V sobotu sa stal jediným atlétom spod Tatier, ktorý sa predstavil vo finále halových majstrovstiev sveta.
V nabitej konkurencii v behu na 60 metrov obsadil ako najlepší z Európanov 6. priečku. „Mám z toho veľkú radosť. Ďakujem Bohu i všetkým, čo sa o to pričinili,“ vraví rodák z Bratislavy.
Ste šiesty najrýchlejší muž na svete v hale. Ako vám to znie?
Neuveriteľne… Stále mi to nedochádza, je to podobný pocit ako po Belehrade.
Tam ste sa stali vicemajstrom Európy v šprinte na 60 metrov.
Áno a kým som si uvedomil, čo sa stalo a čo som dokázal, trvalo mi to minimálne týždeň. Teraz to nebude iné.
Podarilo sa vám po jednom z ďalších výborných výsledkov zaspať?
Jasné, bol som aj celkom unavený.
Svetový šampionát dá vždy zabrať…
Nebol som unavený z behov, skôr z cestovania a vecí okolo toho. Samozrejme, aj dva behy v priebehu niekoľkých hodín dajú zabrať, ale zvládol som to celkom dobre.
Svoj rozbeh ste vyhrali. Cítili ste už vtedy, že by ste mohli prekonať svoje semifinálové ambície?
Ak mám byť úprimný, tak áno. Cítil som formu. V rozbehu som vyhral a dokázal som si ušetriť nejaké sily aj do semifinále.
V ňom vám len tesne ušiel priamy postup z druhého miesta. Kde ste sa dozvedeli, že ste jedným z dvoch finalistov, ktorí postúpili vďaka časom?
Bolo to veľmi tesné semifinále. Videl som časy chalanov, ktorí bežali pred nami. V cieli som však nepočítal stotiny sekundy. Keď som sa poberal do mixzóny, dozvedel som sa, že som sa dostal do najlepšej osmičky.
Čo vám v tej chvíli napadlo?
Veľmi som sa tešil. Ale skôr vnútorne, nedávam svoje emócie príliš najavo. Som nesmierne šťastný, že sa mi to podarilo.
Ako ste si užili finále v spoločnosti svetového rekordéra Christiana Colemana?
Pred štartom som si hovoril, že si to chcem užiť. Na druhej strane, nechcel som skončiť posledný. Oboje sa mi podarilo. Mám z toho veľkú radosť. Ďakujem Bohu i všetkým, čo sa o to pričinili.
Nemrzia nevydarené štarty? Vaše štartové reakcie nepatrili k najlepším.
Stále je to moja slabina. Aj keď sme na tom makali a dosť som sa v nich zlepšil, stále zaostávam za špičkou. Druhá vec je, že ja nie som šesťdesiatkár, ale dvojstovkár. Tam sa dá horší štart ešte napraviť. Na 60-metrovej trati na to nie je čas ani priestor.
Hala nerobí dobre vašim kĺbom. Nemali ste v Birminghame problémy?
Našťastie nie.
Ako hodnotíte skončenú halovú sezónu?
Myslím, že bola veľmi dobrá. Dalo by sa povedať, že to bola životná sezóna. Ťažko v nej nájdem niečo, čo mi nevyšlo. Azda iba tie štarty, ale to chce ďalší tréning.
Vyhrali ste aj piaty míting zo šesťdielneho seriálu IAAF World Indoor Tour v Toruni. Existuje šanca, že by ste sa v prestížnom seriáli predstavili aj v lete?
To neviem povedať. Účasť na Diamantovej lige nezávisí ani tak od výkonov.
Od čoho teda?
Iste, musíte behať aj kvalitné časy, ale ide skôr o prestíž a silu manažérov, ktorí vás tam môžu dostať. Ďalšie vec je tá, či ste pre seriál zaujímavý.
Ak by ste dostali ponuku predstaviť sa v Diamantovej lige, prijali by ste ju?
Jasné, to je ponuka, ktorá sa neodmieta.
Boli ste najrýchlejší Európan. Je to predzvesť finálových či medailových ME, ktoré bude v auguste hostiť Berlín?
To je ešte veľmi ďaleko. Nerád premýšľam veľmi dopredu. Nemá to zmysel.
Ale finálové ambície máte, nie?
Iste, najmä na dvojstovke. Stovka bude náročnejšia.
Čo vás čaká v najbližších dňoch?
Mám týždenné voľno od tréningu.
Ako ho strávite?
V školskej lavici. Musím urobiť nejaké zadania do školy. Nie je ich málo.
Popri školských povinnostiach vás čaká prvé ladenie na letnú časť sezóny. Kde ho strávite?
S najväčšou pravdepodobnosťou pôjdeme na sústredenie do Portugalska.
Volkova trénerka: Som rada, že si plníme sny
Kým on navonok pôsobí veľmi vyrovnane, ona dáva svoje emócie patrične najavo. Zrejme aj vďaka tomuto dokáže Ján Volko posúvať svoje šprintérske limity pod drobnohľadom trénerky Nadi Bendovej.
Zo šprintérskeho tínedžera vyrástol šprintér svetovej triedy. Pred dvomi rokmi na halových majstrovstvách sveta v americkom Portlande obsadil 35. miesto. V sobotu sa stal najrýchlejším mužom zo starého kontinentu medzi svetovou špičkou. Vo finále šprintu na 60 metrov obsadil šieste miesto.
Zaujímavosťou je, že šprint na 60 m je pre mladého Bratislavčana najslabšia disciplína (lepší je v behu na 100 a 200 metrov). Aj napriek horším štartom dokázal v Birminghame, že predošlé úspechy – striebro z halových ME v Belehrade na 60 m, zlato a striebro na ME do 23 rokov na 200 a 100 m či semifinále lanských MS na dvojstovke – nie sú dielami náhody.
"Janko predviedol profesionálny výkon. Som naňho pyšná a vážim si, že s ním mám tú česť spolupracovať. Na vrcholnom podujatí potvrdil svoju výkonnosť, zúročil prípravu a urobil nám všetkým nesmiernu radosť. Potešili sme veľmi veľa ľudí a som rada, že si plníme sny,” tešila sa Bendová.
Jej zverenec sa v tejto sezóne prvýkrát v kariére predstavil v prestížnom halovom seriáli IAAF World Indoor Tour. Piaty míting zo šesťdielneho seriálu v poľskom Toruni dokonca vďaka novému slovenskému rekordu 6,57 sekundy ovládol. Na Britských ostrovoch potvrdil výbornú fazónu.
"Jankovi dôverujeme a pomáhame mu. Keď to cíti, vie podať výkon na vrcholnom podujatí a atakuje svoje osobné maximum. Rozbeh bežal výborne, nečakala som, že to pôjde tak hladko. Dostali sme najlepšie semifinále a moja hra s číslami pokračovala. Mali sme dobrú náladu a začali sme sa rozprávať o finále. Opäť mal solídny štart a výborný beh. Vedela som, aký potrebuje čas a keďže dobehol na úrovni s Iráncom Taftianom, boli sme vo finále,” opisovala víťazný rozbeh i postup do finále na základe času (6,58 s) Bendová.
Volko sa medzi najlepšou osmičkou nestratil. V konkurencii Američanov Colemana s Bakerom či Číňanov Ping-tchien Sua a Čen jie Sieho obsadil skvelú šiestu priečku. Ako Bendová videla finálový beh svojho zverenca za historickým výsledkom na HMS?
"Finálový beh už nebol technický najlepší, najmä v závere. Navyše, chýbali mu už aj sily. Nemôžem však Jankovi nič vyčítať, zvládol tieto preteky výborne. Mám z toho nesmiernu radosť,” uzavrela Bendová.