Keby ju jeho šéfstvo mohlo udeliť bez ohľadu na kategóriu, aktuálne by asi nominovalo tanečný pár Federica Testová – Lukáš Csölley, ktorý tesne pred Vianocami jasne vyhral bratislavský šampionát krajín V4. Z ďalších domácich sa piedestálu nik ani nepriblížil.
Federica a Lukáš sú však medzi tanečníkmi "len“ v pozícii prvých náhradníkov na ZOH 2014. "Od minulej sezóny sa úžasne zlepšili, z pretekov na preteky sú vyzretejší a pôvabnejší pár,“ tvrdí predsedníčka Slovenského krasokorčuliarskeho zväzu Felicitas Babušíková.
"Veľmi by som im žičila štart na olympiáde, no zdá sa, že sa do Soči dostanú iba v prípade, že niektorý z 24 kvalifikovaných párov vyradí zranenie a daná krajina nebude mať kritériá spĺňajúcich náhradníkov.“
Rajičová – Simančíková 2:1
Na olympiáde sa predstaví 148 krasokorčuliarov z 25 krajín. Vďaka sedemnástemu miestu 17-ročnej Piešťanky Moniky Simančíkovej na marcových MS v kanadskom Londone aj jedna Slovenka. Po minulej sezóne nebol dôvod pochybovať, že na zozname 30 žien bude figurovať jej meno. V lete však dovŕšila osemnásť rokov a nastal zlom. Predošlú zimu zavŕšila osobným rekordom 149,02 b., no v tejto sa iba tesne dostala nad 120, aj to len raz.
Na Nepelovom memoriáli 2012 skončila Simančíková druhá, na tohtoročnom až jedenásta. O vyše 18 bodov za šiestou Nicolou Rajičovou, dcérou slovenských rodičov žijúcich v New Yorku. Keď Monika spackala aj preteky v Merane (skončila posledná, ôsma), zväz vypísal troje nominačné preteky v rozpätí mesiaca.
V Grazi skončila Rajičová tretia s náskokom 27,41 b. pred jedenástou Simančíkovou. Tretie miesto obsadila aj v Dortmunde a získala o 18,83 b. viac. Záverečnú kvalifikáciu nezvládla ani jedna. Na bratislavských majstrovstvách štyroch krajín obe okrem štyroch Češiek, Poľky a Maďarky predstihla aj 15-ročná trenčianska rodáčka Bronislava Dobiášová, ktorá senzačne získala domáci titul, a Rajičovú navyše Bratislavčanka Alexandra Kunová.
"Po slušnom krátkom programe som si myslela, že Simančíková sa už odrazila z dna, žiaľ, vo voľnej jazde to nepotvrdila,“ konštatovala šéfka zväzu. "Preto sme na januárové majstrovstvá Európy nominovali Rajičovú. Ak v Budapešti podá kvalitný výkon, prinajmenej postúpi do finále a vďaka trojitým skokom získa dobré body, bude reprezentovať aj v Soči. V opačnom prípade dostane na olympiáde prednosť Simančíková, ktorá ju vybojovala.“
Foto: SITA/AP, Darron Cummings
Jedna chyba a dosť
Rivalky z ľadu sú rovesníčky: Nicole Rajičová sa v auguste 1995 narodila v New Yorku len o deň skôr ako Monika Simančíková v Piešťanoch. Paradoxne, "Američanku“ trénuje v New Jersey pôsobiaci Slovák Igor Krokavec, kým slovenskú rodáčku Rus Vladimir Dvojnikov a v Nemecku pôsobiaci Čech Karel Fajfr.
Z výkonu jednej aj druhej na bratislavských majstrovstvách boleli oči. "Nečudujem sa, troje preteky za mesiac boli pre obe priveľa. Medzi súťažami by mala byť aspoň trojtýždňová pauza na regeneráciu,“ konštatoval Krokavec.
"Nicole je veľká bojovníčka, ale tiež nie je stroj. Jej zo síl uberali aj prelety medzi kontinentmi. Dvoje z troch pretekov však vyhrala cirka o 20 bodov a tretie prehrala o tri, takže si myslím, že sa právom môže cítiť ako víťazka internej kvalifikácie.“
Košický rodák sa vybral za more ešte ako tínedžer v túžbe po pretekárskej kariére – napokon tam úspešne rozbehol trénerskú. V New Jersey sa ocitol v spoločnosti takých kapacít, ako Craig Maurizi, Galina Zmijevská, Viktor Petrenko či Nikolaj Morozov.
"Stačilo špongiovým štýlom nasávať energiu, ktorú vyžarovali,“ tvrdí. Morozov, vychytený tréner a najmä choreograf hviezd, zveril Krokavcovi aj svoju dcéru Annabelle. Cez neho sa dostal aj k najlepšej Estónke Jelene Glebovovej. Po nej naučil trojitého lutza aj americkú Slovenku Rajičovú.
"Glebovová má už istú olympiádu v Soči – bude jej tretia a posledná. Verím, že sa na ňu prvý raz dostane aj Nicole, ktorej vrchol by mohol prísť o štyri roky v Kórei. S Jelenou si rozumejú a navzájom sa ťahajú,“ vraví Krokavec.
"Rajičová má s výnimkou axla v repertoári už všetky trojité skoky a pripravujeme kombináciu dvoch trojitých. Na tréningu platí zásada, že v jazde tolerujem nanajvýš jednu chybu. Takže sa musí snažiť. Pokúsim sa ju pripraviť tak, aby na európskom šampionáte skončila medzi 16 najlepšími – má na to všetky predpoklady.“
Simančíkovej odišla forma akurát v olympijskej sezóne
Monike Simančíkovej sa prihodilo to, čo pred štyrmi rokmi Ivane Reitmayerovej: po dvoch skvelých sezónach jej odišla forma ako naprotiveň práve v olympijskej. Najmä skoky.
Na rozdiel od nej však Ivana vtedy nemala doma rovnocennú konkurentku. Na vancouverskej olympiáde ani na MS 2010 v Turíne sa nedostala do finále a kariéru ukončila v decembri 2011 piatym miestom na slovenskom šampionáte, ktorý – mimochodom – vyhrala Simančíková pred Rajičovou. Dnes má 21 rokov a podobne ako jej mama pôsobí v Nórsku už len ako trénerka… Simančíková si nepripúšťa, že by ju mal stihnúť Reitmayerovej osud premrhaného talentu.
"Pravdaže, som sklamaná, že sa mi nedarí, ale život ide ďalej,“ vravela po návrate z prvého povianočného tréningu. "Mám iba osemnásť a už to, že som vyjazdila olympiádu, pokladám za skvelý úspech. Možno sa šanca štartovať v Soči vráti. A keď nie, táto sezóna určite nie je moja posledná, takže pevne verím, že prídu ďalšie príležitosti, a tie využijem.“
Piešťanka dochádza za ľadom do Nového Mesta nad Váhom, kde pod vedením Vladimíra Dvojnikova trénuje aj prekvapujúca šampiónka Dobiášová. "Broňa skáče dvojitého axla, trojitého salchova, cibrí aj ďalšie trojité skoky a má pekný prejav,“ pochváli ju a so zmyslom pre podstatu dodá: "V Bratislave na rozdiel odo mňa a Rajičovej predviedla to, čo vie.“
Simančíková má jasno v hlave vo všetkom – až na príčinu poklesu formy. "Aj vlani som začínala zťažka, ale teraz sa to ťahá už pridlho. Neviem si to vysvetliť, na tréningoch sa mi darilo,“ krčí ramenami.
"Všetci vravia, že ide o psychický problém, ale ja si to nemyslím. Na preteky nastupujem s čistou hlavou. Menej som trénovala len posledný týždeň pred majstrovstvami. Trápil ma žalúdok a chodila som po lekároch, ktorí mi kvôli testom radili ubrať z tréningu, takže som jazdila nanajvýš dva tréningy denne, nie tri ako obvykle. Ale zatiaľ nič nezistili…“
Monika sa v úvahách napokon presmyčkovala aj k najpravdepodobnejšiemu vysvetleniu: "Nastalo obdobie, ktorým v mojom veku museli prejsť aj iné krasokorčuliarky. Verím, že ja ním prejdem a vrátim sa tam, kde som bola.“