Hľadať
Denný / nočný režim
Sledujte nás
Pravda Pravda Domov MS v hokeji Výsledky výsledky

Dvakrát som koniec odložil. Najbližšie už nebudem mäkkýš

Mal to byť vydarený začiatok posledného návratu. Striebro na majstrovstvách Európy v Berlíne pred viac ako rokom však odštartovalo zdravotné problémy.

16.08.2019 21:00
Matej Tóth Foto: ,
Matej Tóth.
debata (7)

Olympijský víťaz i majster sveta v chôdzi na 50 kilometrov Matej Tóth (36) sa z nich už vystrábil a momentálne naplno zarezáva v obľúbenom talianskom stredisku Livigno. Pod Alpami sa pripravuje na najbláznivejšie i predposledné preteky v kariére – svetový šampionát v katarskej Dauhe.

„Tamojšie prostredie nie je športové. Stačí sa pozrieť na MS v cyklistike v Dauhe a Bergene. To bolo sto a jedno. Nebude ľahké sa tam namotivovať,“ vraví pretekár banskobystric­kej Dukly.

Zvyknete hovoriť, že trénujete aj pre príjemné pocity. Nebáli ste sa, že sa ich po zranení už nedočkáte?

Mám za sebou komplikované obdobie. Apríl a máj tohto roka boli pre mňa veľmi náročné mesiace. Nedokázal som sa dostať do formy a tréningu. Stále ma niečo obmedzovalo, brzdilo, bolelo. Navyše, uvedomujem si, že v mojom veku sa kariéra blíži ku koncu. Pýtal som sa sám seba: Má to ešte význam?

Zjavne ste sa dopracovali ku kladnej odpovedi, keď po Vysokých Tatrách už zarezávate v talianskom Livigne…

Našťastie sme túto nelichotivú situáciu prekonali. Bavili sme sa s celým tímom aj rodinou o tom, že by bolo hlúpe skončiť tak krátko pred olympiádou. Zabaliť to len kvôli horším pocitom by bolo nezodpovedné. Zaťal som sa a skúsil to prekonať. Teším sa, že sa to podarilo a príjemné pocity v tréningu sú späť. Pracujem kontinuálne bez obmedzení a s veľkou chuťou.

Mali ste špeciálne impulzy, prečo ste sa aj napriek problémom rozhodli nezavesiť tenisky na klinec?

Okrem toho časového rámca a roku do olympiády v Tokiu ich bolo niekoľko. Išlo to však postupne a žiaden nebol rozhodujúci. Rolu zohrala rodina aj fanúšikovia. Stretával som ich na tréningu aj mimo neho. Cítil som od nich podporu, akýsi pozitívny tlak. Možno keby som cítil ten ozajstný od sponzorov, zväzu, Slovenského olympijského a športového výboru a iných, voči ktorým mám záväzky, vycúval by som. Ale aj u nich to bola skôr podpora ako tlak.

Máte za sebou sústredenie vo Vysokých Tatrách, momentálne zarezávate v talianskych Alpách. Tieto dva kempy považujete za zrkadlá vašej výkonnosti. Aký bol pohľad do toho prvého pred niekoľkými dňami? Nebáli ste sa, čo sa v ňom zjaví?

(smiech) Na otázku, či budem na majstrovstvách sveta v Dauhe pripravený stopercentne, som odpovedal vyhýbavo. Ani po Tatrách nemám jasnú odpoveď. Pred nimi aj Livignom som si však povedal, že ak budú tréningové ukazovatele slabé, nemá to význam.

Štartovať na MS?

Iste. Ísť na MS zúčastniť sa či bojovať o miesto v prvej desiatke či dvadsiatke alebo dôjsť do cieľa pre mňa nemá význam. Potrebujem si to zrkadlo nastaviť a pred ním si povedať, že zvládnem tréningové dávky, ktoré mi na vrcholných podujatiach priniesli medaily. Prípadne sa nebáť priznať si, že na to už nemám a radšej MS vynechám a vyladím formu na Tokio. Tieto dve sústredenia mi však pomohli vrátiť sa do formy. K pozitívnym pocitom aj solídnym tréningovým ukazovateľom. Mohol som sa na chôdzu sústrediť naplno. Nič ma nevyrušovalo, mal som podporu tímu. Zrazu to ide oveľa ľahšie. Nemám žiadne boľačky a rýchlejšie regenerujem.

Tatry a Livigno sú vaše tradičné zastávky. Nevynechali ste ich ani pred štyrmi a tromi rokmi, kedy ste sa stali v Pekingu majstrom sveta, respektíve olympijským víťazom v Riu de Janeiro. Čo ukazovali tohtoročné údaje spod Tatier v porovnaní s rokmi 2015 a 2016?

Že aj napriek zraneniu nie som tak pozadu, ako by sa mohlo zdať. Oproti minulému roku to je ešte o čosi lepšie. Platí, že Tatry 2019 patria k najlepším, aké som kedy absolvoval. Je to však dané aj tým, že tohtoročná sezóna je dlhá a MS sú o čosi neskôr ako tradične. Ešte presnejšie bude porovnávanie po Livigne. Tam sa ukáže, kde som a na čo môžem v Dauhe pomýšľať. Budem vedieť, či som schopný ísť na medailu alebo budem mať skromnejšie ciele. Ukazovatele a tepy mi naznačia, na čom som a či je moja výkonnosť lepšia alebo len 90-percentná oproti vlaňajšku či iných rokom.

Matej Tóth pred novinármi. Foto: SITA, Jakub Julény
Matej Tóth Matej Tóth pred novinármi.

Tá však bude ovplyvnená rôznymi faktormi. Teplota, vlhkosť, štart krátko pred polnocou…

Určite, ale podmienky budú pre všetkých rovnaké. Aj moje tréningy sú o čosi špecifickejšie. Idem skôr do objemu ako kvality.

Zranený ľavý stehenný sval vás už nelimituje?

Musím zaklopať, zatiaľ nie. Fyzioterapeuti Dávid Liška a Denis Freudenfeld, ktorý sa vrátil do môjho tímu, mi veľmi pomáhajú. Som schopný ísť každý deň naplno a zároveň – v rámci možností – šetrím telo.

Zahralo vám do kariet, že sú MS až na prelome septembra a októbra?

Určite. Napríklad vlaňajšie ME v Berlíne boli začiatkom augusta. Keby bol svetový šampionát v tradičnom termíne, určite by som nemal čas dostať sa do medailovej formy. Mesačnú stratu by som nedohnal. Dauha mi zapriala.

Vaša kolegyňa z chodeckých tratí Mária Katerinka Czaková povedala, že bude chodiť spávať poobede a jesť raňajky na večeru. Chystáte sa aj vy na podobný režim prípravy pred nočným štartom?

Marika je tu so mnou, momentálne sa stravujeme normálne (smiech). Ešte na to máme čas. Prichádza do úvahy však aj podobná alternatíva. Letíme do Dauhy 16. septembra. Dva týždne pred štartom sú dostatočné na aklimatizáciu. Otočíme si biorytmus, nejdeme do ničoho neznámeho. Aj tak mám však obavy.

Z čoho?

Podľa podobného plánu sme išli v Pekingu aj Riu. Lenže tam nám časové posuny pomáhalo prekonať slnko. V Dauhe to budeme musieť robiť umelo. Melatonín, ktorý vylučujeme po zotmení a pomáha nám zaspať, budeme musieť potláčať. Telo bude chcieť ísť do útlmu a my ho budeme musieť nabudiť. Čakajú nás dlhé a zaujímavé noci. Premýšľali sme nad tým, ako ich zvládnuť. Nemôžeme totiž trénovať po nociach a chodiť o druhej v noci do reštaurácie na večeru. Stále to riešime a dolaďujeme detaily. Ťažké bude pre mňa aj to, že zvyknem vstávať veľmi skoro, dokonca aj bez budíka.

Myslíte si, že kto zvládne túto extrémnu prípravu na nočné preteky najlepšie, zvíťazí?

Iste to zohrá veľkú rolu. Ale to aj počasie a ďalšie aspekty. Niektorému z priemerných pretekárov súťaž v noci tak prospeje, že sa bude biť o zlato. A platí to aj naopak. Môžem tam vyhrať, ale aj veľmi trpieť. To sa však nevylučuje (úsmev). Ja si len založím klapky na oči a pôjdem kilometer za kilometrom. Na čo to bude stačiť, to sa uvidí neskôr.

Máte za sebou stovky pretekov. Budú tieto najbláznivejšie?

Jednoznačne. A pochybujem, že to niečo prekoná… Tamojšie prostredie nie je športové. Stačí sa pozrieť na MS v cyklistike v Dauhe a Bergene. To bolo sto a jedno. Aj my očakávame, že bude o čosi náročnejšie sa namotivovať. Nechcem sa však pozerať na to negatívne, ale hľadať pozitíva. A urobiť všetko pre to, aby sa mi išlo dobre a dosiahol som úspech.

Zlatý Matej Tóth na MS v Pekingu. Foto: SITA/AP, Mark Schiefelbein
MS v atletike, Peking, Matej Tóth Zlatý Matej Tóth na MS v Pekingu.

Nepovažujete prisúdenie organizácie MS Dauhe za krok vedľa?

Áno. Všetci asi vieme, prečo sa bude súťažiť v Katare. Netreba si zatvárať oči predtým, že hlavnú rolu hrali peniaze. Dali ponuku, pri ktorej zrejme kompetentným ľuďom padli sánky a nemali nad čím premýšľať. Nemyslí sa pritom na to, že štadióny a miesta popri trati budú poloprázdne. Beriem to ako ďalšiu čiarku pre Katar – mali sme tu cyklistiku, teraz atletiku, potom futbal a vybavené. To nie je správny smer.

Tým podľa expertov nie je ani Dynamic New Athletic – nová forma atletických súťaží, ktoré prezentovali na Európskych hrách v Minsku. Čo si o nej myslíte?

Ani mne sa nepáči. Som skeptický a podľa mňa DNA dlho nevydrží. Touto formou chceli prilákať nových divákov na štadióny, ale obávam sa, že efekt bude opačný – tradiční odídu. Nie je to správna cesta. Ľudia majú radi aj dlhé preteky. Cyklistické, v maratóne či chôdzi. Veď vidieť ten dlhý boj má svoje čaro.

Ten mal aj váš v Berlíne. Ako si spomínate na striebro z ME spred viac ako roka?

Stále platí, že to pre mňa boli najťažšie preteky v kariére kvôli mixu emócií. Rád spomínam na žičlivú atmosféru. Bol to krásny návrat. Preto si Berlín budem navždy pamätať. Teraz už neriešim, že som drel a trápil sa. Skôr si pripomínam krásne spomienky, pocity a striebro.

Matej Tóth na 50 km trati na ME v Berlíne. Foto: TASR/AP, Martin Meissner
Matej Tóth Matej Tóth na 50 km trati na ME v Berlíne.

Keď už sme pri tom roku – necelý zostáva do štartu Hier v Tokiu. Uplynie vám rýchlo, alebo skôr pomaly?

Život plynie rýchlo. Po Dauhe to bude už len desať mesiacov do štartu Hier. Vtedy pôjde všetko ostatné bokom a budem sa chystať len na Tokio.

Odhady vás v Dauhe aj Tokiu pasujú do roly favorita na zisk cenného kovu. Sledujete tieto prognózy?

Viem o nich, ale veľmi ich neriešim. Sledujem aj to, ako je na tom konkurencia. Dauha aj Tokio však budú svojimi klimatickými podmienkam veľmi špecifické. Natoľko, že osobné rekordy a sezónne maximá budú len nič neznamenajúce časy. Všetko bude o tom, komu náročné podmienky sadnú najlepšie. Sledujem mladíkov aj moju generáciu matadorov. Diniz ako keby ani nestarol! Konkurencia je stále veľmi silná.

Do Tokia pôjdete ako obhajca zlata. Tešíte sa na to, alebo vás táto rola stresuje?

Stáť na štarte olympiády ako obhajca zlata bude pre mňa obrovská česť. Verím, že ma to povzbudí. Budem na to hrdý, ale len do štartu. Po prvom kroku na to zabudnem. Veď mi to aj tak nebude nič platné (úsmev).

Matej Tóth so zlatou medailou na Olympijskom... Foto: SITA/AP, Jae C. Hong
Matej Tóth Matej Tóth so zlatou medailou na Olympijskom štadióne v Riu.

Existuje kombinácia výsledkov z Dauhy a Tokia, ktorá by oddialila vaše dopredu avizované rozhodnutie ukončiť kariéru?

Momentálne som nastavený tak, že končím. Na trieskanie sa do hrude je ešte priskoro. Platí však, že sa teším na život po kariére. Na to, čo ma v živote bez profesionálnej chôdze čaká. Beriem to však tak, že sa rozlúčim na dvoch vrcholných fórach a rok 2020 bude mojím posledným v kariére. O to viac ma motivuje, že mám pred sebou už len 12 mesiacov. Náročných, ale krásnych. Chcem si ich užiť a priniesť radosť sebe, okoliu aj divákom. To sú pre mňa impulzy, ktoré mi pomohli zamakať, keď sa mi nedarilo. Rád by som sa odvďačil.

Ani keby ste získali dve zlaté, nerozmýšľali by ste nad pokračovaním?

Nie. Každá ďalšia sezóna by pre mňa bola už skôr utrpením ako radosťou. Bol som tak nastavený aj po olympiáde v Riu aj ME v Berlíne. Zvažoval som, že skončím, aby to nešlo na úkor zdravia. Chcem si ho užiť s rodinou a skúsiť niečo nové. Dvakrát som už koniec kariéry odložil. Povedal som si, že už nebudem taký mäkkýš (úsmev).

© Autorské práva vyhradené

7 debata chyba
Viac na túto tému: #Matej Tóth #Dauha #MS 2019 v atletike