Martin Kučera (28) dúfal, že po premiére na olympiáde v Riu 2016 nadviaže na solídne výsledky aj v ďalších sezónach. Lenže zdravie bolo znovu proti.
„Bolo to psychicky náročné obdobie,“ priznáva. V najbližších týždňoch ho čakajú prvé ostré preteky po roku a pol.
V tréningoch sa pomaly vraciate nielen k behu, ale aj k prekážkam. Chýbali vám?
Určite. Nevedel som sa ich dočkať, ale bol som bezmocný a nemohol som nič robiť.
Prečo?
Vedel som, že mám zdravotný problém, ktorý sa dá vyriešiť iba časom a oddychom.
Aká bola vaša diagnóza?
Mal som únavovú zlomeninu v oblasti ľavého členka. Keď sa na to prišlo, dal som si pauzu niekoľko týždňov. Po nich som znovu začal pracovať, ale bolesť sa vrátila. Bolo to psychicky náročné obdobie. Po lanskej halovej sezóne sme sa vo februári rozhodli, že začneme odznova pred letnou sezónou 2018.
Neubíjalo vás psychicky, že po skvelých výsledkoch začínate odznova?
Každý deň, počas ktorého nemôžete robiť to, čo milujete, je dlhý a ťažký. Našťastie, mám rodinu, ktorá mi tieto chvíle krátila. Snažil som sa na to nemyslieť. Čakanie však bolo veľmi dlhé. Mám veľkú motiváciu sa vrátiť do bývalej formy. Nemyslím si však, že sa mi to podarí už tento rok. Výpadok, ktorý som mal, je veľký. Určite nebudem v takej fazóne, ako pred dvomi rokmi na ME.
Udržiavali ste sa v kondícii?
Na začiatku som mal na tri týždne aj dlahu, ale nepomohlo to. Mal som bolesti, takže som nemohol behať. Udržiaval som sa však v posilňovni, tam som nemal žiadne limity.
Foto: SITA
Nedávno ste sa vrátili zo sústredenia v juhoafrickom Potchefstroome. Absolvovali ste ho pod taktovkou nového trénera. Prečo ste si vybrali Dalibora Kupku – kouča trojnásobného halového majstra sveta na 400 metrov Pavla Masláka?
Potreboval som zmenu, a tak sme ho s manažérom oslovili. Keď netrénujete, odohrá sa vám v hlave všeličo. Objavila sa v nej aj myšlienka na zmenu trénera. Chcel som robiť niečo inak a vyvarovať sa veciam, ktoré mi nerobia dobre. Verím, že je to dobrý impulz. Rád by som odbúral stereotyp.
Darí sa vám to?
V Potchefstroome sme absolvovali skvelé sústredenie. Bolo vidieť zmeny v tréningu. Musel som pracovať viac objemovo, ale to je dané aj dlhým výpadkom. Nabehal som veľa úsekov a aj skladba tréningov je trochu iná. Myslím, že sme na dobrej ceste. Bude však dlhá, nakoľko trénuje elitnú časť českých šprintérov. Zrejme však vo mne tréner vidí potenciál a chce aby som sa vrátil do špičky.
Stihli ste s Maslákom prehodiť pár slov aj počas tréningu?
Jasné. Je to skvelý a skromný chalan. Sledovať ho je pastva pre oči. Štýl jeho behu je dar od boha. Je neskutočne rýchlostne pripravený. Pripravovať sa s ním je pre mňa obrovská motivácia. Sme však odlišné typy, takže veľa toho od neho neodpozerám (smiech). Ak to však pôjde, budem sa od neho učiť čo najviac. Snáď mi to pomôže.
Po dlhých zdravotných útrápách zažívate krajšie dni a to nielen na dráhe. Ako sa synovi Maximovi pozdával ocino v svadobnom obleku a mamina v bielych šatách?
Veľmi si to užíval a tešil sa. Dostal oblek a mal radosť. Je to malý manekýn. Keď mu kúpime nejaké oblečenie, vždy sa rád obzerá v zrkadle. Bol to pre neho zážitok. Do sýtosti si zatancoval a vydržal do deviatej večer. My sme potiahli dlhšie – do pol tretej ráno. Nechceli sme to veľmi naťahovať, lebo synátor býva už o siedmej hore a je plný energie (úsmev).
Po milých povinnostiach vás neminie menej príjemná tvrdá práca. K čomu ju smerujete?
Rád by som zažil znovu radosť zo súťažného pretekania, cestovania a adrenalínu. Bez problémov a zranení.
Do tejto sezóny vstupujete bez tlaku. Vyhovuje vám to?
Ani nie, mám radšej keď viem, na čom som. Keď viem, že mi to behá, je to lepšie. Teraz je otáznikov viac a práve preto je tlak na mňa vyšší.
Aké máte ciele?
Rád by som tento rok splnil limit na augustové ME do Berlína. Verím, že by to mohol byť odrazový mostík do ďalších sezón. A neskôr si vybojovať miestenku aj na olympiádu do Tokia 2020.