V zaujímavej autobiografii Preteky môjho života, ktorú som nedávno preložil do slovenčiny, píše o sladkom živote v Karibiku počas olympijských dní 2002, keď mu lyžovanie bolo ukradnuté.
„Ocitneš sa v úplne inom svete a nikto sa tam nezaujíma o lyžovanie. Ani počas olympiády. Kvôli mnohým kanadským turistom prenášali akurát zápasy ľadového hokeja a všetky možné správy, ktoré sa odohrávali v súvislosti s krasokorčuliarskym škandálom s kúpeným ruským zlatom. V deň, keď môj brat bojoval o medailu, som objavil, že kanadská NBC bude naživo vysielať snoubordingové súťaže. A tak som sa tešil, keď som videl, ako Alex dosiahol v kvalifikácii druhý najrýchlejší čas. Žičil som mu, aby mohol zažiť, že raz bude hrať v našej rodine hlavnú rolu. Vo finálový deň som sa aj ja triasol pred televízorom. Žiaľ, v hlavnej súťaži ho postihla smola vo vyžrebovaní, vypadol v súboji s neskorším olympijským víťazom a celkovo skončil desiaty.“
Pán nezničiteľný
Na majstrovstvách sveta 2005 v Bormiu sa však Hermann vrátil späť nielen duchom, ale aj výkonom. Spočiatku to nevyzeralo príliš optimisticky. Štvrtý v superobrovskom slalome, sedemnásty v zjazde, keď sa deň predtým v tréningu vylízal zopár stehmi z ťažkého pádu. Nebolo to bohviečo. Ostala mu posledná šanca – obrovský slalom.
Zasa raz vyzeral na odpis do starého železa. A napokon sa vzniesol ako bájny fénix z popola. Maier v plnej paráde! Šesť dní po ťažkom páde získal zlato! Stal sa majstrom sveta vo svojej tretej alpskej disciplíne (predtým v zjazde a superobrovskom slalome). Vždy, keď štartoval na ZOH a MS, sa vrátil s medailou!
Frankfurter Allgemeine Zeitung napísal: „Pán nezničiteľný. Muž minulosti, víťaz súčasnosti a možný medailista budúcnosti.“
Presne 522 dní po svojom úraze vyhral Hermann Maier preteky Svetového pohára. Vtedy niektorí novinári zašli až do biblických porovnaní. Rakúsky News prirovnával jeho comeback s Lazarovým zmŕtvychvstaním. Pravdaže, pritiahnuté za vlasy. Ktovie, ako to však skutočne bolo s Lazarom a Ježišovým zázrakom, ale Maierove vzkriesenia sú takmer rok čo rok reality šou športových prenosov.
Zhodou okolností hrdým Rakúšanom plátal Maier tie najväčšie alpské diery v štatistikách: celkovo vyhral Svetový pohár 28 rokov po svojom krajanovi Karlovi Schranzovi (1970 – 1998), olympijským víťazom v obrovskom slalome sa stal po pauze, ktorá trvala 42 rokov od čias Toniho Sailera (1956 – 1998) a majstrom sveta v obrovskom slalome sa stal 14 rokov po svojom jedinom vzore Rudim Nierlichovi (1991 – 2005).
„Už nikdy, pochopiteľne, nebudem starým Maierom,“ priznal po svojom najčerstvejšom zlate z kraja „veltlínu“. „Kedysi som vyhrával ľahko, prirodzene. Za týmto neskutočným úspechom je boj a len boj. O to je však krajší.“ Takto vstal v roku 1998 z popola aj v Nagane. Po páde storočia v zjazde. Milióny ľudí zatajilo dych, ako si s ním pohráva zemská príťažlivosť, a málokto veril, že sa čoskoro postaví na nohy.
Lichotil mu aj Terminátor
Nepadal často, ale keď už, stálo to za to. O jeho harakiri v naganskom olympijskom zjazde písal celý svet. Sám ho vo svojich spomienkach farbisto líči. Švajčiari vyrátali, že kaskadér letel vo vzduchu 70 metrov a celý pád meral 125 metrov. Sarkastickí Amíci hodnotili jeho rad premetov gymnastickou známkou 9,5…
„Nebola to Lufthansa,“ žartoval, keď vyviazol zdanlivo so zdravou kožou, „ale inak bolo všetko oukej. Z vtáčej perspektívy to vyzeralo celkom dobre, ešteže so mnou letel anjel strážny…“ Druhý raz sa narodil. O tri dni sa stal olympijským víťazom v superobrovskom slalome a pridal ešte aj zlato v obrovskom slalome! „Nie som nijaký hrdina. Urobil som to, čo odo mňa čakali. Servíroval som Rakúšanom príjemné raňajky.“ Aj Terminátor alias Arnold Schwarzenegger pricupital, vetriac reklamnú šancu: „Som na teba hrdý. Konečne sa našiel niekto, kto mi pomôže propagovať Rakúsko. Sám už na to nevládzem.“ Hermann prijal hru a kontroval vtipnou odpoveďou: „Musel som byť rýchly. Keby som sklamal, Terminátor by ma určite zničil.“
Švédsky Expressen porovnával: „Existuje veľa podobností medzi Hermannom Maierom a Arnoldom Schwarzeneggerom. Ich spoločnou črtou je, že sa stále odniekiaľ vrátia. Sú väčší ako sám život.“
Takto sa pozviechal roku 2001 aj po motocyklovom úraze, keď mu predkolenie pravej nohy viselo na niekoľkých tkanivách. Vedel, že už nikdy nebude tým suverénnym Maierom, akým býval, ale vrátil sa až na samý vrchol, z ktorého ho "zrušil” cestný pirát.
V tom je tento prostý pongauský vidiecky samorast fascinujúci. Tréningová mašina, čo nemá páru. S voľou na rozdávanie. Jazda ako na koľajniciach po najkratšom oblúku. Vraj, púšťa sa po zabijáckej stope. Najbrutálnejší jazdec. Hazardér. Trhá a plieni bránky. Maierove nájazdy v najprudších strminách a padákoch pripomínajú tatárske vpády. Rakúsky Kurier ho nazval „snehové monštrum“, šéftréner Werner Margreiter použil porovnanie z fauny – všetci zjazdári sú ako diví psi a Hermann je z nich najdivší.
Rakúšania takým ako on vravia – Teufelskerl. Čertovský chlapík s pekelným comebackom.
XVIII. ZOH Nagano (Japonsko)
- Dátum: 7. - 22. februára 1998
- Počet krajín: 72
- Počet športovcov: 2176 (1389 mužov + 787 žien)
- Počet športov: 7 - 68
- Medailové poradie krajín: Nemecko 12 – 9 – 8, Nórsko 10 – 10 – 5, Rusko 9 – 6 – 3
- Najúspešnejší jednotlivec: Larisa Lazutinová (Rusko, lyžovanie) 3 – 1 – 1
