Ako sa cítite opäť na lyžiach?
Koleno je zatiaľ v poriadku, idem na to pomaly. Prvý deň som mala v pláne len sa prejsť po zjazdovkách, no nedalo mi to a už druhú jazdu som zamierila do snowparku. Zatiaľ sa však vyhýbam veľkým skokom a väčším rotáciám na skokoch. Nechcem nič unáhliť. Pocity sú však skvelé, potešilo ma, že som nezabudla, čo som vedela a koleno príliš nebolí. To je veľké povzbudenie do ďalších dní.
V priebehu pár mesiacov ste podstúpili operáciu oboch kolien, to športovcovi na pohode nepridá. Ako ste sa s tým vyrovnávali?
Upresním to. V priebehu štrnástich mesiacov som absolvovala dve operácie ľavého a dve operácie pravého kolena. Nikdy nebol príčinou zranenia pád, ale náraz z veľkej výšky na nešťastne postavených tratiach Svetového pohára FIS.
Čo vám na nich prekážalo?
Sme pre lyžiarsku federáciu nový šport a trate neboli vždy ideálne. Veľa pretekárok malo minulý rok zdravotné problémy, najmä s kolenami. Žiaľ, u staviteľov prevládal názor, že pretekári chcú čo najväčšie trate a keďže ženské telo znesie fyzicky menej ako mužské, výsledkom bolo množstvo zranení. Verím však, že v minulej sezóne už sa stavitelia tratí poučili a bude to lepšie.
Celkom rýchlo po operácii ste sa vrátili na sneh, ako sa vám to podarilo?
Mala som šťastie na skvelého kondičného trénera a fyzioterapeuta Borisa Žbirku zo Slovak Strength Institute v Bratislave. Nebyť jeho, určite by som sa na sneh tak rýchlo nevrátila a ktovie, či by som ešte súťažila. Veľmi mi pomohol aj pán doktor Ivan Jakubec z Martinského sanatória Orthos a pán doktor Marek Vaňo z Chirurgického centra v Bratislave. Ten prvý mi operoval menisky hneď po prílete z Nového Zélandu, kde som si koncom augusta roztrhla predný krížny väz a druhý mi po mesačnej rehabilitácii od operácie meniskov implantoval syntetickú náhradu väzu LARS.
Čo sa za týmito štyrmi písmenami skrýva?
Ligament Augmentation & Reconstruction System. Je to ešte len experimentálna metóda, ktorú robia na Slovensku od júna na jedinom pracovisku. LARS skrátil čas mojej mojej rehabilitácie o polovicu a na snehu som bola už sedem týždňov od operácie, pričom bežne trvá návrat po operácii väzu štyri až šesť mesiacov. A veľký podiel má na tom aj poctivá a bolestivá rehabilitácia od prvého dňa pod Borisovým vedením.
Pri ktorom zranení ste najviac trpeli?
Najhorším zážitkom je zatiaľ asi bolesť pri odtrhnutí predného krížneho väzu v kolene na pretekoch na Novom Zélande. Napriek tomu, že som nespadla, koleno nevydržalo preťaženie z dopadu veľkého skoku. Takú bolesť už nechcem nikdy zažiť. Musela som na ňu zabudnúť, lebo keby som ju stále nosila v hlave, nikam sa neposuniem.
V Soči sa predstaví 24 pretekárok z redukovaného rebríčka FIS. Ako ste momentálne na tom aj s ďalšou Slovenkou Zuzanou Stromkovou?
V aktuálnom rebríčku figurujem na 11. mieste a Zuzana Stromková je štrnásta. Rebríček, z ktorého vzídu účastníčky zimnej olympiády, vyjde 20. januára. Nemyslím si, že by som sa v redukovanom poradí nevmestila medzi 24 najlepších, preto sme sa s trénerom Lukášom Mikulom rozhodli neriskovať a venovať sa príprave na Soči namiesto obiehania pretekov Svetového pohára.
Do olympiády sa už nechystáte na žiadne preteky?
Do uzavretia rebríčka pre účasť v Soči zostávajú ešte troje preteky Svetového pohára – v Copperi, Northstare a Gstaade. Americké vynechám a pôjdem až vo Švajčiarsku. Chcem si byť istá, že koleno je v stopercentnom stave predtým, ako pôjdem opäť súťažiť.
Ako dlho sa venujete disciplíne slopestyle?
Aktívnejšie posledné štyri roky. Zoznámila som sa s ním na Novom Zélande a v USA, kde som robila inštruktorku lyžovania. Dovtedy som jazdila freeride a big mountain (lyžovanie vo voľnom teréne). Odkedy som však objavila snowpark, zabávam sa na lyžiach oveľa viac.
Čo ste si pomysleli, keď sa v lete roku 2011 stal slopestyle súčasťou olympijského programu?
Veľmi ma to potešilo, ale moja prvá myšlienka určite nebola, že tam nesmiem chýbať. Intenzívnejšie som nad tým začala premýšľať až v minulej sezóne, keď som videla, že mám šancu kvalifikovať sa na olympiádu, keďže som dosahovala umiestnenia okolo prvej desiatky. Vnímala som to však ako skvelú príležitosť pre tento zaujímavý šport dosiahnuť publicitu, ktorú si zaslúži. Nie sme len šialenci, čo sa hádžu do snehu. Verím, že slopestyle pritiahne k športu viac detí a mladých ľudí, ktorí už vedia lyžovať, ale na zjazdovkách sa nudia.
Do akej miery ovplyvnilo zaradenie disciplíny do olympijského programu konkurenciu. Pribudlo v ostatnom čase veľa súperiek?
Krajiny ako USA, Kanada či Švajčiarsko okamžite vytvorili profesionálne tímy a začali na vysokej úrovni s prípravou.
A čo vaša príprava? Odkedy ste potenciálna olympionička, zlepšili sa podmienky?
Ja som chodila často na preteky sama, trénovala som popri práci a ešte do novembra tohto roku som bola zamestnaná v mojom rodnom Liptovskom Mikuláši. Naplno sa chystám na olympiádu až teraz, čo je trochu neskoro. Niet divu, že sa mi nevyhýbali zranenia. Častokrát som ešte na štarte vybavovala pracovné telefonáty. A to aj potom, ako som skončila tretia na pretekoch Svetového pohára. Na Slovensku jednoducho všetko trvá. Až v tejto sezóne máme zodpovedajúce podmienky, dokonca mám prvý raz aj osobného trénera, z čoho mám veľkú radosť. Na Slovenskú lyžiarsku asociáciu sa však nesťažujem. Robia, čo môžu. Sponzorov si zháňam aj sama a doteraz som si na prípravu aj zarábala. Bežným ľuďom sa na Slovensku žije ťažko, tak si nemyslím, že by sme my športovci mali vyplakávať, veď máme ľuďom skôr prinášať radosť. Som zvyknutá na výjazdoch bývať na privátoch, rada navarím aj svojmu tímu, ak sú ochotní to jesť.
Kde ste do novembra pracovali?
V Demänovskej doline má naša rodina malý apartmánový dom, o ktorý som sa doteraz starala – od stavebného robotníka v začiatkoch až po samotnú prevádzku. Hotelierstvo ma baví.
Čo viete o olympijskej trati v Soči?
Na prvý pohľad je zrejmé, že ju výborne navrhli. Dáva vyniknúť tomu, čo robí náš šport zaujímavým a to je kreativita. Každá jazda môže byť niečim zaujímavá. Verím, že slopestyle, či už v podaní akrobatických lyžiarov alebo snoubordistov, zopakuje úspech snoubordovej U-rampy, ktorá sa stala pri svojej olympijskej premiére v Nagane najpopulárnejšou disciplínou hier. Žiaľ, podujatie Svetového pohára v Soči, na ktorom sme si mali v minulej sezóne vyskúšať dejisko hier, týždeň pred štartom zrušili. Oficiálne pre nedostatok snehu, neoficiálne pre nedostavané hotely.
Ak si vybojujete nomináciu, s akými ambíciami pocestujete do Ruska?
Motiváciu na olympiáde mám. Nechcem sklamať ľudí, ktorí mi veria a obetovali na moju prípravu veľa času. Napríklad fyzioterapeut Boris Žbirka sa mi venuje už druhý rok bez nároku na odmenu. Žiaľ, na mňa a Zuzku Stromkovú vyčlenil Slovenský olympijský výbor len jedného člena realizačného tímu. Pritom by sme určite potrebovali servismana i fyzioterapeuta. O lyže sa mi stará môj osobný tréner, ja s tým nemám vôbec skúsenosti a zle namazané lyže môžu rozhodovať o úspechu a neúspechu v súťaži. Verím však, že naši nasledovníci to už budú mať lepšie, predsa len na olympiáde je náš šport nováčikom.
Chystáte na olympiádu aj nejaké špeciálne prvky a nové triky?
Teraz sa snažím vrátiť ku trikom, ktoré som skákala pred zranením a doladiť ich na olympiádu. Na učenie nových už bohužiaľ nie je čas. V našom športe sa veľmi hodnotí štýl. Mojim cieľom je čo najviac zapracovať na ňom a tým presvedčiť rozhodcov.
Ako vyzerá vaša letná príprava? Na záberoch, ktoré sú na internete, skáčete s lyžami do vody. Aký je to pocit?
Skok do vody je skvelou súčasťou letnej prípravy. Počas horúceho leta preto trávim nejaký čas v areáli v moravskom Novom Hrozenkove, ktorý prevádzkuje môj tréner. Viac však preferujem skoky do molitanu vo švajčiarskom Laaxe alebo do nafukovacieho vankúša. Najmä preto, že nie som práve najlepší plavec (s úsmevom).
Čo robíte najradšej, keď nemáte na nohách lyže?
Som bežná baba. Chodím s kamarátkami na kávu alebo na rôzne výlety, vyvaľujem sa v mikulášskom aquaparku, milujem cestovanie, prírodu a fotografovanie. Baví ma najmä športová fotografia. Občas nafotím kamarátom aj svadbu.
Vyštudovali ste marketingovú komunikáciu. Spájate s ňou svoju budúcnosť?
Marketingovej komunikácii sa chcem určite venovať po skončení športovej kariéry a snažím sa ju využívať aj teraz pri propagácii športu. S naším občianskym združením každý rok organizujeme v slovenskom stredisku Park Snow Donovaly kempy pre deti a mládež.
Čo je slopestyle
Patrí pod lyžiarsky freestyle. Pretekár absolvuje trať s prekážkami zo snehu a umelými prekážkami. Predvádza na nej čo najnáročnejšie triky a kombinácie. Najdôležitejší je celkový dojem, jazda by mala byť prevedená s ľahkosťou. Hodnotia sa aj odrazy, dopady, úchopy. Čas nehrá rolu.