„Nemrzí ma, že som neobhájil titul Atlét roka, Maťovi som triumf po tom všetkom, čím si prešiel, prial. Podarilo sa mi obsadiť druhú priečku. Som s ňou maximálne spokojný,“ usmieva sa Ján Volko.
Odpoveď slovenského šprintéra na uplynulú sezónu už taká pozitívna nebola. Po raketovom štarte a historickom výsledku na halových majstrovstvách sveta a posúvaniu osobných rekordov na 60, 100 i 200 metrov prišlo sklamanie na letnom vrchole sezóny.
„Prežívam mix emócií. Byť najlepším Európanom na šesťdesiatke vo svetovom meradle je vynikajúci výsledok. Je to niečo, na čom môžem stavať, hoci je pravda, že si v tíme hodnotu tohto výsledku ani veľmi neuvedomujeme. Na majstrovstvách Európy som však nešiel tak, ako by sme si s tímom predstavovali,“ priznáva.
Dve trináste miesta na stovke a dvojstovke 22-ročný Bratislavčan neriešil. Rýchlo ich hodil za hlavu. A s odstupom času prišiel na to, čo mu na Olympijskom štadióne v Berlíne zviazalo nohy.
„Chyba bola v tom, že som si pripustil veľké očakávania. Verejnosti i svoje. Hovorilo sa o finále a ja som si to vsugeroval. Snažím sa to nevnímať, ale v Berlíne mi to nevyšlo. Najťažšie bolo vyrovnať sa s tým, že som sám vedel, že na finále mám. Mrzí to aj dnes,“ vracia sa k nevydarenému vystúpeniu.
Tých však mal v tomto roku málo. Po lanskom víťazstve v ankete Atlét roka hovoril, že bude ťažké prekonať osobné rekordy. V roku 2018 sa mu to podarilo na každej trati, ktorú absolvoval. Zopakuje túto vetu aj pred štartom sezóny 2019?
„Samozrejme. Moje výkonnostné limity sa blížia. Je extrémne náročné skracovať čas na trati. Mám pocit, že ešte je priestor na to, aby som svoje maximá vylepšil,“ konštatuje Volko.
Ako prvý atlét sa stal členom Športového centra polície, čo zlepšilo jeho podmienky na prípravu. V tej nedávno pokračoval náročným sústredením vo Vysokých Tatrách odkiaľ si to namieril do Turecka, kde sa chce aklimatizovať na horúce a vlhké počasie. Podobné bude panovať aj na prelome septembra a októbra 2019 v katarskej Dohe – dejisku budúcoročných majstrovstiev sveta.
„Očakávam, že tam bude extrémne teplo. Behať by sme mali po polnoci, čo je netypické. Bude ťažké sa tam dostať a uspieť. Preto je hlavným cieľom Letná univerziáda v Neapole a halové ME v Glasgowe,“ prezrádza.
Halový vicemajster Európy by mal v marci obhajovať striebornú medailu z Belehradu. Po berlínskej skúsenosti je radšej opatrnejší.
„Cieľom bude semifinále, hoci väčšina bude čakať viac či dokonca obhajobu striebra z Belehradu 2016. Pôjdem radšej krok po kroku,“ uzatvára Volko.