Tento spisovateľ, historik, prekladateľ, helenista a cestovateľ sa tak zaradil medzi osobnosti, ktoré prefektúra Atén každoročne oceňuje za propagáciu myšlienky helenizmu prostredníctvom aktivít a umeleckej tvorby.
Vojtech Zamarovský je rodák z Trenčína. Miestny hrad, pod ktorým 5. októbra 1919 prišiel na svet, bol prvotnou inšpiráciou k histórii, ktorá sa stala jeho spoločníčkou po celý život. Od detských liet poznal rímsky nápis na Trenčianskej skale, ktorý v roku 179 vytesali Rimania na počesť víťazstva nad germánskymi kmeňmi. V momente keď ho otec k nápisu zaviedol, začal chápať široký prierez minulosti v rodnom meste. Rozhodol sa ju hlbšie študovať, až dospel k tomu, že naši učitelia boli Rimania. Rimania zase získali mnohé civilizačné vedomosti od Grékov a Gréci nadviazali na učenie Babylončanov, Asýrčanov, Egypťanov, Sumerov…
Štúdium absolvoval v Trenčíne, Prahe a Bratislave, pracoval v 40. a 50. rokoch 20. storočia vo viacerých štátnych inštitúciách (aj z dôrazom na právo, ekonomiku a národné hospodárstvo). Od roku 1956 je však literátom v slobodnom povolaní.
K literárnemu spracúvaniu historických tém starovekých kultúr priviedol Vojtecha Zamarovského jeho dlhodobý intenzívny záujem o túto problematiku. Mimoriadny úspech u čitateľov zožal už historickým cestopisom Za siedmimi divmi sveta, ktoré vyšlo vo viacerých vydaniach v bývalom Československu, ako aj po jeho rozdelení.
To isté platí aj o diele Objavenie Tróje, ktoré sa na trhu objavilo po prvý raz v roku 1962. Podstatnú časť tejto knihy tvorí esej o objaviteľovi Tróje Heinrichovi Schliemannovi a jeho mimoriadnom úsilí dosiahnuť vytýčený cieľ.
V publikácii Za tajomstvom ríše Chetitov (1963) sa autor sústredil na dejiny a kultúru zaniknutej civilizácie, ale aj dejiny objavovania Chetitskej ríše s dôrazom na životný príbeh rozlúštiteľa reči a písma Chetitov Bedřicha Hrozného.
O objavení ďalšej starovekej civilizácie napísal literát knihu Na počiatku bol Sumer (1966). Zamarovského publikácia Bohovia a hrdinovia antických bájí, ktorú čitatelia takisto našli na trhu vo viacerých vydaniach, má charakter náučného slovníka, aj keď v rozprávačskom štýle. Autor tu v abecednom poradí zoradil viac ako 800 hesiel zo starogréckej mytológie. Z jeho ďalších diel možno spomenúť Dejiny písané Rímom, Grécky zázrak alebo Bohovia a králi starého Egypta.
Celkový náklad prác Vojtecha Zamarovského, ktoré boli preložené do najmenej 11 jazykov sveta, sa pohybuje okolo hranice dvoch miliónov výtlačkov.
Vojtech Zamarovský je popri viac ako desiatke vlastných prác tiež autorom umeleckých prekladov napríklad Eposu o Gilgamešovi či Vergiliovej Aeneidy, ako aj spoluautorom celého radu televíznych produkcií, vrátane seriálu Veľké civilizácie staroveku.
Nielen písaním je tento muž činu známy. Vďaka problematike svojich kníh, ale aj z vlastných pohnútok precestoval kus sveta. Doteraz navštívil, pričom sa podrobnejšie zaujímal aj o ich pamiatky, tieto krajíny – Grécko, Taliansko, Turecko, Egypt, Irak, Anglicko, Franciu, USA, viacero republík bývalého ZSSR, Indiu, Sýriu… Ako hovorí on sám: „Ohmatal som si všetko očami. V duchu otca dejepisu Hérodóta som spoznával krajiny, v ktorých sa staroveké pamiatky nachádzajú. Územia, od Dunaja po Kaukaz a katarakty Nílu, a od Eufratu po Atlantik som brázdil v autách, pešky i na ťaviach…“. A to mu stačilo k veľkej inšpirácii. Potom už bolo treba si sadnúť a písať.
Literát je od roku 1994 čestným občanom rodného Trenčína, od roku 1996 laureátom Rádu Ľudovíta Štúra II. triedy a od roku 2001 nositeľom Pribinovho kríža I. triedy.
Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Grécku pripravuje v spolupráci s vydavateľstvom Perfekt a Klubom priateľov Vojtecha Zamarovského v Trenčíne pri príležitosti literátovho ocenenia v Aténach prezentáciu súborného diela tohto zakladateľa slovenskej literatúry faktu.
Slovenská ambasáda pod Akropolou mieni aj v ďalšom v priebehu roka v seriáli reprezentačných podujatí približovať gréckej odbornej i laickej verejnosti, ako aj vydavateľom život a dielo novopečeného laureáta titulu Veľvyslanec helenizmu. Predpokladaným vyvrcholením snáh zastupiteľského úradu SR by malo byť slávnostné odhalenie pamätnej tabule Vojtecha Zamarovského v gréckej Olympii.
Aténska prefektúra ocenila v tomto roku podobne aj Georgiosa Bizosa, významnú osobnosť helenizmu v južnej Afrike, niekdajšieho obhajcu Nelsona Mandelu a ďalších odporcov bývalého režimu apartheidu. Rovnakej pocty sa dostalo Argentínčanke gréckeho pôvodu Anne Victorii Paisanidi-Georgalouovej, riaditeľke gréckeho kultúrneho inštitútu v Buenos Aires a Francúzovi Pierreovi Adrianovi Esinardovi, ktorý veľkú časť života venoval šíreniu helenizmu v krajine galského kohúta.
Titul Veľvyslanec helenizmu udelia aj spoluzakladateľke a riaditeľke Spolku gréckeho jazyka na univerzite v kubánskej Havane Eline Mirande Kanselaovej.