V rozsiahlom rozhovore pre portál aktualne.cz opísal, ako to v Spojených štátoch funguje so štipendiami za športové výkony.
A tiež ako v minulosti plynule prešiel zo skoku do diaľky, v ktorom už nevidel perspektívu, k bobom.
Rapp podrobne opisuje, ako sa dostal do USA, ako si vyberal univerzitu a ako napokon urobil chybu, keď sa vydal do kalifornského Los Angeles. Narazil vraj na obrovské kultúrne rozdiely.
„V prvom rade keď som rozprával so svojim zlým akcentom, mysleli si, že som prišiel zo ZSSR a nie ČSSR. Tí hlúpejší mi predhadzovali Sovietsky zväz, tí o niečo múdrejší Československo. Ale čím som sa posúval v akademických kruhoch vyššie, zlepšovalo sa to,“ povedal v rozhovore.
Podľa rokov strávených na univerzite sa domnieva, že tamojšia kalifornská mentalita je úplne odlišná od tej našej.
"Kto tam ide na chvíľu, aj napríklad na pol roka, tak to podľa mňa nespozná. Ale až keď tam študujete štyri roky, spoznáte ako je to tam iné.
Čítajte viac Kaplána z Turzovky sledoval aj Newcastle United: Hymna Ligy majstrov? Je to vznešená hudba, akoby sa do kostola aj hodila
Dám príklad. Išiel som s kamarátom a jeho manželkou do kaviarne. On si objednal cappuccino a potom dodal po anglicky „a moja žena si dá frapuccino“.
V tej chvíli sa ten barista zarazil a opravil ho „You nechcem mean your wife but you mean your partner.“ Teda správne mal podľa neho povedať partnerka, pretože žena či manželka je objektivizácia žien. Všetko musí byť rodovo neutrálne," vysvetľoval Rapp.
A vzápätí pridáva ešte jeden príklad..
"Keď sa robila dochádzka, museli sme povedať nielen svoje meno, ale aj oslovenie „he, him“, aby prednášajúcemu bolo jasné, či sa cítim byť muž alebo žena.
Zistil som to až po 14 dňoch, prečo to hovoríme a vôbec som to nechápal. Kultúra je tam nastavená tak, že je úplne normálne cítiť sa nebinárne a hlásiť tam „they, them“.
Čítajte viac A neprekážalo by vám, keby s vami býval jeden mladý Kanaďan? Keď som počul meno, vedel som, koľká bije
Rok po ukončení štúdia nešportoval, ale následne sa rozhodol, že skok do diaľky vymení za boby.
„Väčšina bobistov vo svete sú bývalí atléti, ktorí naberú kilá a stanú sa bobistami. Ten musí byť rýchly, silný a ideálne aj ťažký. Sú to chlapci, čo dajú stovku pod 11 sekúnd, pritom premiestnia 150 kíl, drepnú cez 200 kíl a vážia 110 kíl, tak je to ideálne,“ opísal ideálneho bobistu.
O dva roky by vraj nechcel chýbať na olympiáde v Taliansku. Jeho bratranec je český vodný slalomár Jiří Prskavec.