tridsiatku, pocitovo bola nižšia ako v skutočnosti, no najmä vlhkosť vzduchu bola výrazne nižšia, iba 48-percentná. Zo 73 maratóncov dokončilo preteky 55. Až v druhej desiatke skončili dvaja bývalí šampióni: obhajca titulu Geoffrey Kirui z Kene bol štrnásty, majster sveta 2013 a olympijský víťaz 2012 Uganďan Stephen Kiprotich dobehol až na 18. mieste.