Najviac ho potešili strieborná medaila Mateja Tótha v chôdzi na 50 kilometrov, finálová účasť Tomáša Veszelku v trojskoku i šieste miesto chodkyne Márie Katerinky Czakovej na päťdesiatke. „Majstrovstvá Európy hodnotím pozitívne. Je vždy príjemné, keď športovci naplnia ambície, ktoré si stanovia pred šampionátom. Chceli sme medailu a tri finálové umiestnenia, čo sa nám aj podarilo,“ vraví bývalý chodec.
Šampionát odštartoval tak, ako ste očakávali – medailovo. Nemrzí, že to nebol zlatý začiatok?
Iste, od olympijského šampióna a majstra sveta Maťa Tótha nemožno očakávať nič iné ako útok na zlato.
Po pretekoch vyhlásil, že striebro má pre neho cenu zlatu. Stotožňujete sa s tým?
Určite. Aj v iných disciplínach či športoch chcú všetci zdolať favorita. Majú extra motiváciu. Tentokrát sa to Ukrajincovi Zakalnickému podarilo, stal sa zaslúžene majstrom Európy. Každý cenný kov z kontinentálneho šampionátu je pre našu malú krajinu veľkým úspechom.
Kto vás zo slovenských atlétov ešte potešil?
Treba vyzdvihnúť všetkých, ktorí atakovali osobné maximá či naháňali favoritov v boji o medaily. Czaková sa pri premiére na päťdesiatke na vrcholnom podujatí nestratila, šieste miesto je výborné. Potešila aj ženská štafeta na 4×400 metrov či trojskokan Tomáš Veszelka.
Úprimne – neočakávali ste, že finálové umiestnenie vybojuje napríklad šprintér Ján Volko?
Je pravda, že od neho či kladivárov Marcela Lomnického s Martinou Hrašnovou sme čakali viac. Ukázalo sa však, že naša atletika je na dobrej ceste. Keď to nevyjde skúseným harcovníkom, zastúpi ich mladá krv. To je dobré znamenie. Hoci Czaková tento rok oslávi tridsiatku, je to ideálny vek. Nakoniec – aj Maťo Tóth získal prvú veľkú medailu na ME 2014 v Zürichu, keď mal 31 rokov. Czaková má veľkú perspektívu.
Považujete dve trináste miesta Volka v šprinte na sto aj dvesto metrov za sklamanie?
Môže to tak do istej miery vyzerať. Jano zabehol štandardné výkony. S jedlom rastie chuť a my sme si u neho zvykli na vrcholných podujatiach na nadštandardné časy. Nie je strojom na úspechy. Škoda, že sa nedostal ani do jedného finále, ale čo by sme kedysi dali za trináste miesta v šprinte… Janova perspektíva je veľká. Som presvedčený, že aj keď mu Berlín nevyšiel podľa predstáv, pripraví slovenskej atletike ešte veľa radosti.
Foto: Reuters, MICHAEL DALDER
Prekvapila historicky prvá finálová účasť slovenskej štafety vo finále ME?
Som chorobný optimista. Pred šampionátom som hovoril, že dievčatá obsadia 6. až 10. miesto. Ich ôsma priečka pre mňa veľkým prekvapením nebola. Ukázali, že sa zlepšili a v silnej konkurencii sa nestratili.
Je to motivácia, aby ste so štafetami pracovali aj ďalej?
Dievčatá po šampionáte hovorili, že by chceli v tejto disciplíne pokračovať. Verím, že ich úspech nakopne aj ostatných. V budúcnosti sa budeme snažiť poskladať aj ďalšie štafety.
Je niečo, čo vám aj napriek úspešnému šampionátu chýbalo?
Pred odletom som si želal, aby na titul Atlét roka 2018 nestačila iba medaila. Chcel som, aby boli aspoň dvaja, ktorí by sa s ňou o tento post pobili. Bol by som radšej, keby sme k striebru pridali aj ďalší cenný kov.
Kto bol pre vás tajným tipom na druhého slovenského medailistu?
Marcel Lomnický. Lenže tak, ako mu vyšlo piate miesto na olympiáde v Riu, tak mu to nešlo v Berlíne. V tom je šport zaujímavý a krásny. Nie vždy to ide tak, ako by sme chceli. Verím, že sa dvoch medailí na jednom podujatí ešte dočkáme. Na druhej strane – veľakrát sme sa zo šampionátu vracali bez cenného kovu. Netreba mať veľké oči.
Po olympiáde v Riu 2016 ste hovorili, že atletiku na Slovensku čaká generačná výmena. Myslíte si, že nastupujúci atléti sa môžu niekedy priblížiť úspechom Tótha či Hrašnovej?
Vyzeralo to, že viacerí po Riu skončia. Rozhodli sa potiahnuť do Tokia. Nastupujúca generácia, ktorá by mala zaplátať diery po končiacej, sa javí ako veľmi silná.
Foto: SITA/AP, Martin Meissner
O koho sa bude najviac opierať?
V Berlíne sa ukázalo, že to môže byť aj Tomáš Veszelka. Svoj prvý štart na ME premenil na finále a ôsme miesto. Dve mladé pretekárky – Daniela Ledecká a Emma Zapletalová – v štafete taktiež okúsili súboj s najlepšími. Gabriele Gajanovej nechýbalo veľa, aby sa dostala do semifinále osemstovky, hoci je stále ešte juniorka. Prísľubom môže byť aj chodec Miroslav Úradník. Samozrejme, nesmiem zabudnúť na Jána Volka, ktorý v 21 rokoch patrí k lídrom našich výprav.
Kto vás v Berlíne najviac sklamal?
Maratónec Tibor Sahajda.
Prečo?
Šampionáty a olympiáda sú podujatia, kde by sa atlét nemal vzdať. A to ani v prípade, že by mal v úvodzovkách – zomrieť. Aj ja som býval vytrvalcom a viem, aké to je, keď telo hovorí nie. Každopádne, také veci by sa nemali stávať. Maratóny i polmaratón možno zabaliť na hocijakých pretekoch, ale nie na vrcholnom podujatí. Verím, že to pre neho bude poučenie a pochopí, že sa na nich bojuje do konca.
Aký je váš celkový pohľad na šampionát?
Veľmi pozitívny. Je príjemné, keď športovci naplnia ambície, ktoré si stanovia pred šampionátom. Chceli sme medailu a tri finálové umiestnenia, čo sa nám aj splnilo. Verím, že o dva roky v Paríži budeme ešte úspešnejší.