Šokujúci svetový rekord mu síce s prehľadom zabezpečil olympijské zlato, k svojmu fenomenálnemu výkonu sa už ale nikdy nepriblížil.
„Skok do 21. storočia“ nakoniec do nového milénia nevydržal: v roku 1991 prekonal Beamonov výkon o päť cm jeho krajan Mike Powell.
Atletické súťaže na OH 1968 v Mexiku priniesli smršť nových svetových rekordov, aj vďaka novopoloženému tartanu či vysokej nadmorskej výške. V piatok 18. októbra sa na Olympijskom štadióne schyľovalo k dažďu, keď sa o 15.46 h miestneho času rozbehol k svojmu úvodnému pokusu vysoký diaľkar tmavej pleti s číslom 254.
Beamonovi skvele vyšiel rozbeh, navyše mal šťastie aj na podporu vetra a po mohutnom odraze takmer preletel celé doskočisko.
Optické meradlo, ktoré sa vtedy používalo, malo limit 860 cm. Na predvedený uchvátny skok však nestačilo, a tak rozhodcovia museli siahnuť po oceľovom pásme.
Zhruba po polhodine meraní sa na svetelnej tabuli objavili číslice 890 a štadión vybuchol nadšením.
Medzitým sa spustil dážď a Beamon začal zbesilo poskakovať a bozkávať dráhu, kým mu jeho výkon prepočítal krajan Ralph Boston.
„Keď mi Ralph povedal, že som skočil 29 stôp, podlomili sa mi nohy. Zrazu vo mňa nebola žiadna energia,“ spomínal na svoje prvé pocity Beamon. Svetový rekord prekonal o celých 55 centimetrov, počas predchádzajúcich troch desaťročí sa pritom zmenil iba o 22 cm.
Dvadsaťdvaročný rodák z New Yorku síce patril k najväčším favoritom olympijskej súťaže, ale v kvalifikácii sa po dvoch prešľapoch zachraňoval až záverečným tretím pokusom.
O deň neskôr však ostatných dokonale zaskočil už v úvode súťaže, takže obhajca prvenstva Davies ani nepostúpil do finále a úradujúci svetový rekordér Ter-Ovanesjan skončil bez medaily.
Beamon sám ešte absolvoval druhý pokus, potom už ďalej neskákal.
Po olympiáde začala jeho hviezda rýchlo upadať, sčasti aj kvôli vysokému očakávaniu jeho okolia.
„Chcú po mne, aby som skákal každý deň 850 centimetrov, lenže ja nie som stroj, ale človek,“ obhajoval sa.
Napriek tomu sa stále častejšie stával terčom urážok a posmechu, a tak po dvoch rokoch trápenia radšej predčasne ukončil kariéru.
Potom vyštudoval sociológiu na univerzite Adelphi, kde zároveň pôsobil v miestnom basketbalovom tíme. Popri svojom novom odbore začal organizovať zbierky pre postihnuté deti, bol riaditeľom Olympijského múzea umenia na Floride a občas sa objavil ako hosť na významnom atletickom podujatí.
Foto: SITA/AP, Alex Brandon
Keď v roku 1991 prekonal Powell jeho rekord, Beamon vyhlásil: „Mrzí ma, že som nemal možnosť svoj rekord aktívne obhajovať, ale zároveň som si vydýchol, že už nie som väzňom výkonu z roku 1968.“
Teraz sa venuje dizajnu oblečenia a rád hrá na bicie. V kondícii sa v 72 rokoch udržuje tancom či behaním. „Je to dobré pre telo, ale dosť sa pri tom zadýcham,“ povedal so smiechom pred pár rokmi v Ostrave, kde bol čestným hosťom Zlatej tretry.