„Bohužiaľ, nevyšlo to. Nie som dostatočne zdravý a lekári rozhodli, že pre mňa bude lepšie, keď olympiádu vynechám a ostanem v New Yorku trénovať a doliečovať sa,“ smutne priznáva 37-ročný slovenský obranca.
Ako sa momentálne cítite?
Snažím sa myslieť pozitívne, aj keď to nie je jednoduché. Na ľade cítim, že to ešte nie je v poriadku. Chýba mi kondička. Bohužiaľ tri a pol mesiaca som nemohol nič robiť a potom som mal len štrnásť dní na to, aby som sa do toho dostal. Stihol som zápasy pred prestávkou, ale napriek tomu nie som dosť zdravý. Mrzí ma to, lebo som pre štart na olympiáde robil všetko. Bohužiaľ to nevyšlo. Neviem, čo k tomu viac dodať… Asi len to, že zdravie je prvoradé.
Je rozhodnutie vedenia Islanders definitívne?
Bohužiaľ, áno. Ešte sa skúsim v piatok porozprávať s generálnym manažérom Garthom Snowom, ale na 99,9 % je to už isté. Nemám s čím argumentovať, lebo na ľade nie som stopercentný. Svet sa nezrúti. Chalanom budem v Soči držať palce. Je to celé smutné najmä preto, že som sa chcel pod piatimi kruhmi rozlúčiť s chlapcami v reprezentačnom drese.
Podstúpili ste nejaké špeciálne testy?
Bolo ich veľmi veľa. Po každom zápase musím vyplniť test a jeden veľmi nepríjemný ma čaká ešte v sobotu. Je tam strašne veľa otázok a nedá sa to všetko zapamätať. Navyše po zápase vám to až tak nemyslí. Doteraz som ho nespravil, ale hrať mi dovolili.
Zaujímavé je, že vás tréner po návrate do zostavy v zápasoch vôbec nešetril.
Aj mňa prekvapilo, že mi dáva toľko času. Niekedy som na to ani nebol dostatočne pripravený. Snažil som sa hrať čo najlepšie, ale cítim, že forma mi zatiaľ chýba. Mám už tridsaťsedem rokov a dva týždne mi na to, aby som sa dostal do formy, nestačili. Musím na tom ešte poriadne popracovať.
Ako ste si užili nedávny zápas proti New Yorku Rangers pod holým nebom?
Bolo to niečo neskutočné. Krásne. Pre mňa aj pre divákov. Na štadión Yankees prišlo päťdesiatšesť tisíc divákov, ktorí vytvorili vynikajúcu atmosféru, hoci vonku bola poriadna zima. Tak skoro na zápas nezabudnem. Bolo to výborne zorganizované a užíval som to.
Vraj ste mali k dispozícii nádhernú šatňu miestnych bejzbalistov.
Myslím, že som už precestoval veľa, ale niečo takéto som ešte nevidel. Šatňa bola úžasná a obrovská, na svojom fleku som sa cítil ako kráľ. Aj prejsť k masérom či do inej miestnosti trvalo v tej kabíne dlho. Majú to tam pekne spravené. Vychutnal som si to.
Dostali ste možnosť zakorčuľovať si na štadióne spolu s rodinnými príslušníkmi. Ako sa to páčilo synovi Maximovi?
Veľmi, bol nadšený. Nespokojný bol len s tým, že ho nepustili na malú vedľajšiu plochu, ktorú pripravovali na detské zápasy na druhý deň. Stále sa zlepšuje v korčuľovaní, hokej ho baví, čo ma teší. Budem ho v tom podporovať.